1 monitoring methodology dis-connected: disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children 2 101049690- dis-connected disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children (101049690 – cerv-2021-daphne) hungary: monitoring methodology 03.02.2025 validity foundation: https://validity.ngo/ views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the european union or the european commission. neither the european union nor the granting authority can be held responsible for them. 3 table des matières introduction …………………………………………………………………………………………………………………. 4 about dis-connected ……………………………………………………………………………………………………. 4 the findings of the monitoring visits carried out in the target countries ……………………… 4 aims of the monitoring methodology ………………………………………………………………………………. 5 methodology ………………………………………………………………………………………………………………………. 6 legal norms and standards ……………………………………………………………………………………… 7 international human rights framework …………………………………………………………………………….. 7 regional human rights instruments ………………………………………………………………………………. 12 principles of human rights monitoring …………………………………………………………….. 17 principle 1: do no harm …………………………………………………………………………………………………… 17 principle 2: ongoing dialogue for reform ………………………………………………………………………. 17 principle 3: independence and credibility ……………………………………………………………………… 17 principle 4: collect reliable information ………………………………………………………………………… 17 principle 5: store and share information securely ……………………………………………………….. 18 methods of human rights monitoring ……………………………………………………………….. 19 method 1: interviewing (see also chapter 1 of the monitoring toolkit) ………………………. 19 method 2: observation ……………………………………………………………………………………………………. 24 method 3: reviewing documentation …………………………………………………………………………….. 25 recording information during the visit ………………………………………………………………………….. 26 ten steps of human rights monitoring ………………………………………………………………. 27 step 1: establish a management team and assess objectives …………………………………….. 27 step 2: build the monitoring team ………………………………………………………………………………….. 28 step 3: train the monitoring team ………………………………………………………………………………….. 29 step 4: establish the authority of the team to conduct the monitoring visit ………………. 30 step 5: prepare the visits ………………………………………………………………………………………………… 30 step 6: carry out the visits ……………………………………………………………………………………………… 32 step 7: write the report …………………………………………………………………………………………………… 37 step 8: disseminate the report ……………………………………………………………………………………….. 38 step 9: evaluate the process ………………………………………………………………………………………….. 38 step 10: plan future visits ……………………………………………………………………………………………….. 39 4 introduction about dis-connected the disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children (dis-connected) project focuses on women and children with intellectual and psychosocial disabilities who are victims of violence in facilities and programmes designed to serve them. the project will create a multi-disciplinary cooperation and response protocol with law enforcement, service providers and victim support workers to enable prevention, early identi�cation, and protection against violence that women and children with psychosocial and/or intellectual disabilities face. speci�cally, the project objectives are to: • improve reporting of violence through enhancing the knowledge base and improving monitoring relating to violence against women and children with mental disabilities in facilities and programmes that serve them; • build the capacity of independent professionals to prevent, detect and facilitate reporting of and redress for violence against women and children with mental disabilities; • enhance on-going cross-disciplinary reporting and response mechanisms through practical protocols; • improve access to services through the development of practical protocols and accessible online geo-location maps to signpost where victims should go to obtain the support they need; the project is being implemented in bulgaria, hungary, lithuania, portugal and slovakia from march 2023 to february 2025. the findings of the monitoring visits carried out in the target countries research in the project countries has shown that there are various gaps in the social care system, criminal justice system and victim support system related to the prevention and reporting of violence against women and children with intellectual and psychosocial disabilities and supporting victims. women and children with disabilities living in bulgaria, hungary, lithuania, portugal and slovakia often do not recognise violence committed against them due to a lack of access to education on rights and violence. many professionals who work with persons with disabilities also lack adequate training and tools to address violence. gaps in the criminal justice system and victim support system include a lack of reasonable and procedural accommodations for victims with disabilities and dif�culties with access to information and resources. on a societal level, stigma surrounding disability and gender-based violence also contribute to a lack of awareness and violence cases remaining uncovered. based on the analysis of the data, several recommendations have been formulated in the national brie�ng papers pertaining to these issues. first, disaggregated data collection related to child and women victims of violence with disabilities in the justice system would be crucial to have a better understanding of the issue. education and training related to violence prevention for professionals working with people with disabilities as well as to people with disabilities would be essential to enable them to recognise and address cases of abuse. awareness-raising on violence against women and children with disabilities for the general public is also needed. 5 regarding the justice system and victim support system, there is a need for more training, better cooperation among actors and establishing clear protocols. professionals across the criminal justice system and in victim support system should have more knowledge on working with people with people with disabilities. enhanced cooperation among authorities and organisations, having clear protocols on handling violence cases as well as clear referral procedures would also be important to better support victims and avoid secondary victimisation. finally, improved monitoring is a key component in working towards reducing violence against women and children with disabilities. establishing effective monitoring services in institutions and community-based services could enhance both preventing and addressing violence. regular and ad hoc monitoring visits, with the participation of persons, especially women, with disabilities and independent non-governmental organisations, guided by the un convention on the rights of persons with disabilities (crpd) framework would largely contribute to uncover abuse. aims of the monitoring methodology as noted above, people with intellectual and psychosocial disabilities are often subject to poor-quality care and violations of their human rights.1 this is especially the case for those segregated from society as the result of their placement in institutions that include, but are not limited to, social care institutions, psychiatric institutions, long-stay hospitals, nursing homes, secure dementia wards, special boarding schools, rehabilitation centres other than community-based centres, half-way homes, group homes, family-type homes for children, sheltered or protected living homes, forensic psychiatric settings, transit homes, albinism hostels, leprosy colonies and other congregated settings.2 women and children can be especially at risk3 of violence and abuse. while states must ful�l their obligations to implement the right of people with disabilities to live in the community, it is still critical to assess the observance of human rights in these institutions, as well as in community-based services. the un committee on the rights of persons with disabilities stressed in the guidelines on deinstitutionalization, including in emergencies that “de�nitions of community-based support services, including in-home and other support services, and personal assistance should prevent the emergence of new segregated services, such as group housing – including small group homes – sheltered workshops, institutions for the provision of respite care, transit homes, day-care centres, or coercive measures such as community treatment orders, which are not community-based services.”4 a comprehensive monitoring of facilities can help to identify human rights violations and to promote the users’ autonomy, dignity and right to self-determination. 1 world health organization (2012). quality rights tool kit, p. 1. available at: https://www.who.int/publications/i/item/9789241548410, last accessed 10 september 2024. 2 crpd committee (2022). guidelines on deinstitutionalization, including in emergencies. crpd/c/5, para 15. available at: https://tbinternet.ohchr.org/_layouts/15/treatybodyexternal/download.aspx?symbolno=crpd/c/5, last accessed 10 september 2024. 3 please see the national reports on bulgaria, hungary, lithuania, portugal and slovakia from the dis-connected project for more information. the national papers are available here: https://validity.ngo/projects-2/dis-connected/national-reports/, last accessed 10 september 2024. 4 crpd committee (n 7), para 28. 6 this monitoring methodology aims at the detection and reporting of domestic violence and violence in facilities and programmes that focus on persons with intellectual and psychosocial disabilities. it contains the relevant legal norms and standards, practical guidance on risk factors and monitoring methods, and a break down on the main principles and steps of human rights monitoring. the methodology supports the training of multi-disciplinary monitoring teams to conduct monitoring of services and programmes and should be used together with the monitoring handbook. our monitoring methodology is intended to be used by monitoring teams created within the dis-connected project; to carry out monitoring visits aimed to prevent, early identify and address violence against women and children with disabilities. however, the methodology can be of bene�t to any non-governmental organisation who wish to carry out monitoring, as well as to national human rights institutions. methodology the methodology is based on the united nations convention on the rights of persons with disabilities, the united nations convention on the rights of the child, the united nations convention on the elimination of all forms of discrimination against women, united nations convention against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment, and builds on the validity foundation’s and consortium partners’ expertise and experience in human rights monitoring in psychiatric and social care institutions. this includes exposing abuses against children with disabilities5 and investigating access to justice for children with intellectual and psychosocial disabilities.6 the monitoring methodology was also inspired by the content of the ithaka toolkit for monitoring human rights and general health care in mental health and social care institutions (2010),7 the charm toolkit8 and the world health organization (who) quality rights tool kit for assessing and improving quality and human rights in mental health and social care facilities (2012).9 5 mdac, gip, liga, act (2017). the charm toolkit – the child human rights abuse removal monitoring toolkit. available at: https://www.mdac.org/en/charm-toolkit, last accessed 10 september 2024. 6 training materials and other deliverables from the innovating european lawyers to advance the rights of children with disabilities project are available at: https://www.mdac.org/en/innovating-lawyers, last accessed 10 september 2024. 7 the ithaca project group (2010). the ithaka toolkit for monitoring human rights and general health care in mental health and social care institutions. available at: http://www.ithacastudy.eu/toolkits/english/2.4%20ithaca%20toolkit%20english.pdf, last accessed 10 september 2024. 8 mdac, gip, liga, act (n 5). 9 who (n 1). 7 legal norms and standards this chapter lists the legal norms and standards pertaining to women and child victims of abuse in social care and psychiatric institutions, in health and childcare institutions and in different forms of non-residential services. it is crucial for professionals working in these settings to be aware of and adhere to these standards to protect the rights and well-being of vulnerable individuals. international human rights framework international treaties (universal) • convention on the rights of the child (crc): emphasises the protection of children from all forms of physical or mental violence, injury, or abuse, neglect or negligent treatment, maltreatment, or exploitation, including sexual abuse. articles most relevant to children with disabilities and protection from violence: • article 2: right to non-discrimination • article 12: right to be heard • article 19: right to protection from violence. states must take appropriate measures to protect the child from all forms of violence, abuse and neglect • article 23: rights of children with disabilities to become independent and participate in the community. special care free of charge, access to education, training, healthcare, rehabilitation and preparation for employment and recreation. • convention on the elimination of all forms of discrimination against women (cedaw): represents the most important international treaty on women’s rights. stresses the importance of protecting women from violence, including those in institutional settings. • convention against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment (cat): desires to make effective the struggle against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment throughout the world. the following articles are the most relevant when it comes to violence against women and children with disabilities: • article 1 on the de�nition of torture • article 13 on the right to complain • article 14 on the right to redress and reparations • article 16 on the de�nition of acts of cruel, inhuman or degrading treatment or punishment. • convention on the rights of persons with disabilities: highlights the rights of persons with disabilities to live free from abuse, and the need for appropriate measures to prevent all forms of exploitation, violence, and abuse. the following provisions concern speci�cally women and girls with disabilities: • paragraph q in the preamble of the crpd recognises that women and girls with disabilities are often at greater risk of violence, abuse, neglect, or exploitation. • article 3 in the crpd includes “equality between men and women” as one of the underlying principles to be upheld throughout the crpd. 8 • article 6 in the crpd calls upon state parties to recognise that women and girls with disabilities experience multiple discrimination. it requires countries ratifying the crpd to work to ensure that women with disabilities can fully enjoy all human rights and freedoms. • section 5 in article 16 in the crpd on freedom from exploitation, violence, and abuse requires state parties to create legislation and policies to identify, investigate, and prosecute violence against people with disabilities. it also indicates that these should include women- and child-focused legislation and policies. • paragraph b in section 2 in article 28 in the crpd on adequate standard of living and social protection requires that people with disabilities, particularly women and girls with disabilities, have access to social protection and poverty reduction programs. general recommendations and general comments of un treaty bodies ▪ general recommendation no. 18 on disabled women (1991). committee on the elimination of discrimination against women (cedaw committee): the cedaw does not contain text speci�cally addressing women with disabilities. however, the cedaw committee asks state parties to cedaw to provide information on disabled women in their periodic reports. the committee also asks cedaw state parties to report on “measures they have taken to ensure that disabled women have equal access to education and employment, health services and social security, and to ensure that they can participate in all areas of social and cultural life.” • general recommendation no. 19 on violence against women (1992). cedaw committee: requires undertaking all necessary measures to eliminate discrimination against women and eliminate violence against women, including the adoption of speci�c legislation on all forms of violence against women, criminal penalties for violence perpetrators, civil remedies, preventive and protective measures. for over 25 years, the practice of state parties has endorsed the committee’s interpretation. the opinio juris and state practice suggest that the prohibition of gender-based violence against women has evolved into a principle of customary international law. general recommendation no. 19 has been a key catalyst for this process. • general comment no. 9 on the rights of children with disabilities (2006). committee on the rights of the child, crc/c/gc/9. recognises that children with disabilities face discrimination in various aspects of their lives and development and examines how this is linked to violence. • general comment no. 13 on the right of the child to freedom from all forms of violence (2011). committee on the rights of the child, crc/c/gc/13. addresses the right of children to freedom from all forms of violence – which refers to children with disabilities. • general comment no. 3 on article 6 (2016) on women and girls with disabilities (2016). committee on the rights of persons with disabilities, crpd/c/gc/3: article 6 should guide states parties to comply with their convention-related responsibilities to promote, protect 9 and ful�l the human rights of women and girls with disabilities, from a human rights-based approach and a development perspective. • general recommendation no. 35 on gender-based violence against women, updating general recommendation no. 19 (2017). cedaw committee, cedaw/c/9c/35: includes a recommendation for states to provide education and training for members of the judiciary, lawyers and law enforcement of�cers, including forensic medical personnel, legislators and health-care professionals and all education, social and welfare personnel, including those working with women in institutions, such as residential care homes, asylum centres and prisons, to equip them to adequately prevent and address gender-based violence against women.10 reports ▪ report of the special rapporteur on violence against women: advancement of women (2012), a/67/227: aims to deepen the �ndings of the ohchr study (a/hrc/20/5 and corr.1) and further examine the manifestations, causes and consequences of violence against women with disabilities. in addition, the report brie�y examines relevant international and regional legal frameworks and provides recommendations. regarding institutional violence, the special rapporteur stated the following: 38. in institutional settings, women with disabilities are subjected to numerous forms of violence, including the forced intake of psychotropic drugs or other forced psychiatric treatment. furthermore, forced institutionalization itself constitutes a form of violence. people with mental health conditions and intellectual disabilities are sometimes subject to arbitrary detention in long-stay institutions with no right of appeal, thereby robbing them of their legal capacity.18 39. women in institutions who need support services are usually more vulnerable. vulnerability, both in institutions and in community settings, can range from the risk of isolation, boredom and lack of stimulation, to the risk of physical and sexual abuse. evidence suggests that people with disabilities are at higher risk of abuse for various reasons, including dependence on a large number of caregivers and also because of barriers to communication.19 one study found that the majority (68 per cent) of psychiatric outpatients in a hospital had experienced major physical and/or sexual assaults therein, a higher frequency than in the general population.20 ▪ report of the special rapporteur on the rights of persons with disabilities: sexual and reproductive health and rights of girls and young women with disabilities, 2017, a/72/133, 14 july 2017: examines the challenges experienced by girls and young women with disabilities in relation to their sexual and reproductive health and rights, and provides 10 other relevant general comments include: crpd committee (2017). general comment (2017) no. 5 on living independently and being included in the community. crpd/c/gc/5; crpd committee (2018). general comment 2018) no. 6 on equality and non-discrimination. crpd/c/gc/6; crc committee (2006). general comment no. 8(2006) on the right of child to protection from corporal punishment and other cruel or degrading forms of punishment. crc/c/gc/8; cat committee (2012). general comment no.3(2012) on the implementation of article 14 by states parties. cat/c/gc/3. 10 guidance to states on how to ensure legal and policy frameworks that support their autonomy and address the structural factors that expose them to violence, abuse and other harmful practices. ▪ report of the special rapporteur on violence against women, its causes and consequences: a framework for legislation on rape (model rape law), 2021, a/hrc/47/26/add.1. provides states and other stakeholders with a tool for implementing international standards on rape, as established under international human rights law, international humanitarian law and international criminal law, including as interpreted in the jurisprudence of relevant tribunals and soft law produced by expert mechanisms. these standards are presented in the report of the special rapporteur on violence against women on rape as a human rights violation and a manifestation of gender-based violence against women (a/hrc/47/26) and are applicable both in times of peace and during con�ict. the document refers to women with a disability speci�cally in a few provisions, including: art. 12 (b) (i): a child victim or witness of crime shall be treated in a caring and sensitive manner that is respectful of his or her dignity throughout the legal proceedings, taking into account his or her personal situation and immediate and special needs, age, gender, disabilities if any and level of maturity. art. 20 (30) (f) (iii): in the case of victims with physical, psychological, mental or intellectual impairment or disabilities, obtaining the assistance of a special educator, psychologist or other person familiar with appropriate communication techniques for example braille, sign language or other electronic and information technology accessible to people with speci�c needs, before interviewing or recording the statement of the victim; art. 20 (34): all victims must be supported to access justice through timely, appropriate and gender-sensitive and disability-sensitive medical examinations, which are conducted with the voluntary, genuine and informed consent of the victim. victims should also have access to therapeutic and psycho-social care to aid their healing. they should also be supported to access criminal justice processes if they wish to do so. art. 20 (40) (g): administrative and judicial data on rape cases’ victims and perpetrators, disaggregated by sex, age and type of violence as well as the relationship of the perpetrator to the victim, geographical location and any other factors deemed relevant, such as race/ethnicity/nationality status/immigration status/caste/sexual orientation/disability/ and gender identity.11 other sources ▪ guidelines on deinstitutionalization, including in emergencies (2022), committee on the rights of persons with disabilities, 10 october 2022, crpd/c/5: these guidelines 11 other relevant reports include: juan e. méndez (2013). report of the special rapporteur on torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment. a/hrc/22/53, esp. para 48; manfred nowak (2008). interim report of the special rapporteur on torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment. a/63/175, esp. paras 60, 68; juan e. méndez (2015). report of the special rapporteur on torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment. a/hrc/28/68, esp. para 33. 11 complement the committee’s general comment no. 5 (2017) and its guidelines on the right to liberty and security of persons with disabilities (art. 14). they are intended to guide and support states parties, in their efforts to realise the right of persons with disabilities to live independently and be included in the community, and to be the basis for planning deinstitutionalisation processes and prevention of institutionalisation. ▪ declaration on the elimination of violence against women (1993), united nations general assembly: speci�es actions to be undertaken by the states in order to eliminate domestic violence, which include appropriate criminal legislation, development of national action plans, provision of services and resources for women victims of violence, training and gender sensitisation of public servants, as well as allocation of resources in the government budgets to combat violence against women. ▪ the be�ing declaration and platform for action (1995): in the area of domestic violence, recommends as priority issue to review and revise legislation and take other necessary measures, including the establishment of appropriate mechanisms in order to ensure that all women enjoy protection from domestic violence which should be treated as criminal offence sanctioned by the law. it refers to women with disabilities in various provisions. the document remains the most comprehensive global policy framework and blueprint for action and is a current source of guidance and inspiration to realise gender equality and the human rights of women and girls. ▪ resolution 2003/45 on the elimination of violence against women, united nations commission on human rights: encourages governments to introduce: “af�rmative duty to promote and protect the human rights of women and girls and must exercise due diligence to prevent, investigate and punish acts of all forms of violence against women and girls”. ▪ global plan of action to strengthen the role of the health system within a national multisectoral response to address interpersonal violence, in particular against women and girls, and against children (2016), world health organisation: a technical document informed by evidence, best practices and existing who technical guidance. it offers a set of practical actions that member states may take to strengthen health system and intersectoral actions to prevent and respond to interpersonal violence in general, and against women and girls, and against children, in particular. the plan also outlines actions that the who secretariat is expected to carry out in support of member states. ▪ resolution 2475 (2019), united nations security council, s/res/2475 (2019): protects persons with disabilities in con�ict. the �rst stand-alone resolution on the protection of persons with disabilities, emphasising the obligation on parties to a con�ict to ensure that persons with disabilities enjoy equal access to basic services, access to justice, effective remedies, and, as appropriate, reparation. it recognises that forced institutionalisation is a form of violence that deprives women and girls of liberty on the basis of disability and stresses the importance of ensuring the full, effective and meaningful participation and inclusion of all women and girls with disabilities in decision-making processes and leadership roles by involving and supporting organisations of and led by persons with disabilities. 12 ▪ the 2030 agenda, through sustainable development goal no 5, seeks to put an end to all forms of discrimination against women and girls and eliminate all forms of violence against women and girls in the public and private spheres, including traf�cking and sexual exploitation. regional human rights instruments council of europe international treaties ▪ european convention on human rights (echr): article 3 prohibits torture and inhuman or degrading treatment or punishment. article 8 protects the right to private and family life and gives people of marriageable age the right to marry. article 14 forbids discrimination on any grounds in relation to any of the other rights in the convention. this includes discrimination on the grounds of sex or gender. article 5 of protocol 7 to the convention states that spouses should have equal rights in marriage. protocol 12 to the convention extends the prohibition of discrimination in article 14 to cases not engaged by other rights in the convention. ▪ the council of europe convention on preventing and combating violence against women and domestic violence (istanbul convention): the most signi�cant and comprehensive legally binding text addressing violence against women. focuses on preventing and combating violence against women and domestic violence. recognises gender-based violence against women as a violation of human rights and a form of discrimination. states should regularly run awareness-raising campaigns, train professionals in close contact with victims, include within teaching materials issues such as gender equality and non-violent con�ict resolution in interpersonal relationships, set up treatment programmes for perpetrators of domestic violence and for sex offenders, work closely with ngos, and involve the media and the private sector in eradicating gender stereotypes and promoting mutual respect. ▪ the council of europe convention on the protection of children against sexual exploitation and sexual abuse (lanzarote convention): covers sexual abuse within a child’s family and in the “circle of trust” as well as acts carried out for commercial or pro�t-making purposes. tackles all possible kinds of sexual offences against children. ▪ the european social charter (revised): includes the right of persons with disabilities – irrespective of their age and the nature and origin of their disabilities – to independence, social integration and participation in community life (article 15), and the right of the child to be protected against negligence, violence and exploitation (article 17). recommendations ▪ recommendation 1582 (2002) on domestic violence against women, council of europe parliamentary assembly: calls on the member states to recognise that they have an obligation to prevent, investigate and punish all acts of domestic violence and to provide 13 protection to its victims. sets out a series of measures to end all forms of violence against women. these measures include legislative and policy measures to prevent and investigate violence against women, to assist victims, work with perpetrators, increase awareness, education and training, and collect relevant data. implementation of this recommendation is regularly monitored and member states are provided with information on progress achieved and any existing gaps. ▪ recommendation 1905 (2010), council of europe parliamentary assembly: suggests the necessity to protect children who witness domestic violence, referring to its resolution 1714 (2010) on children who witness domestic violence. ▪ recommendation 2227 (2022) deinstitutionalisation of persons with disabilities, council of europe parliamentary assembly. ▪ recommendation no. r (90) 2 on social measures concerning violence within the family, council of europe committee of ministers. recommends speci�c measures in the area of information, early detection of violence, reporting violence, giving assistance and therapy (emergency telephone lines, crisis services and counselling centres), measures for children, measures for women, measures for the perpetrators of violence, education measures (e.g. creating preventive programmes for children in schools), etc. ▪ recommendation rec(2002)5 on the protection of women against violence (2002), council of europe committee of ministers: suggests that member states take measures against violence against women in the areas of media, criminal law, civil law, judicial proceedings, intervention programmes for the perpetrators of violence, measures with regard to sexual violence, sexual harassment, violence withing a family, genital mutilation, violence in con�ict and post-con�ict situations, failure to respect freedom of choice with regard to reproduction, killings in the name of honour and early marriages. in relation to measures concerning violence in institutional environments, the member states are recommended to: 77. penalise all forms of physical, sexual and psychological violence perpetrated or condoned by the state or its of�cials, wherever it occurs and in particular in prisons or detention centres, psychiatric institutions, etc; 78. penalise all forms of physical, sexual and psychological violence perpetrated or condoned in situations in which the responsibility of the state or of a third party may be invoked, for example in boarding schools, retirement homes and other establishments. ▪ recommendation rec(2004)10 concerning the protection of the human rights and dignity of persons with mental disorder and its explanatory memorandum (2004), council of europe committee of ministers: aims to enhance the protection of persons with mental disorder, in particular those who are subject to involuntary placement or involuntary treatment. ▪ recommendation rec(2005)5 of the committee of ministers to member states on the rights of children living in residential institutions, 16 march 2005. ▪ recommendation cm/rec(2010)2 of the committee of ministers to member states on deinstitutionalisation and community living of children with disabilities, 3 february 2010. 14 ▪ recommendation cm/rec(2009)10 of the committee of ministers to member states on integrated national strategies for the protection of children from violence, 18 november 2009. ▪ recommendation cm/rec(2011)12 of the committee of ministers to member states on children’s rights and social services friendly to children and families, 16 november 2011. ▪ recommendation cm/rec(2012)2 of the committee of ministers to member states on the participation of children and young people under the age of 18, 28 march 2012. ▪ recommendation cm/rec(2012)6 of the committee of ministers to member states on the protection and promotion of the rights of women and girls with disabilities, 13 june 2012. ▪ recommendation cm/rec(2013)2 of the committee of ministers to member states on ensuring full inclusion of children and young persons with disabilities into society, 16 october 2013. other sources ▪ opinion of the european economic and social committee on the situation of women with disabilities, 2018/c 367/04: this opinion calls on the eu, jointly with all its member states, to implement the crpd; ( 2 ), the recommendations that the eu received from the crpd committee with regard to women and girls with disabilities in 2015 and the un committee’s general comment no 3 on article 6 of the crpd. ▪ guidelines of the committee of ministers of the council of europe on child friendly justice, 17 november 2010. ▪ resolution resap(2005)1 on safeguarding adults and children with disabilities against abuse, 2 february 2005. ▪ resolution 2431 (2022) deinstitutionalisation of persons with disabilities (2022), council of europe parliamentary assembly. ▪ commdh/issuepaper (2012)3, the right of people with disabilities to live independently and be included in the community (2012), council of europe, commissioner for human rights. ▪ deinstitutionalisation of persons with disabilities (2021), council of europe parliamentary assembly (committee on social affairs, health and sustainable development)12 european union ▪ the charter of fundamental rights of the european union: equality between men and women (article 23), right to protection of children (article 24), right to respect of physical and mental integrity (article 3), right of persons with disabilities to bene�t from measures to ensure their integration and participation in the life of the community (article 26). ▪ directive of the european parliament and of the council on combating violence against women and domestic violence: a recently approved directive is the �rst comprehensive legal instrument at eu level to tackle violence against women. the directive criminalises 12 available at: https://assembly.coe.int/liferay/soc/pdf/docsanddecs/2021/as-soc-2021-46-en.pdf, last accessed 10 september 2024. 15 physical violence, as well as psychological, economic and sexual violence against women across the eu, both of�ine and online. female genital mutilation as well as forced marriage will be criminalised as stand-alone crimes. moreover, the most widespread forms of cyber-violence will be criminalised. it provides for measures to prevent all types of violence against women, including domestic violence and sets new standards for victims’ protection, support, and access to justice, for example, by obliging member states to establish helplines and rape crisis centres to support victims. it will require member states to ensure safe, gender-sensitive and easier reporting of crimes of violence against women and domestic violence – including an option to report online. it refers to women with disabilities in various provisions. ▪ the victims’ rights directive (directive 2012/29/eu) establishes minimum standards for the protection of all victims of crime, including victims of gender-based violence. it requires member states to ensure accessible communication with victims, taking into consideration any disabilities. ▪ the equal treatment directives (directive 2006/54/ec; directive 2010/41/eu and directive 2004/113/ec) prohibit harassment on the grounds of sex and sexual harassment as a form of sex discrimination in the context of employment and the offer or supply of goods or services. ▪ the directive on combating and preventing traf�cking in human beings (directive 2011/36/eu) recognises the gendered nature of this crime (article 1). sexual abuse and sexual exploitation of children and child pornography is addressed in directive 2011/93/eu. ▪ the european commission’s ‘a union of equality: gender equality strategy 2020-2025’ recognises that women with health issues and with disabilities are more likely to experience various forms of violence and commits the commission to developing and funding measures to tackle abuse, violence, forced sterilisation and forced abortion. ▪ the european institute for gender equality (eige) has developed 13 indicators on intimate partner violence (ipv) to guide the data collection efforts of the police and justice sectors. the indicators developed by eige help to assess the progress made at the national level to reduce ipv and domestic violence and enhance the comparability of data in alignment with the minimum requirements of the eu’s victims’ rights directive and the council of europe’s istanbul convention. this report provides guidance for national data providers that will participate in eige’s data collection exercise.13 ▪ report of the ad hoc expert group on the transition from institutional to community-based care (2009): report was drafted by a group of independent experts convened by eu 13 european institute for gender equality (2023) methodological guidance: administrative data collection on violence against women and domestic violence. available at: https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/methodological-guidance-administrative-data-collection-violence-against-women-and-domestic-violence-0, last accessed 10 september 2024. 16 commissioner vladimír špidla in february 2009 to address the issues of institutional care reform in their complexity.14 14 european commission directorate-general for employment, social affairs and equal opportunities (2009). report of the ad hoc expert group on the transition from institutional to community-based care. available at: https://ec.europa.eu/social/blobservlet?docid=3992&langid=en, last accessed 10 september 2024. 17 principles of human rights monitoring human rights monitoring is guided by essential principles that ensure the safety, integrity, and effectiveness of the process. this section will summarise some of these principles, including minimising harm, fostering ongoing dialogue, maintaining independence, collecting reliable information, and securely managing data. principle 1: do no harm monitors must take all necessary precautions to protect interviewees from retaliation or punishment for speaking with a monitor. monitors should be careful not to reveal personally identi�able information during discussions or in the report. thus, in addition to not mentioning a person’s name or initials, it may be best not to mention personal information about them, even if they give their consent. as a result, it is critical to conduct multiple interviews so that authorities cannot determine who said what. monitors should ask interviewees if they believe they are at risk and leave their contact information so that if any punishments are imposed as a result of a monitoring visit, the monitors can respond.15 principle 2: ongoing dialogue for reform human rights monitoring implies regular or ongoing monitoring in which there are repeated visits and regular and systematic follow-up to ensure improvements in human rights. thus, while maintaining independence, the communication with the authorities responsible for the assessed �elds/ institutions should be conceptualised as a long-term and ongoing, constructive dialogue focused on improving the human rights situation in these facilities while advocating for meaningful integration of service-users in the community. principle 3: independence and credibility it is vital that the people involved in managing, organising and carrying out human rights monitoring be independent of the government and the facility monitored. 16 a credible team is a team trained in carrying out monitoring visits and who is aware of the standards against which these facilities will be monitored. when selecting the members for a monitoring team, it is advised to build a multi-disciplinary team that would consist of users or former users of services, health care practitioners with relevant experience and someone with a background in human rights. principle 4: collect reliable information monitors must not rely solely on one person’s opinion, but rather seek information from a variety of sources. corroborating evidence is especially important in this monitoring �eld because people with intellectual and psychosocial disabilities face a strong stigma regarding the credibility of their 15 the ithaca project group (no 7). 16 ibid., p. 25-26. 18 statements, including from representatives of authorities charged with investigating allegations of ill-treatment and malpraxis in facilities.17 principle 5: store and share information securely to protect con�dentiality, monitors should ensure that the information collected, as well as any records and notes made during a visit, are kept in a secure location. consider encrypting your �les when sharing this information with other team members and sending passwords by phone.18 this is not a taxative list of the principles of human rights monitoring; other principles have been identi�ed by other monitoring tools, including the ithaca toolkit,19 the charm toolkit,20 the ohchr manual on human rights monitoring.21 monitors are invited to be familiar with these principles. 17 ibid., p. 26. 18 ibid., p. 27. 19 ibid., p. 25-27. 20 mdac, gip, liga, act (n 5)., p 55-61. 21 united nations of�ce of the high commissioner for human rights (2011). manual on human rights monitoring. chapter 02 on basic principles of human rights monitoring. available at: https://www.ohchr.org/sites/default/�les/documents/publications/chapter02-mhrm.pdf, last accessed 13 september 2024. 19 methods of human rights monitoring interviews, observations, and documentation review are the three most common methods for gathering information during the monitoring exercise. this section will provide a brief overview of these techniques and discuss how to record the data gathered. (see also pages 32 to 41 of the training handbook & monitoring toolkit.) method 1: interviewing (see also chapter 1 of the monitoring toolkit) location much of what is discussed will be personal and sensitive, potentially putting at risk the interviewee, so con�dentiality is critical. monitors should conduct interviews in a private and comfortable environment. this is not always possible, but every effort should be made to keep others out of sight and hearing range. some service users may request to have a trusted person (but not a staff member) accompany them during the interview, which should be accepted. anonymity and con�dentiality any information contained in the monitoring report that can be linked to a speci�c person may result in retribution against the named individual. as a result, interviewers are only permitted to discuss interview content with other members of the monitoring team. the authors of this monitoring methodology recommend that monitors refrain from naming a user at risk of any intimidation or pressure. it can be useful to discuss the service users’ perceptions of potential risks and whether they believe there is anything monitors can do to reduce those risks.22 selecting interviewees the monitoring team should be guided in selecting people to interview by the range of service users and staff as well as the sample size determined during the visit preparation (see also step 5 for more information on determining which and how many people to interview from each facility.) to ensure that the process is impartial, the monitoring team, rather than the facility’s staff, must choose the service users and staff to interview. if it is decided to interview family members (or friends or carers), the monitoring team may choose which family members to interview or be guided in their selection by service users, and they must decide whether to interview family members during the visit to the facility or outside of the visit. staff, service users, and family members have the right to decline interviews, and the monitoring team must respect their decisions. monitors must address the individual directly and obtain their permission to engage in a discussion.23 selecting users to interview during the visit, several users frequently rush up to the monitors to get their attention. while speaking with them, monitors should look also for people who are quiet, sit in a corner, and are not 22 the ithaca project group (no 7)., p. 28. 23 who (n 1)., p.33. 20 part of the group. there are many reasons why someone is quiet or does not feel comfortable in a group setting.24 please keep in mind that interviewees who live in institutions may be nervous about having strangers ask them questions about their lives. furthermore, certain medications can impair people’s ability to concentrate for extended periods of time.25 sometimes, in case of adults whose legal capacity has been deprived or restricted, staff might say that monitors need the permission of the legal guardians of the patients/residents/users before the monitors can talk to them. often, this is simply a way for staff to stop the monitors from talking to users. denying the interview on these grounds violates the crpd, but it may still be considered legal under the state’s national legislation. the teams must discuss this aspect during the visit preparation stage. in other instances, monitors may have statutory powers to talk to any person in custody and can use their legal powers to override the attempt by staff to block the monitors’ attempts to speak to residents.26 if monitors are not allowed to talk to users under guardianship, this should be explicitly mentioned in the monitoring report along with the reason for refusing to conduct interviews. selecting staff to interview monitors should enter a facility with a collaborative mindset, keeping in mind that staff members are likely to be passionate about their work and strive to do their best. monitors should request information from management and employees on a variety of topics. the management will be able to provide statistical and general information about the facility. they will provide an overview of the main problems as they see them, as well as major incidents and how they were resolved. at the same time, they should be able to provide policy answers to questions such as how the facility handles allegations of ill-treatment, how the facility handles someone who wishes to �le a complaint, and so on.27 finance staff may be able to provide information about the facility’s budget, including the percentage spent on common categories such as staff salaries, therapies (if available), rehabilitation, food, and operating costs such as heating and water. they may also be able to provide information about the facility’s �nancial constraints. while the more senior medical staff will be able to provide information about recruitment of healthcare staff, about their training, about shifts, about supplies of medications and how clinical staff deal with issues such as challenging behaviour, the more junior one may be more open to share with you their anxieties about how the facility is managed. monitors could inquire about their users’ overall health, including screening and treatment for somatic conditions. they will be able to describe the quantity and quality of medications available, as well as shed light on legal issues that may arise in these types of facilities. consider interviewing psychologists, social workers, 24 for example, children and women with disabilities who appear overly withdrawn or lethargic might be experiencing forced medication or emotional abuse. 25 the ithaca project group (n 7)., p. 29. 26 ibid., p. 32. 27 ibid., p. 28. 21 occupational therapists, and speech and language therapists, as they may have valuable information to share with you. volunteers can also offer important insights. auxiliary and security personnel are typically called on to restrain patients, and monitors can ask that they demonstrate what happens when someone becomes violent, as well as which patients/residents/users may leave the facility, when and how.28 during the interview providing accommodations every effort must be made to overcome any barriers in communication between the interviewer and the interviewee. for example, if the interviewee and the interviewer speak different languages or the interviewee has a communication impairment (e.g. dif�culty in speech or hearing), appropriate language, including plain language or easy-to-understand language or sign language (independent) interpreters should be brought in. for some people, it may be helpful if there is someone with them who knows them, has spent time with them over a long period, and with whom they have developed a trusting relationship. for others, it may be easier for them to communicate with a stranger or in a more anonymous manner. depending on the identi�ed needs, the interviewer will provide the appropriate type of accommodation. (see also “step 5: prepare the visits” below for more information on what types of accommodations should be considered during the preparation stage.) what to tell interviewees before beginning an interview, the interviewers should introduce themselves, explain the reason for the interview, and answer any questions the interviewee may have. interviewers should also ask questions to learn more about the interviewees (for example, where they are from and how long they have been at the facility). this introduction establishes rapport between the interviewee and interviewer, putting people at ease. ice-breaker questions for children with disabilities may include: – what was the breakfast/lunch today? – with whom do you like to play? – what is your favourite game? ice-breaker questions for women with disabilities may include: – what do you like to do when you have free time? – who are your best friends here? – what is your favourite drink? it may also be useful to discuss any concerns the interviewees may have about the potential consequences of their participation in the interview, as well as the steps taken to protect their anonymity and con�dentiality. 28 ibid., p. 29. 22 interviewees might need a break during the interview; monitors should be attentive to individual needs. it is recommended that monitors encourage staff and service users to discuss personal experiences in their own words when giving testimony, as this is likely to produce more insightful information. while gathering information about an event or circumstance, monitors should refrain from asking leading questions.29 generally, in the case of incidents or ongoing problems, the following questions can be helpful to get more information: • what happened? • to whom did it happen? • when did it happen?30 • how often did/does this happen? • how were/are other people affected by it? • how did/does it happen?31 • why did/does it happen? • what was the reaction of the staff? • what has been done to prevent it happening again? if a user is explaining something that happened, some useful questions to ask for more detail could be: • what happened then? • could you describe what it was it like? • can you tell me a bit more about…? • how did it make you feel? • i have heard other people say […] what do you think about this? • what were, or are, the worst parts of all this? • how would you like things to be done differently?32 these are all “open” questions with a wide range of potential responses. compared to “closed” questions, these are typically far more effective. the interviewer should be very proactive in communication, seeking ways to reach an effective communication. at the same time, the interviewer should be careful about signs that the person is trying to please him or her, or the personnel, or is afraid of them. (see also “step 6: carry out the visits” below for further advice on conducting interviews.) gender-sensitive and trauma-informed interviewing first and foremost, the monitoring team should include female members preferably doctors and psychologists, including who have knowledge of child psychology to ensure that interviews with girls are conducted in a child and gender-sensitive manner. if it is possible, there should also be 29 ibid., p. 30. 30 some people may have a problem with the concept of time. if this is the case, to ensure more precise information, it is good to name an event or time of the day that is clear and easy to identify (for example christmas or lunchtime) and ask whether it happened before or after. 31 in some cases, it can help persons with disabilities to illustrate this by drawing on paper. 32 the ithaca project group (n 7)., p. 30. 23 members of the team with experience of dealing with post-traumatic stress disorder and other trauma experienced by women who have experienced violence, including especially sexual violence. however, monitoring teams should be attentive so that the monitoring visit does not re-traumatise female experts by experience of the team. female members of the monitoring team from ethnic and racial minorities, indigenous peoples, and foreign nationals will be better able to identify and discuss the speci�c challenges and vulnerable situations that women in these groups face in the facilities to be visited. members of the monitoring team should have at least a basic knowledge of how to deal with sexual violence and other sensitive gender-related issues. the monitoring team must be able to ask the right questions using gender-sensitive language.33 (see also “step 2: build the monitoring team” below for more details about setting up the monitoring team.) during the interview, the monitoring team members should take into consideration these four principles of trauma- and violence-informed interviewing:34 1. understand trauma and violence, and their impacts on people’s lives and behaviours violence can occur in various forms and can have traumatic long-term effects on someone’s life. trauma is a response to violence, either violence that occurred in the past or ongoing violence. monitoring team members should avoid blaming and judging people for their reactions to experiences of violence as these may stem from trauma. instead, pausing and re�ecting when someone has an unexpected reaction, listening and validating the experiences they share are helpful.35 2. create emotionally and physically safe environments to create an environment that interviewees feel comfortable in, interviewers should communicate in a non-judgemental way that enables the interviewee to feel understood and accepted. providing information and expectations regarding the interview is also important.36 3. foster opportunities for choice, collaboration, and connection communicating in an open, non-judgmental way can foster connection and encourage interviewees to share their experiences and feelings. interviewers should listen carefully to the interviewees and check if they have understood everything correctly.37 4. provide a strengths-based and capacity-building approach to support coping and resilience 33 penal reform international (2015), women in detention: a guide to gender-sensitive monitoring, p.10. available at: https://www.apt.ch/knowledge-hub/publications/women-detention-guide-gender-sensitive-monitoring, last accessed 11 september 2024. 34 gbv learning network (2020), issue 32 – trauma- and violence-informed interview strategies in work with survivors of gender-based violence. available at: https://gbvlearningnetwork.ca/our-work/issuebased_newsletters/issue-32/index.html, last accessed 11 september 2024. 35 public health agency of canada (2018) trauma- and violence-informed approaches: policy and practice, government of canada. available at: https://www.canada.ca/en/public-health/services/publications/health-risks-safety/trauma-violence-informed-approaches-policy-practice.html#s7-1, last accessed 11 september 2024. 36 ibid. 37 ibid. 24 finally, interviewers can help validate interviewees’ experiences and help them understand that their responses, to violence for instance, are normal. re�ecting on how structural conditions shape people’s lives can also be a supportive approach.38 dealing with people diagnosed with delusions monitors should attentively listen to users diagnosed with delusions even if staff believes that they have �xed false beliefs. this situation and attitude make these people more exposed to human rights violations. dealing with intrusive staff the head of the monitoring team should explain at the outset of the visit that interviews with individuals, including service-users, are a crucial part of the monitoring process and that they must take place in private, that is, away from staff members’ view. the head of the monitoring group should take note of the director’s concerns and deal with them directly at that point if there are any. if the director denies permission, the person who gave the go-ahead for the visits should be contacted and asked to explain why the interviews must be conducted in private. alternatively, in some cases, it might be suf�cient to inform the director that their refusal to cooperate will have to be noted in the report. staff members must also be reminded of these details each time they put up obstacles in the way of conducting private interviews.39 ending the interview interviewers should end the interview by thanking service users for their time. they should be informed of how to contact the monitoring team if they need to provide additional information after the visit, report any new problems or abuses, or express any concerns about repercussions following the interview. interviewers should also inform interviewees about the next steps in the visit and that they will be noti�ed of the results once the report is completed.40 keeping safe the head of the monitoring team must make sure that all members of the team are well during the visit. if anyone has any issues or is not feeling well, the team leader must take immediate action. method 2: observation observation entails using one’s senses to perceive everything a monitor sees, hears, smells, touches, and tastes during the visit. it entails visiting all premises and facilities and being able to meticulously inspect and record detail in a wide range of rooms. when observing, the monitor’s �rsthand experience provides the evidence. detailed and objective recording is required so that the observer’s experiences can be accepted as credible rather than dismissed as unreliable. (see also chapter 2 of the training handbook & monitoring toolkit.) staff frequently offer monitors an of�cial tour of the facility. while this is useful, the tour is likely to be super�cial and will not show monitors the ‘worst’ areas of the facility. as a result, monitors 38 ibid. 39 the ithaca project group (n 7)., p. 32. 40 who (n 1)., p. 32 25 should consider what they are seeing and what is not being shown. asking service users where they keep those who “do not behave” could be a good strategy for getting into areas of the facility that monitors have not seen. another thing to look out for on an of�cial tour is how service users interact with the staff member who is showing them around. there may appear to be a comfortable relationship, but there may also be no contact or avoidance. similarly, the attitude and behaviour of other employees can be telling: for example, do staff members knock on bedroom doors before entering? do they address service users politely?41 (see also “step 6: carry out the visits” below for more information on observation techniques.) method 3: reviewing documentation monitoring teams can use a variety of documents to support their reports. some may be freely available online, while others may require formal requests to obtain them. some of this information could include: • statistical data on the number of people detained under mental health legislation, those living in mental health facilities or social care institutions, and those under guardianship. • policies, standards, guidelines, and other of�cial directives (such as staff development, health and safety, suicide prevention, and restraints policies). these documents are a valuable resource for information on matters pertaining to service quality, facility conditions, and human rights situation. when there is no policy in place for a particular area, it is frequently a sign that the applicable requirements are not being ful�lled. that being said, there is no guarantee that a facility will comply with adopted policies that respect human rights and quality standards. • administrative records, such as records of admission and discharge, the age and gender of those residing in the institution, but also the number and types of employees. these documents contain important information about human rights concerns. for example, it might imply that many persons are being admitted and treated against their will, indicating a systemic denial of the legal capacity of service users. • speci�c event records (for example, complaints, appeals against involuntary admission and treatment, theft, abuse, and deaths). these can reveal problems, violations, or even patterns of abuse at the facility that should be investigated further during the monitoring visit. a lack of complaints should also be documented, as it could indicate that there is no complaint mechanism or that it is inaccessible to service users. • personal records or �les of service users, such as nursing notes. these documents are con�dential, so the facility may be rightly hesitant to show them to monitors. in this case, monitors could ask the staff to let patients/residents access their own medical records.42 aonitors should be allowed to request the user’s consent to access their personal documents. if consent is given by the user and the facility denies access, this should be noted in the monitoring report. the denial of access to personal �les can be legal under domestic law. if the facility uses this argument, the legal basis for the denial of access to personal/medical/ �les should be also noted in the monitoring report. 41 ibid., p. 33. 42 ibid., p. 34. 26 • policies, plans, contracts, consent sheets, information booklets etc, given to users upon arrival.43 monitors may request information prior to the visit from the facility to be visited or from their supervisory body. this will help them get organised and know roughly what to expect from the visit. (see also chapter 3 of the training handbook & monitoring toolkit.) recording information during the visit note-taking during monitoring visits, taking notes is the main way to document information. monitors should always ask the user whether notes can be taken. if not, monitors should write down some notes after the interview. monitors should also ask whether notes can be taken by using a laptop if they want to take notes on a laptop. some people would not like monitors taking notes by using a laptop but a notepad and a pen. notes aid in reconstructing the visit and producing precise reports. different monitors take notes in different ways, so it is important to �nd a method that works for you. taking notes should not interfere with interviewees’ ability to listen or cause them discomfort. a smooth conversation can be ensured by using various techniques, such as summarising information after observing a situation. additionally, team talks where one person leads, and the other takes notes may be preferred by monitors. visual and audio recordings photographs, video, and audio recordings can be used to back up statements and help the audience understand a situation. the privacy and con�dentiality of users should be protected when considering visual and audio recordings. if individual service users do not want their photographs taken, do not take them. even if monitors have the service user’s permission to photograph or �lm, it would be useful also to ask permission from the staff. this helps to avoid confrontations and antagonism. it is also worth noting that during the planning phase of a monitoring visit, monitors must decide whether they are comfortable showing people’s faces and identifying characteristics. showing a person’s face is often more powerful because it captures a human being’s facial expressions, however, it should be decided carefully whether the image could be used in public. taking pictures of people’s backs or displaying their hands may �x this issue, while also showing that there are real people involved.44 43 ibid. 44 ibid. 27 ten steps of human rights monitoring this section provides a thorough, step-by-step guide for monitoring human rights in facilities that provide mental health and social care services to women and children with disabilities in accordance with established monitoring practices. the guidance outlines key questions for the core team to consider as they plan and execute each step. the primary goal of this section is to explain the human rights monitoring process and provide practical assistance to both the core team and monitors throughout the monitoring cycle.45 step 1: establish a management team and assess objectives the �rst step in conducting multi-disciplinary monitoring is to form a core team of people who will be in charge of overseeing the entire monitoring cycle. unlike the monitoring team, whose mission is typically limited to monitoring-related activities and report writing, the core management team will be in charge of managing the entire monitoring exercise and, more importantly, setting and measuring its outcome and impact level objectives.46 the management team should determine both the overall goals of the monitoring exercise and the scope of each monitoring visit. when deciding on the former selection, the management team should consider the most serious issues, how much monitoring can be done, and what is likely to make a difference in terms of �ndings, target audience, and follow-up activities (after the reports are published). furthermore, the following considerations must be made: the country’s political, economic, and social context, the bene�t of involving external parties in the monitoring exercise, the target audience, the monitoring timeframe, and the available budget.47 these are some of the generical outcomes that might be sought from the monitoring exercise: • advocacy and campaigning. governments and policymakers are likely to respond to evidence based advocacy. • awareness-raising. one important way of doing this is via the media: print, television, radio and online. • capacity-building. utilising credible evidence on the human rights de�ciencies in mental health and social care systems. raising an organisation’s pro�le and enable it to make informed decisions about strategic issues on which it should focus.48 • litigation. a report can demonstrate an issue and support an argument. objective/s type of facility measured how? agreed by whom? realistic how? by when? 45 this section builds on section 5 of the ithaca toolkit and chapter 3 of the monitoring handbook of the charm toolkit. cf. the ithaca project group (n 13); mdac, gip, liga, act (n 7). 46 please check this link for more information of outcome vs impact level objectives: https://councilfordisabledchildren.org.uk/sites/default/�les/uploads/�les/outcomes%20explainer-%20professionals.pdf. 47 who (n 1)., p. 37. 48 ibid., p. 24. 28 step 2: build the monitoring team selection of the monitoring team members should be made by the management group. a multidisciplinary team comprising at least three individuals is advised for the monitoring team: an individual with prior experience as a service user, a medical professional, and a human rights/legal professional. in order to provide additional valuable knowledge and experience to a monitoring visit, it may be appropriate, depending on the type of facility visited, to include social workers, for example.49 a key principle in forming a monitoring team is that the members must be independent of the government and the facilities being evaluated. thus, members of the management team can serve on a monitoring team as long as they are independent of the actors mentioned above and have no con�ict of interest in conducting the actual monitoring. the gender, ethnic group, race, disability and cultural balance of the monitoring team should be considered in selecting members, as well as values shared, which should be in line with the principles speci�ed in the crpd and of the other international human rights instruments. in the case of a follow-up visit or a repeated monitoring visit to the same facility, the monitoring team should ideally consist of the same individuals who visited before. this could help build trust with the persons with disabilities placed at the service. determine the different functions of the members the management team may �nd it helpful to list members of the monitoring team and discuss who will be responsible for different aspects of the visit, including: • coordinating the meetings of the team; visits to facilities and follow-up work • observation of conditions in facilities • review of documentation. • conducting interviews (see also the “gender sensitive and trauma-informed interviewing” section in the methodology chapter above). • drafting the monitoring reports, including collating inputs from all members • addressing questions, concerns or complaints after a facility visit the table below can serve as a tool for systemising the information about the candidates for the monitoring team, including their skills, expertise and background. after the table is completed, the management team may wish to review whether the monitoring team lacks any particular skill or expertise. if so, the former may want to bring in experts to �ll any skills gaps. 49 article 33(3) of the crpd says that any domestic monitoring of the implementation of the crpd must involve persons with disabilities and their representative organisations. 29 objective of the visit no. 1: activity required skill/expertise candidate expert’s background available skill/expertise name disab. gen age other50 members of the monitoring team should not be restricted to speci�c roles; rather, their various strengths should guide decisions on the allocation of roles and responsibilities, while being prepared to engage in a variety of activities throughout the visit.51 step 3: train the monitoring team it may be necessary to conduct trainings to ensure that all members of the monitoring team have the same level of comprehension and readiness for carrying out human rights monitoring visits. individuals from the management team may deliver these. another option is to have some of the training conducted by outside instructors who possess the necessary experience. the monitoring team should be familiar with crpd, which outlines the rights of people with disabilities, and should have at least a basic knowledge of the international covenant on economic, social and cultural rights, the international covenant on civil and political, relevant eu legal framework, as well as a number of (non-binding) documents that provide useful guidance on the rights of people with disabilities. at the same time, they should be also familiar with relevant national policies, plans and laws related to mental health, disability and with anti-discrimination legislation. (see also the “legal norms and standards” chapter above.) it may also be necessary to become familiar with reports from national and international human rights monitoring bodies, such as the equality body, european committee for the prevention of torture and inhuman or degrading treatment or punishment (cpt), un subcommittee on prevention of torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment (spt), national preventive mechanism (npm), and ombudsperson, as well as articles and reports from non-governmental and other organisations regarding the rights of people with disabilities and the conditions in the monitored facilities. the monitoring team should also be instructed on the goals, principles, and methods of human rights monitoring at that point. they should receive training in observation, documentation, and trauma-informed interviewing techniques. they should also receive instructions on how to handle challenging situations that may arise during the visit. (see also pages 7 to 16 of the training handbook & monitoring toolkit for the recommended instructions in training outline.) 50 ethnic, racial, religious minorities; indigenous peoples or foreign nationals – depending on the national context. 51 who (n 1). 30 step 4: establish the authority of the team to conduct the monitoring visit having the authority to conduct the monitoring visit enables the members of the monitoring team to work independently, free from outside in�uence, and without the fear of the consequences for themselves or those who share information with them, regardless of the visit’s conclusions. furthermore, it may grant the monitoring team full access to all areas of any facility so that it can visit and observe it without restriction and interview any relevant individuals while protecting their anonymity and con�dentiality. this authority may be conferred by the country’s relevant authority (e.g. ministry of social protection). step 5: prepare the visits gather background information before the visit, the monitoring team needs to obtain and ensure they have an understanding of legal information, such as legislation, ministerial decrees and other sources of law, as well as mental health and social care policies. the team should analyse these domestic provisions against the international legal instruments52 to �nd out the extent to which national laws comply with the relevant international human rights standards. a thorough understanding of the relevant laws and policies will increase the accuracy, and therefore the credibility and likely impact, of the monitoring report.53 monitors may also speak with survivors of institutions, with a focus on people with intellectual and psychosocial disabilities and relevant organisations, to gain additional insights about the issues that will be monitored. determine which and how many people from each facility to interview interviews should be conducted with a diverse range of people associated with the facility, including service users of various genders, ages, diagnoses, and ethnic origins; people who have recently been admitted as well as those who have been there for some time; users who are present voluntarily as well as those who are there without their consent.54 similarly, different categories of staff should be interviewed, including the head of the facility, assistant nurses, registered nurses, social workers, psychologists, psychiatrists and other health professionals. staff who have been at the facility for some time should be interviewed as well as those who are new to the facility. (see also chapter 1, section “method 1: interviewing, selecting staff to interview” above for more information.) the number of people interviewed depends on the number of service users and staff associated with the facility, the size of the facility and the number of units it comprises and will be determined by the teams in the context of each facility. 52 united nations general assembly (2007). un convention on the rights of persons with disabilities. a/res/61/106; united nations general assembly (1966). international covenant on economic, social and cultural rights; united nations general assembly (1966). international covenant on civil and political rights, and other relevant eu legal measures. 53 the ithaca project group (n 7)., p. 40. 54 who (n 1)., p.20. 31 the guiding principle is to gather enough information through documentation review, observation, and interviews to provide an accurate picture of the facility’s conditions. once these combined sources have provided a clear picture of the establishment, it may be unnecessary to conduct additional lengthy interviews. this may be particularly true for large residential institutions. it should also be noted that the sample of interviewees must be large enough to ensure their anonymity. the more people interviewed, the more dif�cult it is to attribute speci�c responses to speci�c individuals, such as service users, family members, and staff. when conceptualising their interviewing work, the management team should consider structural factors such as age, gender, and disability, as these can in�uence the degree of disclosure.55 for example, people who have experienced disability and have conducted interviews may be more effective in conducting interviews with service users because they have a better understanding of some of the issues and can gain the users’ trust. at the same time, female interviewers should be involved when conducting interviews with women. when preparing for interviews with people with disabilities, monitors should consider that many of them may require additional support measures to participate meaningfully in discussions. thus, during preparation, the following circumstances should be considered, and plans made to provide eventual accessibility, accommodations and support: • barriers to participation: including environmental, attitudinal, information • personal circumstances: including age, gender, health, trusted person, living circumstances • communication abilities and dif�culties: speaking, reading, writing, understanding • risks and threats: previous victimisation, vulnerability to repeat victimisation, risk of secondary victimisation • relationship with the potential aggressors: personal relationship, dependency, guardianship56 finally, in order to preserve the emotional well-being and productivity of the monitoring team, the management team should encourage the selected members of the monitoring teams to take compassion fatigue (also known as secondary traumatic stress) and job burnout self-evaluation tests before being assigned for a speci�c visit.57 prepare the relevant handouts the monitoring team may also create a �yer to distribute to staff, service users, and children’s families, outlining the purpose of the visit, the monitoring team’s mandate, the monitoring process, what happens after the visit, and contact information for the management team, npm, and ombudsperson. the information should also be available in easy-to-read format. seek oral consent 55 manderson, l., bennett, e., & andajani-sutjahjo, s. (2006). the social dynamics of the interview: age, class, and gender. qualitative health research, 16(10), 1317–1334. https://doi.org/10.1177/1049732306294512. 56 validity foundation et al (2020). voices for justice toolchest for professionals. available at: https://validity.ngo/wp-content/uploads/2023/01/voices-for-justice-toolchest-for-professionals-_en.pdf, last accessed 11 september 2024. 57 bride, b. e., radey, m., & figley, c. r. (2007). measuring compassion fatigue. clinical social work journal, 35(3), 155–163. https://doi.org/10.1007/s10615-007-0091-7. 32 before conducting interviews, interviewees must provide their oral consent. without this, members of the monitoring team cannot proceed with the interviews. protecting the con�dentiality and anonymity of the people being interviewed is crucial to ensure that no negative repercussions result from the monitoring visit. all potential notes, tape and video recordings, photographs, and other documentation that may reveal interviewees’ identities must be kept in a secure location that is only accessible to members of the team. gaining access the management team must also plan access to facilities and may need to seek approval from the relevant government body, authority or the facility itself before conducting the monitoring. that body must recognise the monitoring team’s authority to conduct the monitoring visit and should notify facilities that may be visited. (see also “step 4: establish the authority of the team to conduct the monitoring visit” above.) when negotiating access, monitors should consider promising the facility an advance copy of the report to correct any factual errors. monitors should retain copies of all of�cial letters sent and received in case they are needed later. monitors should take copies of permission letters on all monitoring visits.58 alternatively, access to the facility can be ensured by collaborating on the visit with the ombudsperson institution or the national preventive mechanism established by a state under the un optional protocol to the convention against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment (opcat), which has the authority to visit institutions and other places of detention unannounced. select a person to be in charge assign one person to head the monitoring team. sometimes dif�cult decisions must be made, and having agreed-upon leadership in these situations is extremely bene�cial.59 step 6: carry out the visits a typical monitoring visit will most likely involve the following, but not necessarily in this order: • internal brie�ng • introduction interview with the director or other senior management. • tour of the facility • targeted and in-depth observation in a small number of departments/wards/units • interviews with the service users, (family members or friends or carers if present) and staff • review of documents and policies • the feedback after the monitoring visit • internal debrie�ng several of these steps will be described below. internal brie�ng 58 the ithaca project group (n 7)., p. 45. 59 ibid., p. 43. 33 before each visit, the head of the team should conduct a thorough brie�ng session for all monitoring team members. this should cover the basic facts of the facility, the duration of the monitoring visit, the role of each of the monitoring team members, and what to do if there is a problem. introduction interview with the director or other senior management on arrival in the facility, the monitoring team should meet with the director of the facility and be shown into their of�ce. the head of the monitoring team will explain the purpose of the monitoring visit and will outline what they will be doing and what they hope to achieve. a similar introduction should be made to facility staff, and service users. staff may feel uneasy about the monitoring visit, fearing that their work is being monitored and judged. service users may also be wary of the monitoring and fear repercussions if they take part in interviews. therefore, members of the monitoring team should be attentive to this. the monitoring team must not raise unrealistic expectations about what the monitoring will achieve. tour of the facility monitors should then go on a quick tour of the facility covering all the departments/wards/units. even if it is a big institution, the monitors should walk through the corridors getting a sense of the place. it will be much easier for the rest of the visit to gauge whether one particular unit/department is ‘better’ than others. monitors can then choose in which units/departments they would like to spend more time. targeted and in-depth observation in a small number of departments/wards/units in the case of inpatient services, for example, observations should be made in acute and chronic units, the sleeping quarters in both male and female wards, seclusion rooms, occupational therapy rooms, the kitchen, eating area, toilets and bathrooms. observation should not be restricted to an examination of physical conditions; it should also include what happens at the facility. for example, when visiting inpatient and outpatient services, the monitoring team should observe the interactions between staff and service users in order to determine whether the users are being treated with dignity and respect and whether their rights and their legal capacity are respected. 34 interviews with service users, (family members or friends or carers) and staff interviews with service users, family members, and facility staff, as well as listening to their perspectives, are critical components of the monitoring visit. there are several issues to consider when conducting the interview. (see also “method 1: interviewing” above for more information.) tips for observation the who quality rights tool kit proposes the following tips for observation, which might be highly relevant also for the monitoring visits carried out within this project. it proposes that the observation to be made with all �ve sense, as follows: see – carefully observe the physical conditions and assess whether they are acceptable. for example, are the washing amenities and toilets clean? do service users’ sleeping quarters offer enough privacy? is there overcrowding? in both inpatient and outpatient facilities, observe the interactions and relationships between staff and service users. are service users spoken to and treated with dignity and respect? smell – be aware of the different smells in inpatient facilities. for example, do the toilets smell? bad smells may indicate that the toilets are not working or are not cleaned regularly and are thus unhygienic and possibly hazardous. feel – touch the bedding to determine whether it is of adequate quality and appropriate for the climate. feel for yourself whether the ambient temperature in different parts of the facility is comfortable or too hot or too cold. turn on the taps to determine whether there is running hot water. it is not enough to ask whether there is adequate bedding, heaters or ventilators in the bedrooms or hot running water. you must check these for yourself. hear – sounds in a facility, or sometimes their lack, can also be revealing. are there shouts or screams from service users? if so, try to determine why and what is being done about them. is the volume of music or a television inconsiderate of service users? is there silence in the facility, and, if so, does this indicate a repressive atmosphere in which service users are reluctant to communicate with each other, visitors or members of staff? taste – sometimes the food given to service users in facilities is not �t for consumption. therefore, taste the food to judge whether it tastes good and is edible. 35 interviewing tips the who quality rights tool kit proposes the following tips for carrying out interviews: interviewers should conduct interviews in a manner that is respectful and courteous. interviewees should not be made to feel that they are being cross-examined but rather that they are providing valuable input for the monitoring visit. the perspectives of all those being interviewed are important. very often, the views of service users are considered invalid or are overlooked. interviews should be conducted in a manner that acknowledges and respects the views and perspectives of service users. allow for silence to give the interviewee time to think, and do not interrupt. silence may be needed for longer than feels usual or comfortable. avoid interruptions. allow people to speak without interrupting them. if you have a question about what they are saying, wait until they have �nished their sentence. avoid excessive note-taking. note-taking can be distracting for interviewees. it is important to listen to responses. one possibility is to have two people at interviews: one asking questions and listening to the responses and the other taking notes. short summaries, repeating what you have heard in your own words, may be a useful technique to indicate that you are listening and to check that you have understood what the person is saying correctly. avoid leading interviewees in their answers. interviewers often tend to lead interviewees to the answer they are expecting to hear. it is important to be aware of this tendency and make efforts to avoid it. use open-ended questions. open-ended questions (e.g. “how would you describe the physical state of the property?”) allow interviewees to share information they consider important. avoid closed questions (e.g. “do you think the physical state of the facility is bad?”) as far as possible, as these can prevent interviewees from expressing their views in their own way. be �exible. interviewees’ answers to one question might also provide information relevant to a question planned for later in the interview. do not stop them by saying that you plan to ask that question later on, but allow them to answer the question at hand fully. try to ascertain whether issues highlighted by the interviewees are unique events or practices or whether they are commonplace and common practice in the facility. for example, if someone says that a member of staff spoke to them disrespectfully, try to ascertain whether this happened only once with one member of staff or whether it is a common occurrence, with one or several staff. volume, speed, tone. be aware of the volume of your voice and also your tone and speed. you should not speak too loudly, too quietly or too quickly. allow the interviewee to set the pace of the interview. practice, practice, practice. conducting interviews is a real skill. learning interview techniques takes practice. it is therefore important to practice them, for example with other monitors before your visit to the facility. 36 it is critical that the interview process does not cause harm to the interviewee. as a result, the interviewee’s well-being must always be prioritised. (see also “method 3: reviewing documentation” for a description of the tasks associated with this activity.) the feedback after the monitoring visit following the monitoring visit, the director may request feedback on the �ndings. it is recommended that feedback on anything be directed only to the director. it is rarely appropriate for the monitoring team to invite someone subordinate to the director to attend the meeting, especially if that person is the target of any criticism the monitoring team wishes to level. it is critical to emphasise that monitors will not identify the individuals who spoke with the monitoring delegation. it is also critical to exercise extreme caution when saying anything that could reveal who said what.60 reporting cases of abuse monitoring team members may become aware during interviews, observe or upon review of service user complaints that one or several service users are being exposed to abuse or neglect that puts their health and well-being at immediate risk for harm. before the monitoring visit, therefore, the monitoring team should decide how such situations will be handled, perhaps by speaking with the head of the facility or another relevant authority, so that the situation can be addressed quickly. if there are allegations of mistreatment and an interviewee still has marks and they agree for monitors to inspect them, monitors should try to record as much detail as possible. this should, if possible, be done by a medical member of the monitoring team. monitors may want to take a photograph, noting the site, size, shape, colour and type of the injury. monitors can ask if there was any medical assessment or treatment given, and can then try to �nd documentation of this and/or speak to the doctor who was involved. the agreement of the service users concerned might have to be sought before the abuse is reported. typically, the monitoring team should tell the director that they intend to do this and give reasons. when there are speci�c national guidelines or legal provisions on the reporting of abuse, these must be followed. the monitoring team should identify legal or social channels and the names of legal representatives or advocates who can assist victims of abuse. in addition, monitoring team members might decide to give service users a telephone number at which they can be contacted should the users wish to report any incidents of abuse or neglect after the visit. internal debrie�ng and self-care human rights monitoring is exhausting and can be emotionally draining. it is vital that the monitoring team talks openly about how they are feeling and talking through the dif�cult issues, preferably immediately after leaving the facility. if there is a user of mental health services on the monitoring team, it might be dif�cult to ‘re-live’ experiences by visiting an institution or a non-residential facility. all members of the monitoring team might need support. an external person 60 ibid., p. 45. 37 might be involved for the monitoring team to talk to. also, it may mean keeping in touch with each other after the monitoring visits by making the occasional phone call.61 step 7: write the report shortly after the visit, the monitoring and management team will hold a debrie�ng session to discuss their �ndings. this can help identify the key issues that the report will address, the type of recommendations that should be made, and the nature of the follow-up. discussions may reveal issues with the law and/or its implementation. instead of presenting a list of individual problems, the teams should look for patterns and systemic issues. this analysis can serve as the basis for the report and its recommendations. the monitoring team can use the following structure to document the �ndings in a facility in their monitoring report. • executive summary (+ recommendations) • method used for the monitoring • results of the monitoring visit • discussion and • conclusions and recommendations. • appendices to provide further technical information, in case they are relevant there are several ways to write a monitoring report. some monitoring teams collaborate on writing, while others assign one person to write a draft that is then reviewed by the rest of the team. whatever strategy is used, the writing must be completed quickly, as the longer the report takes to write and produce, the greater the risk that memories will fade, and the report will become inaccurate as circumstances change. it is recommended that the group reconvene when the text is nearing completion to make any necessary changes and formally adopt the text.62 it is typical to discover during the analysis phase that more data, interviews, or site visits are needed. this kind of follow-up can be helpful in proving that the monitoring’s conclusions are accurate and current. if monitors are unsure about the credibility of a piece of information, it is best to leave it out, as discrediting one piece of evidence in a report can invalidate all of the �ndings. it is always worth remembering that all information can be veri�ed. information presented should be supported by facts. make the information as accurate as possible.63 the report might include technical detail (for example, the wording of laws) and must include quotations to add credibility. the latter demonstrate direct contact with those affected by the problem and can bring dry text to life. quotations are most effective when used to demonstrate a point or raise an issue. 61 ibid., p. 46. 62 who (n 1)., p. 20. 63 the ithaca project group (n 7)., p. 47. 38 before publishing the draft report, monitors might want to send it to the facility for feedback on the facts. lastly, in the course of conducting independent monitoring, monitors may choose not to release certain information because, for instance, they may believe that the person who provided a particular piece of information is seriously at risk of punishment or retaliation if the information is made public.64 step 8: disseminate the report assessments of human rights violations in mental health, child care and social care facilities can serve several purposes, and the results can be used in many different ways, including informing policy, planning, and law reform; understanding human rights violations and advocating for change; raising awareness about these issues among the relevant authorities and stakeholders; developing and implementing violence prevention plans within the monitored facilities and beyond; and capacity-building in human rights. the report must be distributed to the appropriate authorities, organisations, and people as soon as it is published. the management team must gather a list of recipients and obtain their contact information in order to accomplish this. it is a good idea to include a covering letter with the report that highlights important points to persuade the recipient to read it. stakeholders to whom reports may be sent include the following: • governmental authorities include ministers and other high-ranking government of�cials as well as policymakers in ministries and quasi-governmental organisations, as well as the personnel of the monitored facilities. • members of parliament, particularly those who hold relevant committee positions or have demonstrated a prior interest in issues related to mental health, disability, women’s rights, child rights or human rights. • organisations of and for people with psychosocial disabilities and intellectual disabilities, women’s organisations and child rights organisations which may use the monitoring data in their own campaigns to raise awareness and advocate for change. • national human rights institutions • academics and university departments, especially those relating to human rights or social and health care.65 step 9: evaluate the process doing an evaluation is the penultimate step in the monitoring process. there are numerous approaches to this, but in general, it entails getting the perspectives of various individuals regarding the degree to which the monitoring goals were met. • how successful was the monitoring? • what was the level of monitoring ef�ciency? 64 ibid., p. 48. 65 ibid. 39 • what could be done differently in the upcoming cycle of monitoring? again, depending on the intended audience and the outcome of the monitoring, it is worth considering these points in terms of the project’s impact, methodology, report production, distribution and publicity, project management, and logistics.66 step 10: plan future visits the necessity of human rights monitoring as a continuous and regular process has been emphasised throughout our monitoring methodology. in addition to preventing torture and other cruel, inhuman, or degrading treatment or punishment, routine monitoring helps to record the advancement—or lack thereof—of human rights over time. 66 ibid., p. 49.1 българия методология за мониторинг dis-connected: свързани помежду си услуги и програми за превенция на насилието над жени и деца, насочени към хора с увреждания 2 101049690- dis-connected свързани помежду си услуги и програми за превенция на насилието над жени и деца, насочени към хората с увреждания (101049690 – cerv-2021-daphne) българия: методология за мониторинг октомври 2024 г. фондация кера https://www.kerafoundation.com/ views and opinions expressed are however those of the author(s) only and do not necessarily reflect those of the european union or the european commission. neither the european union nor the granting authority can be held responsible for them. 3 съдържание увод ………………………………………………………………………………………………………………………………….. 4 за dis-connected ………………………………………………………………………………………………………….. 4 заключения от направени изследвания в страните, включени в проекта. ……………………….. 4 цели на мониторинговата методология …………………………………………………………………………….. 5 методология ………………………………………………………………………………………………………………………. 6 правни норми и стандарти ………………………………………………………………………………………. 7 регионални документи във връзка с правата на човека …………………………………………………. 13 принципи за мониторинг на правата на човека …………………………………………… 19 принцип 1: не вреди ………………………………………………………………………………………………………… 19 принцип 2: продължаващ диалог за реформи ………………………………………………………………… 19 принцип 3: независимост и достоверност ……………………………………………………………………….. 19 принцип 4: събиране на надеждна информация …………………………………………………………….. 20 принцип 5: сигурно съхраняване и споделяне на информацията ………………………………….. 20 методи за мониторинг на правата на човека ……………………………………………….. 21 метод 1: интервюиране……………………………………………………………………………………………………. 21 метод 2: наблюдение ……………………………………………………………………………………………………….. 27 метод 3: преглед на документация ………………………………………………………………………………….. 28 записване на информация по време на посещението ………………………………………………………. 29 мониторинг на правата на човека в десет стъпки ………………………………………. 31 стъпка 1: изграждане на управленски екип и преглеждане на целите …………………………. 31 стъпка 2: създаване на мониторингов екип …………………………………………………………………… 32 стъпка 3: обучение на мониторинговия екип ………………………………………………………………… 33 стъпка 4: установяване правомощията на екипа, който ще провежда мониторинговото посещение …………………………………………………………………………………………………………………………. 34 стъпка 5: подготовка за посещенията …………………………………………………………………………….. 34 стъпка 6: осъществяване на посещенията ……………………………………………………………………… 37 стъпка 7: написване на доклада ……………………………………………………………………………………… 43 стъпка 8: разпространяване на доклада …………………………………………………………………………. 44 стъпка 9: оценка на процеса …………………………………………………………………………………………… 45 стъпка 10: плануване на бъдещи посещения ………………………………………………………………….. 45 4 увод за dis-connected dis-connected е проект, насочен към жени и деца с психо-социални и/или интелектуални увреждания, които са жертви на насилие в институции и програми, предназначени да ги подкрепят. проектът има за цел да създаде мултидисциплинарен протокол за сътрудничество и реакции при такива случаи, който да се използва съвместно с правоприлагащите органи, доставчиците на услуги и подкрепящите специалисти, за да се даде възможност за осъществяване на превенция, ранно идентифициране и защита срещу насилието, пред което са изправени жените и децата с психо-социални и/или интелектуални увреждания. н подобряване на докладването за насилие чрез повишаване на нивото от знания и подобряване на мониторинга, свързан с насилието над жени и деца с психо-социални и/или интелектуални увреждания в институции и програми, които ги обслужват; н изграждане на капацитет от независими професионалисти за предотвратяване, по-лесно откриване и улесняване на докладването и възстановяването от насилие срещу жени и деца с психо-социални и/или интелектуални увреждания; н подобряване на текущите междудисциплинарни механизми за докладване и реагиране чрез практически протоколи; н подобряване на достъпа до услуги чрез разработване на практически протоколи и достъпни онлайн карти за геолокация, които да указват къде могат да отидат жертвите, за да получат необходимата им подкрепа. проектът се изпълнява в българия, унгария, литва, португалия и словакия от март 2023 г. до февруари 2025 г. заключения от направени изследвания в страните, включени в проекта. изследванията в страните по проекта показват, че има различни пропуски в системата за социални грижи, наказателното правосъдие и системата за подкрепа на жертвите, свързани с превенцията и докладването на насилие срещу жени и деца с интелектуални и психо-социални увреждания и подкрепата на жертвите. в българия, унгария, литва, португалия и словакия жените и децата с увреждания често не разпознават насилието, на което са подложени, поради липса на осведоменост относно правата си и какво е насилието. много специалисти, които работят с хора с увреждания, също нямат подходящо обучение и инструменти за справяне. пропуските в системата на наказателното правосъдие и системата за подкрепа на жертвите включват липса на разумни и процедурни улеснения за жертвите с увреждания, както и затруднения с достъпа до информация и ресурси. на обществено ниво стигмата около увреждаето и насилието, основано на пола, също допринасят за липсата на осведоменост и случаите на насилие остават неразкрити. въз основа на анализираната информация, са формулирани няколко препоръки в националните доклади, отнасящи се до тези въпроси. първо, събирането на 5 дезагрегирани данни,1 свързани с деца и жени с увреждания, които са жертви на насилие в съдебната система би било от решаващо значение за по-доброто разбиране на проблема. осведомеността и обучението, свързани с превенцията на насилието за професионалисти, работещи с хора с увреждания, както и за самите хора с увреждания, биха били от съществено значение за да им позволят да разпознават и да реагират на случаи на насилие. необходимо е също така повишаване на информираността на широката общественост относно насилието срещу жени и деца с увреждания. по отношение на съдебната система и системата за подкрепа на жертвите има нужда от повече обучение, по-добро сътрудничество между участниците и установяване на ясни протоколи. професионалистите в системата на наказателното правосъдие и в системата за подкрепа на жертвите трябва да имат повече познания за работа с хора с увреждания. засиленото сътрудничество между властите и организациите, наличието на ясни протоколи за справяне със случаи на насилие, както и ясни процедури за насочване, също биха били важни за по-добра подкрепа на жертвите и избягване на вторична виктимизация. и накрая, подобряването на мониторинга е ключов компонент в работата за намаляване на насилието срещу жени и деца с увреждания. създаването на ефективни мониторингови услуги в институциите и услуги в общността може да подобри както предотвратяването, така и справянето с насилието. редовните и извънредни мониторингови посещения с участието на хора, особено жени, с увреждания и независими неправителствени организации, действащи съгласно конвенцията на оон за правата на хората с увреждания (кпху), биха допринесли значително за разкриването на случаи на насилие. цели на мониторинговата методология както е посочено по-горе, хората с интелектуални и психосоциални увреждания често са обект на некачествени грижи и нарушаване на човешките им права.2 това важи особено за тези, изолирани от обществото, в резултат на настаняването им в институции, които включват, но не се ограничават до: институции за социална грижа, психиатрични институции, болници за дългосрочен престой, старчески домове, отделения за страдащи от деменция, специализирани интернати, рехабилитационни центрове, различни от базираните в общността, преходни жилища, групови домове, домове от семеен тип за деца, защитени жилища, съдебно-психиатрични услуги, домове за временно настаняване.3 жените и децата могат да бъдат особено изложени на риск от насилие и малтретиране. докато държавите все още не са постигнали изпълнение на задължението си да осигурят и гарантират на хората с увреждания правото им да живеят в общността, е от решаващо значение да се оцени спазването на човешките им права в тези институции, както и в 1 данни, които са раздробени в подробни категории. 2 световна здравна организация (2012 г.). quality rights tool kit, (наръчникът на сзо) стр. 1. достъпен на: https://www.сзо.int/publications/i/item/9789241548410, последно посетено на 10 септември 2024 г. 3 комитет по правата на хората с увреждания (2022). насоки за деинституционализация, включително в извънредни ситуации кпху/c/5, т. 15, достъпно на: https://tbinternet.ohchr.org/_layouts/15/treatybodyexternal/download.aspx?symbolno=crpd/c/5, последно посетено на 10 септември 2024. 6 услугите, базирани в общността. цялостният мониторинг на услугите може да подобри идентифицирането на нарушения на човешките права и да подпомогне насърчаването на автономността, достойнството и правото на самоопределяне на потребителите.4 тази методология за мониторинг има за цел откриването и докладването на домашно насилие и насилие, базирано на пола в услуги и програми, които се фокусират върху лица с интелектуални и/или психо-социални увреждания. тя съдържа съответните правни норми и стандарти, практически насоки относно рисковите фактори и методите за мониторинг, както и обяснение на основните принципи и стъпки на мониторинг на човешките права. методологията подпомага обучението на мултидисциплинарни екипи за мониторинг, които да извършват наблюдение на услуги и програми, и трябва да се използва в комбинация с наръчника за мониторинг. тази мониторингова методология е предназначена за използване от екипи за мониторинг, създадени в рамките на проекта dis-connected; извършване на мониторингови посещения с цел предотвратяване, ранно идентифициране и справяне с насилието срещу жени и деца с увреждания. освен това, методиката може да е полезна на всяка неправителствена организация, която желае да извършва мониторинг, както и на националните правозащитни институции и омбудсмана. методология методологията е съобразена с конвенцията на оон за правата на хората с увреждания, конвенцията на оон за правата на детето, конвенцията на оон за премахване на всички форми на дискриминация срещу жените, конвенцията на оон срещу изтезанията и други форми на. жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание и се основава на експертизата и опита на фондация валидити и партньорите в консорциума в наблюдението на правата на човека в психиатрични и социални институции. това включва разкриване на малтретиране на деца с увреждания5 и разследване на достъпа до правосъдие за деца с интелектуални и психосоциални увреждания.6 методологията за мониторинг също е вдъхновена от съдържанието на инструментариума на наръчника “ithaka” за мониторинг, базиране на правата на човека и общото здравеопазване в институциите за психично здраве и социални грижи (2010 г.),7 инструментариума на наръчника charm8 и инструментариума за права на качеството за оценка и подобряване на качеството и правата на човека в услугите за психично здраве и социални грижи на световната здравна организация (сзо) (2012 г.).9 4 според наръчника итака институцията може да се определи като „всяко място, където хората, на които е поставен етикет за увреждане, са изолирани, сегрегирани и/или принудени да живеят заедно. институцията не се определя само от нейния размер.” 5 наръчникът charm- the child human rights abuse removal monitoring toolkit, достъпен на: https://www.mdac.org/en/charm-toolkit, последно посещение 10 септември 2024. 6 обучителни материали и други резултати от проекта „ innovating european lawyers to advance the rights of children with disabilities“ достъпни на: https://www.mdac.org/en/innovating-lawyers, последно посетен на 10 септември 2024 г. 7 инструментариумът на итака за мониторинг на правата на човека и общите здравни грижи в институциите за психично здраве и социални грижи. достъпно на: http://www.ithacastudy.eu/toolkits/english/2.4%20ithaca%20toolkit%20english.pdf, последно посещение на 10 септември 2024 г. 8 наръчникът charm (посочен по-горе). 9 наръчникът на сзо (посочен по-горе). 7 правни норми и стандарти тази глава описва правните норми и стандарти отнасящи се към жените и децата, жертви на насилие в социални и психиатрични институции, в здравни и детски институции и различни форми на услуги извън резидентен тип. от основно значение е професионалистите, работещи в тези условия, да са запознати и да се придържат към тези стандарти, за да защитят правата и благосъстоянието на уязвимите лица. международна рамка за правата на човека международни договори (универсални) н конвенция за правата на детето (кпд): отнася се до защитата на децата от всички форми на физическо или психическо насилие, нараняване или злоупотреба, пренебрегване или небрежно отношение, малтретиране или експлоатация, включително сексуално насилие. членовете, които са най-релевантни за деца с увреждания и защита от насилие: н член 2: право на недискриминация; н член 12: право на детето да бъде чуто; н член 19: право на защита от насилие. държавите трябва да предприемат подходящи мерки за защита на детето от всички форми на насилие, малтретиране и пренебрегване; н член 23: права на децата с увреждания да станат независими и да участват в общността. безплатни специални грижи, достъп до образование, обучение, здравеопазване, рехабилитация и подготовка за работа и отдих. н конвенция за премахване на всички форми на дискриминация по отношение на жените (cedaw): представлява най-важният международен договор за правата на жените. акцентира върху значението на защитата на жените от насилие, включително тези в институционална среда. н конвенция против изтезанията и други форми на жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание (cat): тя цели да постигне ефективност в борбата срещу изтезанията и други форми на жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание по целия свят. следните нейни текстове са най-релевантни, когато става дума за насилие над жени и деца с увреждания: н член 1 относно определението за изтезание; н член 13 относно правото на жалби; н член 14 относно правото на обезщетение и репарации; н •член 16 относно определението за актове на жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание. н конвенция за правата на хората с увреждания (кпху): отнася се до правата на хората с увреждания. гарантира равнопоставеност и включване в обществения живот, чрез замяна на медицинския модел с модел, основан на права. гарантира 8 правото им да живеят без малтретиране и задължава държавите, ратифицирали конвенцията да осигурят подходящи мерки за предотвратяване на всички форми на експлоатация, насилие и малтретиране. следните разпоредби се отнасят специално за жените и момичетата с увреждания: н параграф q в преамбюла на кпху признава, че жените и момичетата с увреждания често са изложени на по-голям риск от насилие, малтретиране, неглижиране или експлоатация. н член 3 от кпху включва „равенството между мъжете и жените“ като един от принципите на конвенцията. н член 6 от кпху призовава държавите, ратифицирали конвенцията да признаят, че жените и момичетата с увреждания са подложени на множествена дискриминация. тя изисква държавите да работят, за да гарантират, че жените с увреждания могат да се ползват напълно от всички човешки права и свободи. н член 16, точка 5 от кпху относно свободата от експлоатация, насилие и малтретиране изисква от държавите да създадат законодателство и политики за идентифициране, разследване и наказателно преследване на насилие срещу хора с увреждания. разделът също посочва, че държавите трябва да включват законодателство и политики, насочени към жените и децата. н член 28, т. 2 „б”от кпху се отнася до осигуряването на адекватен стандарт на живот и социална защита и изисква хората с увреждания, особено жените и момичетата с увреждания, да имат достъп до социална защита и програми за намаляване на бедността. общи препоръки и общи коментари на органите по конвенциите на оон: е обща препоръка № 18 относно жените с увреждания (1991 г.). комитет за елиминиране на дискриминацията срещу жените (cedaw):10 cedaw не съдържа текст, насочен конкретно към жените с увреждания. cedaw обаче изисква от държавите – ратифицирали конвенцията да предоставят информация за жените с увреждания в своите периодични доклади. комитетът също така изисква от държавите да докладват за „мерките, които са предприели, за да гарантират, че жените с увреждания имат равен достъп до образование и заетост, здравни услуги и социална сигурност, както и да гарантират, че могат да участват във всички области на социалния и културен живот.” е обща препоръка № 19 относно насилието срещу жени (1992 г.). cedaw:11 изисква предприемане на всички необходими мерки за премахване на дискриминацията срещу жените и премахване на насилието срещу жени, в т.ч. 10 препоръки от 1 до 25 вкл.са достъпни на български език тук: https://www.mlsp.government.bg/uploads/1/konventsii-i-protokoli-na-oon/genrec-cedaw.pdf. 11 пак там. 9 приемане на специални закони относно всички форми на насилие срещу жени, наказателни санкции за извършителите на насилие, граждански средства за защита, превантивни и защитни мерки. тълкуването на нормите на конвенцията, което се съдържа в тази препоръка, вече повече от 25 години се приема и прилага от държавите – страни по конвенцията. съдебната практика се е развила, в посока на това да признае, че забраната на основаното на пола насилие срещу жени е принцип на международно право. обща препоръка № 19 е ключов катализатор за този процес. е общ коментар № 9 за правата на децата с увреждания (2006 г.). комитет по правата на детето, crc/c/gc/9.12 признава, че децата с увреждания са изправени пред дискриминация в различни аспекти от техния живот и развитие и разглежда как това е свързано с насилието. н общ коментар № 13 относно правото на детето на свобода от всички форми на насилие (2011 г.). комитетът по правата на детето, crc/c/gc/1313 обръща внимание на правото на децата на свобода от всички форми на насилие – което се отнася и за децата с увреждания. н общ коментар № 3 относно член 6 (2016 г.) относно жените и момичетата с увреждания (2016 г.). комитет по правата на хората с увреждания, crpd/c/gc/3:14 посочва, че член 6 от кпху напомня на държавите, ратифицирали конвенцията за задълженията за повишаване на знанията за човешките права на жените и момичетата с увреждания, тяхната защита и прилагане на подход, насочен към правата човека и към гарантиране на развитие. н обща препоръка № 35 относно насилието срещу жени въз основа на пола, актуализираща обща препоръка № 19 (2017 г.). комитет cedaw, cedaw/c/9c/35: включва препоръка към държавите да осигурят обучение и тренинги за членове на съдебната власт, адвокати и служители на правоприлагащите органи, включително съдебномедицински персонал, законодатели и здравни специалисти и всички работещи в образователната система, както и в социалната – персонал на социални услуги, включително работещите с жени в институции, като домове за настаняване, центрове за закрилаи затвори, за да ги подготви за адекватно предотвратяване и справяне с насилието, основано на пола.15 12 препоръката е достъпна на български език тук: https://www.unicef.org/bulgaria/sites/unicef.org.bulgaria/files/2018-09/gc_9_bg.pdf. 13 препоръката е достъпна на български (неофициален превод) тук: https://nmd.bg/wp-content/uploads/2014/12/13-pravo-na-deteto-na-svoboda.pdf. 14 коментарът е достъпен на английски език тук: https://www.ohchr.org/documents/hrbodies/crpd/gc/women/crpd-c-gc-3.doc. 15 други важни общи коментари включват: комитет за правата на хората с увреждания (2017). общ коментар №5 (2017) относно самостоятелния живот и включването в общността. crpd/c/gc/5; комитет за правата на хората с увреждания (2018). общ коментар №6 (2018) относно равенството и недискриминацията. crpd/c/gc/6; комитет за правата на детето (2006). общ коментар №8 (2006) относно правото на детето на защита от телесни наказания и други жестоки или унизителни форми на наказание. crc/c/gc/8; комитет против изтезанията (2012). общ коментар №3 (2012) относно прилагането на член 14 от държавите страни. cat/c/gc/3. 10 доклади е доклад на специалния докладчик за насилието срещу жени, причини и следствия. (2012 г.), a/67/22716: има за цел да задълбочи констатациите от проучването на ohchr (a/hrc/20/5 и corr.1) и да проучи допълнително прояви, причини и последствия от насилието над жени с увреждания. освен това докладът разглежда накратко съответните международни и регионални правни рамки и дава препоръки. по отношение на институционалното насилие специалният докладчик сочи следното: 38. в институционална среда жените с увреждания са подложени на множество форми на насилие, включително насилствен прием на психотропни лекарства или друго принудително психиатрично лечение. освен това принудителната институционализация сама по себе си представлява форма на насилие. хората с психични заболявания и интелектуални увреждания понякога са обект на произволно задържане в институции за дългосрочен престой без право на обжалване, като по този начин се лишават от дееспособност. едно проучване установи, че мнозинството (68 процента) от психиатричните амбулаторни пациенти в болница са претърпели сериозни физически и/или сексуални посегателства там, като честотата на нападенията е по-висока, отколкото в общата популация: 39. жените в институции, които се нуждаят от услуги за подкрепа, обикновено са по-уязвими. уязвимостта, както в институциите, така и в общността, може да варира от риск от изолация, скука и липса на стимулация до риск от физическо и сексуално насилие. доказателствата сочат, че хората с увреждания са изложени на по-висок риск от малтретиране по различни причини, включително и зависимост от голям брой лица, които се грижат за тях, а също и поради пречки в комуникацията.1 е доклад на специалния докладчик за правата на хората с увреждания: сексуално и репродуктивно здраве и права на момичета и млади жени с увреждания, 2017 г., a/72/133, 14 юли 2017 г.17: разглежда предизвикателствата, пред които са изправени момичетата и младите жени с увреждания във връзка с тяхното сексуално и репродуктивно здраве и права, като предоставя насоки на държавите как да осигурят правни и политически рамки, които подкрепят автономността на момичетата и младите жени, както и се справят със структурните фактори, които ги излагат на насилие, малтретиране и други вредни практики. е доклад на специалния докладчик за насилието срещу жени, неговите причини и последици: изнасилването, като тежко, систематично и широко разпространено нарушение на човешките права, престъпление и проявленние на базираното на пола насилие срещу жените и момичетата, неговата превенция18 и допълнението 16 докладът е достъпен на англиски език тук: https://www.ohchr.org/documents/issues/women/a.67.227.pdf. 17 докладът е достъпен на англиски език тук: https://www.ohchr.org/documents/issues/disability/a_72_133_en.docx. 18 докладът е достъпен на английски език тук: https://documents.un.org/doc/undoc/gen/g21/089/99/pdf/g2108999.pdf. 11 към него, представляващо модел на законодателна рамка относно изнасилването (модел на закон) (2021 г.), a/hrc/47/26/add.1.19 предоставя на държавите и другите заинтересовани страни инструмент за прилагане на международните стандарти относно изнасилването, установени съгласно международното право за правата на човека, международното хуманитарно право и международното наказателно право, включително относно тълкуването на юриспруденцията на съответните трибунали и т.нар. “меко право” (или квази-правните механизми, които нямат същата обвързваща сила като останалите, строго обвързващи, като конвенции и др.), създадени по-скоро на експертно ниво. тези стандарти са представени в доклада на специалния докладчик за насилието основано на пола, срещу жени, във връзка с изнасилването, като нарушение на правата на човека (a/hrc/47/26) и са приложими както в мирно време, така и в по време на конфликт. документът се отнася и за жените с увреждания конкретно в няколко разпоредби, включително: чл. 12 т. b) подточка (i): дете-жертва или свидетел на престъпление се третира по грижовен и чувствителен начин, който зачита достойнството му по време на съдебното производство, като се вземат предвид неговото или нейното лично положение и непосредствените и специални нужди, възраст, пол, увреждания, ако има такива, и ниво на зрялост. чл. 20 (f) подточка (iii): в случай на жертви с физическо, психологическо, умствено или интелектуално увреждане или увреждания, достъп до помощта на специален педагог, психолог или друго лице, запознато с подходящи комуникационни техники, например брайл, жестомимичен език или друга електронна и информационна технология, достъпна за хора със специфични нужди, преди интервюиране или записване на изявлението на жертвата; чл. 34: всички жертви трябва да имат достъп до правосъдие чрез навременни, подходящи и чувствителни към пола и уврежданията медицински прегледи, които се провеждат с доброволното, истинско и информирано съгласие на жертвата. жертвите също трябва да имат достъп до терапевтични и психо-социални грижи, за да се подпомогне тяхното възстановяване. те също така трябва да имат достъп до наказателен процес, ако желаят да участват. чл. 39-40: държавите следва да събират по административен ред и в рамките на съдебните процедури данни за жертвите и извършителите на случаи на изнасилване, разделени по пол, възраст и вид насилие, както и връзката на извършителя с жертвата, географско местоположение и всякакви други фактори, които се считат за уместни, като раса/етническа принадлежност/националност /имиграционен статус/каста/сексуална ориентация/увреждания/ и полова идентичност.20 19 допълнението е достъпно на английски език тук: https://www.girlsrightsplatform.org/entity/s2qlhp4krx?file=17059212182231ye7b6skq9m.pdf&page=5. 20 други важни доклади включват: хуан е. мендес (2013). доклад на специалния докладчик по въпроса за изтезанията и друго жестоко, нечовешко или унизително отнасянене или наказание. a/hrc/22/53, особено т. 48; манфред новак (2008). междинен доклад на специалния докладчик по въпроса за изтезанията и друго жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание. a/63/175, особено т. 60, 68; хуан е. мендес (2015). доклад на специалния докладчик по въпроса за изтезанията и друго жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание. a/hrc/28/68, особено т. 33. 12 други източници е насоки за деинституционализация, включително при извънредни ситуации (2022 г.), комитет по правата на хората с увреждания, 10 октомври 2022 г., crpd/c/5:21 тези насоки допълват общ коментар № 5 (2017 г.) на комитета и неговите насоки относно правото на свободата и сигурността на хората с увреждания (чл. 14). те са предназначени да насочват и подкрепят държавите-страни в усилията им да реализират правото на хората с увреждания да живеят самостоятелно и да бъдат включени в общността и да бъдат основа за планиране на процесите на деинституционализация и превенция на институционализацията. е декларация за елиминиране на насилието срещу жени (1993 г.), генерална асамблея на оон22: уточнява действията, които трябва да бъдат предприети от държавите, за да елиминират домашното насилие. те включват: „подходящо наказателно законодателство, разработване на национални планове за действие, предоставяне на услуги и ресурси за жени, жертви на насилие, обучение и чувствителност към пола на държавните служители, както и разпределяне на средства в държавните бюджети за борба с насилието срещу жени.” е пекинската декларация и платформа за действие (1995 г.)23: в областта на домашното насилие препоръчва като приоритет да се преразгледа и ревизира законодателството и да се предприемат други необходими мерки, включително създаването на подходящи механизми, за да се гарантира, че всички жени се ползват със защита от домашно насилие, което трябва да се третира като престъпление, санкционирано от закона. отнася се за жени с увреждания в различни разпоредби. документът остава най-всеобхватната глобална политическа рамка и план за действие и е настоящ източник на насоки и вдъхновение за реализиране на равенството между половете и човешките права на жените и момичетата. е резолюция 2003/45 относно елиминирането на насилието срещу жени, комисията по правата на човека на оон24: насърчава правителствата да въведат задължение за насърчаване и защита на човешките права на жените и момичетата и да упражняват дължимата грижа „за предотвратяване, разследване и наказване на актове на всички форми на насилие срещу жени и момичета”. е глобален план за действие за укрепване на ролята на здравната система в рамките на национален многосекторен отговор за справяне с междуличностното насилие, 21 насоките са достъпни на български език тук: https://www.ohchr.org/sites/default/files/2023-10/bg-crpd-di-guidelines.docx. 22 декларацията е достъпна на английски език тук: https://www.ohchr.org/en/instruments-mechanisms/instruments/declaration-elimination-violence-against-women. 23 пекинската декларация и платформа за действие е достъпна на английски език тук: https://www.unwomen.org/en/digital-library/publications/2015/01/beijing-declaration. 24 резолюцията е достъпна на английски език тук: https://www.refworld.org/legal/resolution/unchr/2003/en/37947?prevpage=/node/37947. 13 по-специално срещу жени и момичета и срещу деца (2016 г.),25 световната здравна организация: технически документ, базиран на доказателства, добри практики и съществуващите технически насоки на сзо. предлага набор от практически действия, които държавите-членки могат да предприемат за укрепване на здравната система и междусекторните действия за предотвратяване и реагиране на междуличностното насилие като цяло и по-специално срещу жени, момичета и деца. планът също така очертава действията, които се очаква да извърши секретариатът на сзо в подкрепа на държавите-членки. е резолюция 2475 (2019 г.), съвет за сигурност на оон, s/res/2475 (2019)26: защитава хората с увреждания по време на конфликт. първата самостоятелна резолюция относно защитата на хората с увреждания, наблягаща на задължението на страните в конфликт да гарантират, че хората с увреждания се ползват с равен достъп до основни услуги, достъп до правосъдие, ефективни правни средства за защита и, ако е подходящо, обезщетение. той признава, че принудителната институционализация е форма на насилие, която лишава жените и момичетата от свобода на базата на увреждане и подчертава значението на осигуряването на пълно, ефективно и смислено участие и включване на всички жени и момичета с увреждания в процесите на вземане на решения и лидерски роли чрез включване и подкрепа на организации на и ръководени от хора с увреждания. е цел № 5 на програмата на оон за устойчиво развитие до 2030 г.27 се фокусира върху преустановяване на всякакви форми на дискриминация срещу жени и момичета и премахване на всички форми на насилие срещу жени и момичета в публичната и частната сфера, в т.ч. трафика на хора и сексуалната експлоатация. регионални документи във връзка с правата на човека съветът на европа международни спогодби е европейска конвенция за правата на човека и основните свободи (екпчос): член 3 забранява изтезанията и нечовешкото или унизително отнасяне или наказание. член 8 защитава правото на личен и семеен живот и дава на хората в брачна възраст правото да сключват брак. член 14 се прилага в комбинация с останалите разпоредби на конвенцията и съдържа забрана за дискриминация във връзка с останалите гарантирани права. това включва дискриминация на основа на пол или полова идентификация. освен това, член 5 от протокол 7 към конвенцията гласи, че съпрузите имат равни права в брака. протокол 12 към конвенцията разширява забраната за дискриминация в член 14 до случаи, които не са свързани с други права в конвенцията. 25 планът е достъпен на английски език тук: https://www.who.int/publications/i/item/9789241511537. 26 резолюцията е достъпна на ангийски език тук: https://digitallibrary.un.org/record/3810148?v=pdf. 27 програмата (или “цели за устойчиво развитие на оон”)е достъпна на български език тук: https://www.minfin.bg/upload/46204/prilojenie3+-+celi+un.pdf. 14 е конвенцията на съвета на европа за предотвратяване и борба с насилието срещу жени и домашното насилие (истанбулска конвенция):28 най-значимият и изчерпателен правно обвързващ текст, насочен към насилието срещу жени. фокусира се върху предотвратяването и борбата с насилието над жени и домашното насилие. признава насилието срещу жени въз основа на пола, като нарушение на човешките права и форма на дискриминация. държавите трябва редовно да провеждат кампании за повишаване на информираността, да обучават професионалисти в близък контакт с жертвите, да включват в учебните материали въпроси като равенство между половете и ненасилствено разрешаване на конфликти в междуличностните отношения, да създадат програми за извършители на домашно насилие и за сексуални престъпници, работи в тясно сътрудничество с нпо и включва медиите и частния сектор в изкореняването на половите стереотипи и насърчаването на взаимното уважение. е конвенцията на съвета на европа за защита на децата срещу сексуална експлоатация и сексуално насилие (конвенция от ланзароте)29: обхваща сексуалното насилие в семейството на детето и в „кръга на доверие“, както и действия, извършвани с търговска цел или цел печалба. бори се с всички възможни видове сексуални престъпления срещу деца. е европейската социална харта (ревизирана)30: включва правото на хората с увреждания – независимо от тяхната възраст и естеството и произхода на техните увреждания – на независимост, социална интеграция и участие в живота на общността (член 15) и правото на детето да бъде защитено срещу небрежност, насилие и експлоатация (чл. 17). препоръки е препоръка 1582 (2002) относно домашното насилие срещу жени, парламентарната асамблея на съвета на европа31: напомня на държавите-членки задължението им да предотвратяват, разследват и наказват всички актове на домашно насилие и да предоставят защита на жертвите. определя серия от мерки за прекратяване на всички форми на насилие срещу жени. тези мерки включват законодателни и политически мерки за предотвратяване и разследване на насилие срещу жени, за подпомагане на жертвите, работа с извършители, повишаване на информираността, образование и обучение и събиране на подходящи данни. изпълнението на тази препоръка се наблюдава редовно и на държавите-членки се предоставя информация за постигнатия напредък и всички съществуващи пропуски. 28 истанбулската конвенция не е ратифицирана от българия към момента на адаптиране на настоящата методология. 29 конвенцията е достъпна на български език тук: https://sacp.government.bg/sites/default/files/regulatorybase/normativna-baza-1799.pdf. 30 хартата е достъпна на български език тук: https://legislation.apis.bg/doc/4768/0. 31 препоръката е достъпна на английски език тук: https://rm.coe.int/coermpubliccommonsearchservices/displaydctmcontent?documentid=09000016805dff0e. 15 е препоръка 1905 (2010 г.), парламентарна асамблея на съвета на европа32: посочва необходимостта от защита на деца, които са свидетели на домашно насилие, като се позовава на своята резолюция 1714 (2010 г.)33 относно децата, които стават свидетели на домашно насилие. е препоръка 2227 (2022 г.) деинституционализация на хора с увреждания, парламентарна асамблея на съвета на европа.34 е препоръка № r (90) 2 относно социалните мерки спрямо насилието в семейството, комитет на министрите на съвета на европа35. препоръчва конкретни мерки в областта на информираността, ранното откриване на насилие, докладването на насилие, оказването на помощ и терапия (телефонни линии за спешни случаи, кризисни центрове и центрове за консултиране), мерки за деца, мерки за жени, мерки за извършителите на насилие, образователни мерки (напр. създаване на превантивни програми за деца в училищата) и др. е препоръка rec(2002)5 относно защитата на жените срещу насилие (2002 г.), комитет на министрите на съвета на европа36: указва на държавите-членки да предприемат мерки срещу насилието спрямо жени в областта на медиите, наказателното право, гражданското право, съдебните процедури, да създадат програми за извършителите на насилие, мерки по отношение на сексуалното насилие и тормоз, насилието в семейството, гениталното осакатяване, насилие по време на конфликтни и следконфликтни ситуации, незачитането на свободата на избор по отношение на репродуктивните права, убийствата в името на честта и ранните бракове. във връзка с мерките, засягащи насилието в институционална среда, на държавите-членки се препоръчва: 77. санкциониране на всички форми на физическо, сексуално и психологическо насилие, извършено или одобрено от държавата или нейните длъжностни лица, където и да се случи и по-специално в затвори или центрове за задържане, психиатрични институции и др.; 78. санкциониране на всички форми на физическо, сексуално и психологическо насилие, извършено или толерирано в ситуации, в които може да се призове отговорността на държавата или на трето лице, например в интернати, домове за възрастни и други услуги. е препоръка rec(2004)10 относно защитата на човешките права и достойнството на лицата с психични разстройства37 и нейния обяснителен меморандум (2004 г.), комитетът на министрите на съвета на европа има за цел да подобри защитата на лицата с психични разстройства, по-специално тези, които са обект на принудително настаняване или принудително лечение. 32 препоръката е достъпна на английски език тук: https://assembly.coe.int/nw/xml/xref/xref-xml2html-en.asp?fileid=17825&lang=en. 33 резолюцията е достъпна на английски език тук: https://pace.coe.int/en/files/17826. 34 препоръката е достъпна на английски език тук; https://pace.coe.int/en/files/30006/html. 35 препоръката е достъпна на български език тук: https://humanrights.bg/contents/item/display/12510. 36 препоръката е достъпна на английски език тук: https://www.coe.int/en/web/genderequality/recommendation-rec-2002-5-and-other-tools-of-the-council-of-europe-concerning-violence-against-women. 37 препоръката е достъпна на български език тук: https://humanrights.bg/contents/item/display/12544. 16 е препоръка rec(2005)5 на комитета на министрите към държавите-членки относно правата на децата, живеещи в домове, 16 март 2005 г.38 е препоръка cm/rec(2010)2 на комитета на министрите към държавите-членки относно деинституционализацията и живот в общността на деца с увреждания, 3 февруари 2010 г.39 е препоръка cm/rec(2009)10 на комитета на министрите към държавите-членки относно интегрирани национални стратегии за защита на децата от насилие, 18 ноември 2009 г.40 е препоръка cm/rec(2011)12 на комитета на министрите към държавите-членки относно правата на децата и социалните услуги, благоприятстващи децата и семействата, 16 ноември 2011 г.41 е препоръка cm/rec(2012)2 на комитета на министрите към държавите-членки относно участието на деца и младежи под 18-годишна възраст, 28 март 2012 г.42 е препоръка cm/rec(2012)6 на комитета на министрите към държавите-членки относно защитата и насърчаването на правата на жените и момичетата с увреждания, 13 юни 2012 г.43 е препоръка cm/rec(2013)2 на комитета на министрите към държавите-членки за осигуряване на пълно включване на децата и младежите с увреждания в обществото, 16 октомври 2013 г.44 други източници е становище на европейския икономически и социален комитет относно положението на жените с увреждания, 2018/c 367/0445: това становище призовава ес, съвместно с всичките държави-членки, да прилагат кпху; както и препоръките, дадени на ес от комитета за правата на хората с увреждания по отношение на жените и момичетата с увреждания през 2015 г., както и общ коментар № 3 на комитета на оон за правата на хората с увреждания относно член 6 от конвенцията за правата на хората с увреждания. е насоки на комитета на министрите на съвета на европа за правосъдие, щадящо децата, 17 ноември 2010 г.46 38 препоръката е достъпна на английски език тук: https://search.coe.int/cm#{%22coeidentifier%22:[%2209000016805daac2%22],%22sort%22:[%22coevalidationdate%20descending%22]}. 39 препоръката е достъпна на английски език тук: https://search.coe.int/cm#{%22coeidentifier%22:[%2209000016805cfa92%22],%22sort%22:[%22coevalidationdate%20descending%22]}. 40 препоръката е достъпна на английски език тук: https://search.coe.int/cm#{%22coeidentifier%22:[%2209000016805d023d%22],%22sort%22:[%22coevalidationdate%20descending%22]}. 41 препоръката е достъпна на английски език тук: https://www.coe.int/t/dg3/children/keylegaltexts/cmrec_en.asp. 42 препоръката е достъпна на английски език тук: https://www.coe.int/t/dg3/children/keylegaltexts/cmrec_en.asp. 43 препоръката е достъпна на английски език тук: https://www.refworld.org/legal/resolution/coeministers/2012/en/88989 44 препоръката е достъпна на български език тук: https://humanrights.bg/contents/item/display/12451. 45 становището е достъпно на български език тук; https://eur-lex.europa.eu/legal-content/bg/txt/?uri=uriserv%3aoj.c_.2018.367.01.0020.01.bul&toc=oj%3ac%3a2018%3a367%3afull. 46 насоките са достъпни на български език тук: https://coraminternational.org/wp-content/uploads/guidelines_bg.pdf. 17 е резолюция resap(2005)1 относно защитата на възрастните и децата с увреждания срещу насилие, 2 февруари 2005 г.47 е резолюция 2431 (2022 г.) деинституционализация на хора с увреждания (2022 г.), парламентарна асамблея на съвета на европа.48 е commdh/issuepaper (2012)3, правото на хората с увреждания да живеят самостоятелно и да бъдат включени в общността (2012 г.), съвет на европа, комисар по правата на човека.49 е деинституционализация на хора с увреждания (2021 г.), съвместна парламентарна асамблея на съвета на европа (комисия по социални въпроси, здравеопазване и устойчиво развитие).50 европейски съюз е хартата на основните права на европейския съюз: равенство между мъжете и жените (член 23), право на защита на децата (член 24), право на зачитане на физическата и психическа неприкосновеност (член 3), право на хората с увреждания да се възползват от мерки за осигуряване на тяхната интеграция и участие в живота на общността (чл. 26). е директива на европейския парламент и на съвета за борба с насилието срещу жени и домашното насилие: наскоро одобрената директива е първият всеобхватен правен инструмент на ниво ес за справяне с насилието срещу жени. директивата криминализира физическото насилие, както и психологическото, икономическото и сексуалното насилие срещу жени в целия ес, както офлайн, така и онлайн. гениталното осакатяване на жени, както и насилственият брак ще бъдат криминализирани като отделни престъпления. освен това най-разпространените форми на кибернасилие ще бъдат криминализирани. директивата предвижда мерки за предотвратяване на всички видове насилие срещу жени, включително домашно насилие, определя нови стандарти за защита, подкрепа и достъп до правосъдие на жертвите, като например задължава държавите-членки да създадат горещи линии за помощ и кризисни центрове при изнасилване в подкрепа на жертвите. тя ще изисква от държавите-членки да осигурят безопасно, съобразено с пола и по-лесно докладване на престъпления, свързани с насилие срещу жени и домашно насилие – включително опция за докладване онлайн. отнася се и за жени с увреждания в различни разпоредби. е директивата за правата на жертвите (директива 2012/29/ес) установява минимални стандарти за защита на всички жертви на престъпления, включително 47 резолюцията е достъпна на английски език тук: https://search.coe.int/cm#{%22coeidentifier%22:[%2209000016805daf83%22],%22sort%22:[%22coevalidationdate%20descending%22]}. 48 резолюцията е достъпна тук: https://pace.coe.int/en/files/30005/html. 49 документът е достъпен на английски език тук; http://www.oas.org/dhrs/internnews/2013/weekly%20meetings/s-2013/16th%20moas%20pc/coe-hammberberg-art19-2012.pdf. 50 достъпно тук: https://assembly.coe.int/liferay/soc/pdf/docsanddecs/2021/as-soc-2021-46-en.pdf, последно отваряно на 10 септември 2024. 18 жертвите на насилие въз основа на пола. тя изисква от държавите-членки да осигурят достъпна комуникация с жертвите, като вземат предвид всички увреждания. е директивите за равно третиране (директива 2006/54/ео; директива 2010/41/ес и директива 2004/113/ео) забраняват тормоза въз основа на пола и сексуалния тормоз като форма на полова дискриминация в контекста на заетостта и предлагане или доставка на стоки или услуги. е директивата за борба и предотвратяване на трафика на хора (директива 2011/36/ес) признава половия характер на това престъпление (член 1). сексуалното насилие и сексуалната експлоатация на деца и детската порнография са разгледани в директива 2011/93/ес. е „съюз на равенството: стратегия за равенство между половете 2020-2025“ на европейската комисия признава, че жените със здравословни проблеми и с увреждания са по-склонни да изпитат различни форми на насилие и ангажира комисията да разработи и финансира мерки за справяне с малтретирането, насилието, принудителна стерилизация и принудителен аборт. е европейският институт за равенство между половете (eige) разработи 13 показателя за насилието от страна на интимния партньор (ipv), за да състави ръководство при усилията за събиране на данни от страна на полицията и съдебния сектор. индикаторите, разработени от eige, помагат да се оцени напредъкът, постигнат на национално ниво за намаляване на ipv и домашното насилие и за подобряване на сравнимостта на данните в съответствие с минималните изисквания на директивата на ес за правата на жертвите и истанбулската конвенция на съвета на европа. този доклад предоставя насоки за националните доставчици на данни, които ще участват в събирането на данни на eige.51 е доклад на специалната експертна група за прехода от институционална към грижа в общността (2009 г.): докладът е изготвен от група независими експерти, свикана от еврокомисаря владимир шпидла през м. февруари 2009 г., за да разгледа проблемите в реформата на институционалната грижа в тяхната комплексност.52 51 европейски институт за равенство между половете (european institute for gender equality) (2023) методическо указание за събиране на административни данни за насилието срещу жени и домашното насилие (methodological guidance: administrative data collection on violence against women and domestic violence), достъпно на: https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/methodological-guidance-administrative-data-collection-violence-against-women-and-domestic-violence-0. 52 европейска комисия, дирекция “заетост, социални въпроси и приобщаване ( european commission directorate-general for employment, social affairs and equal opportunities) (2009). report of the ad hoc expert group on the transition from institutional to community-based care, достъпно на: https://ec.europa.eu/social/blobservlet?docid=3992&langid=en. 19 принципи за мониторинг на правата на човека мониторингът на човешките права се ръководи от основни принципи, които гарантират безопасността, интегритета и ефективността на процеса. този раздел обобщава някои от тези принципи, в т.ч. минимизиране на вредите, насърчаване на непрекъснат диалог, поддържане на независимост, събиране на надеждна информация и сигурно управление на данни. принцип 1: не вреди членовете на мониторинговия екип трябва да вземат всички необходими предпазни мерки, за да защитят интервюираните от отмъщение или наказание за това, че са говорили с член на екипа. те трябва да бъдат внимателни да не разкриват лична идентифицираща информация по време на дискусии или в доклада. затова, в допълнение към това да не споменават име или инициали на дадено лице, е най-добре да не се споменава лична информация за тях изобщо, дори ако те дадат съгласие. от тази гледна точка е от съществено значение да се провеждат множество интервюта, така че властите да не могат да определят кой какво е казал. членовете на мониторинговия екип трябва да попитат участниците в интервютата дали чувстват, че са в риск и да им оставят информация за контакт. така, ако след посещението възникнат проблеми или наказания, те ще могат да се свържат за помощ. подходящо е да се обсъди също така какви средства за комуникация са на разположение на интервюираните лица, за да бъде ефективна комуникацията в случай на необходимост.53 принцип 2: продължаващ диалог за реформи мониторингът на човешките права предполага редовно или продължаващо наблюдение, при което има многократни посещения и редовни и систематични последващи действия, за да се гарантират подобрения по отношение на човешките права. по този начин, едновременно се запазва независимостта на екипа, но се поддържа и перманентна комуникацията със службите, отговорни за оценяваните услуги/институции. диалогът трябва да бъде дългосрочен, продължаващ и конструктивен, фокусиран върху подобряване на ситуацията с правата на човека в тези услуги/институции, като същевременно се насърчава непрекъснато интеграцията на потребителите в общността. принцип 3: независимост и достоверност важно е хората, участващи в управлението, организирането и извършването на мониторинг по правата на човека, да са необвързани с правителството и оценяваната услуга. 54 надеждният екип е екип, обучен да извършва мониторингови посещения и който е наясно със стандартите, спрямо които тези институции ще се наблюдават. при подбора 53 виж “наръчника ithaka за мониторинг за правата на човека и общата здравна грижа в психично-здравните и социалните заведения ” (2010), достъпен на български език тук: http://www.ithacastudy.eu/toolkits/bulgarian/ithaca%20toolkit%20bulgarian.pdf. 54 пак там., стр. 26. 20 на членовете на мониторинговия екип, се препоръчва да се изгради мултидисциплинарен екип, който да се състои от потребители или бивши потребители на услуги, практикуващи здравни специалисти с подходящ опит и някой с опит в областта защита на човешките права. принцип 4: събиране на надеждна информация членовете на екипа не трябва да разчитат само на мнението на един човек, а по-скоро да търсят информация от различни източници. потвърждаващите доказателства са особено важни в тази област на мониторинг, тъй като хората с интелектуални и психосоциални увреждания са изправени пред силна стигма по отношение на достоверността на техните изявления, включително от представители на властите, натоварени с разследването на твърдения за малтретиране и насилие в услугите.55 принцип 5: сигурно съхраняване и споделяне на информацията за да защитят конфиденциалността, членовете на мониторинговия екип трябва да се уверят, че събраната информация, както и всички записи и бележки направени по време на посещение, се съхраняват на сигурно място. добре е членовете на екипа да помислят за криптиране на файловете си, когато споделят тази информация помежду си и изпращат пароли по телефона.56 това не е изчерпателен списък на принципите за мониторинг на правата на човека; други принципи са идентифицирани от други инструменти за мониторинг, в т.ч. инструментариума ithaca,57 инструментариума charm,58 наръчника на ohchr за мониторинг на правата на човека.59 членовете на екипа по мониторинг се насърчават да се запознаят с тези принципи. 55 пак там., стр. 26. 56 пак там., стр. 27. 57 пак там., стр. 25-27. 58наръчника charm, достъпен на български език тук: http://mdac.org/sites/mdac.info/files/charm_bg.pdf. 59 служба на върховния комисар за правата на човека (2011). наръчник за мониторинг на човешките права. глава 02 за основните принципи на мониторинга на човешки права. достъпен на български език тук: https://www.ohchr.org/sites/default/files/documents/publications/chapter02-mhrm.pdf. 21 методи за мониторинг на правата на човека интервютата, наблюденията и прегледът на документация са трите най-разпространени метода за събиране на информация по време на мониторинг. този раздел предоставя кратък преглед на тези техники и дава идеи как да бъдат записвани събраните данни. (вж също наръчник за обучение и инструменти за мониторинг)60 метод 1: интервюиране място голяма част от нещата, които биват обсъждани ще са лични и чувствителни, което потенциално може да изложи интервюирания на риск. затова конфиденциалността е от изключителна важност. членовете на мониторинговия екип трябва да провеждат интервютата в усамотена и комфортна среда. въпреки че това не винаги е възможно, трябва да се положат всички усилия, за да се осигури защита от възможността други хора да виждат или чуват интервюто. някои потребители на услугите може да поискат доверено лице (но не член на персонала) да ги придружава по време на интервюто, това следва да бъде уважено. анонимност и конфиденциалност всяка информация, съдържаща се в мониторинговия доклад, която може да бъде свързана с конкретно лице, може да доведе до разнообразни форми на отмъщение срещу въпросното лице. в резултат на това на интервюиращите е разрешено да обсъждат съдържанието на интервюто само с други членове на мониторинговия екип. авторите на тази методология за мониторинг препоръчват на членовете на мониторинговия екип да се въздържат от назоваване на потребител, изложен на риск от сплашване или натиск. важно е да се обсъди разбирането на потребителите относно потенциални рискове и да бъдат попитани какво екипът по мониторинг може да направи, за да намали тези рискове. 61 подбор на хората за интервюиране при избора на хора за интервю, екипът по мониторинг трябва да се ръководи от това да обхване различни групи сред ползвателите на услугите и персонала, както и да се придържа към предварително определен размер на извадката по време на подготовката за посещението (вж също стъпка 5 за повече информация относно определянето на кои и колко хора да интервюирате от всяко заведение). за да се гарантира, че процесът е безпристрастен, мониторинговият екип, а не персоналът на услугата, трябва да подберат потребителите на услугите и персонала, които да интервюират. ако бъде решено да се интервюират членове на семейството (или приятели или полагащи грижи лица), мониторинговият екип може да определи кои от тях да интервюира или да бъде ръководен в избора си от потребителите на услугите. важно е 60 наръчникът е достъпен на български език тук: https://www.kerafoundation.com/wp-content/uploads/2024/11/training-handbook-bg.pdf 61“наръчникът „ithaka за мониторинг за правата на човека и общата здравна грижа в психично-здравните и социалните заведения” (2010), стр. 28. 22 потребителите сами да решат дали да се интервюират членове на семейството по време на посещението или извън него. персоналът, потребителите на услугите и членовете на семейството имат право да откажат участие в интервюта и мониторинговия екип трябва да уважи тяхното решение. мониторинговият екип трябва да се обърне директно към съответното лице и да получи разрешението му да участва в дискусия.62 избор на потребители за интервюиране по време на посещението част от потребителите често се втурват към мониторинговия екип, за да привлекат вниманието им. докато говорят с тях, мониторинговият екип трябва да търси и хора, които са тихи, седят в ъгъла и не са част от групата. има много причини, поради които някой е тих или не се чувства комфортно в групова обстановка.63 важно е да се има предвид, че интервюираните, които живеят в институции, могат да се чувстват напрегнати, когато непознати питат за живота им. освен това някои лекарства могат да нарушат способността на хората да се концентрират за продължително време.64 има случаи, в които ползватели на услугите са поставени под пълно или частично запрещение. в тези случаи персоналът може да каже, че екипът по мониторинг се нуждае от съгласието на настойник, за да разговаря с конкретното лице. често това е просто начин служителите да спрат мониторинговият екип да разговаря с потребителите. отказването на интервю на тези основания нарушава кпху, но въпреки това може да се счита за законно според вътрешното законодателство на съответната държава. екипите трябва да обсъдят този аспект по време на подготвителния етап на посещението. в други случаи мониторинговият екип може да има законови правомощия да разговаря с всяко лице под запрещение и може да използва своите законови правомощия, за да отмени опита на персонала да блокира желанието на екипа за разговор с потребителите.65 ако на мониторинговия екип не е позволено да разговаря с потребители под запрещение, това трябва да бъде изрично упоменато в мониторинговия доклад заедно с причината за отказ за провеждане на интервюта. в българия към момента на адаптиране на този наръчник, запрещението все още е законна мярка за ограничаване на дееспособността. въпреки това, конвенцията за правата на хората с увреждания е ратифицирана от 2012 г. и е част от вътрешното законодателство.66 следователно, чл. 12 кпху, който прогласява правото на дееспособност на всеки човек, независимо от увреждането му, се прилага с предимство пред националното законодателство, което му противоречи. в много случаи например, съдилищата прилагат чл. 12 директно, за да разрешат противоречието между националното законодателство и конвенцията, като позволяват на лица, поставени под запрещение да предявят иск, да упълномощят адвокат и др., без намесата на техния настойник, независимо от ограниченията на вътрешното право. на още по-голямо 62 сзо (n 6)., стр.33. 63 например, деца и жени с увреждания, които изглеждат прекалено затворени в себе си или летаргични, може да са подложени на принудително медикаментозно лечение или емоционално насилие. 64“наръчника .ithaka за мониторинг за правата на човека и общата здравна грижа в психично-здравните и социалните заведения ” (2010) стр. 29. 65 пак там, стр. 32. 66 по силата на чл. 5 ал. 4 от конституцията на република българия. 23 основание това може да се има предвид при обсъждане на въпроса за допустимостта на директна комуникация между човека, поставен под запрещение и членовете на мониториращия екип. подбор на персонал за интервю мониторинговият екип трябва да влиза във всяка една услуга с нагласата за сътрудничество. възможно е членовете на персонала да са отдадени на работата си, стремейки се да влагат в нея най-доброто от себе си. мониторинговият екип трябва да изисква информация от ръководството и служителите по различни теми. ръководството може да предостави статистическа и обща информация за услугата. те ще дадат представа за основните проблеми от тяхна гледна точка, както и информация за големи инциденти и справянето с тях. в същото време ръководството и персоналът трябва да могат да дадат отговор по въпроси свързани с вътрешните процедури за справяне с оплаквания от насилие и възможностите за подаване на сигнали.67 финансовите служители могат да предоставят информация за бюджета на услугата, в т.ч. процента, изразходван за общи категории като заплати на персонала, терапии (ако има), рехабилитация, храна и оперативни разходи като отопление и вода. те също могат да предоставят информация за финансовите ограничения в услугата. докато по-старшият медицински персонал може да предостави информация за набирането на здравни служители за тяхното обучение, за смените, за доставките на лекарства и как клиничният персонал се справя с трудности като проблемно поведение, по-младшият може да е по-отворен да сподели с вас притесненията си относно управлението на услугата. мониторинговият екип може да попита за цялостното здравословно състояние на потребителите, включително скрининг и лечение на соматични състояния. те ще могат да опишат количеството и качеството на наличните лекарства, както и да хвърлят светлина върху правни проблеми, които могат да възникнат в този тип услуги. помислете за интервюиране на психолози, социални работници, трудотерапевти и логопеди, тъй като те може да имат ценна информация, която да споделят с вас. доброволците също могат да предложат полезна информация. помощният персонал и охраната обикновено се призовават да удържат пациентите, а мониторинговия екип могат да поискат да демонстрират какво се случва, когато някой прояви агресия, както и кои пациенти/резиденти/потребители могат да напускат услугата, кога и как.68 по време на интервюто предоставяне на улеснения трябва да се положат всички усилия за преодоляване на бариерите в комуникацията между интервюиращия и интервюирания. например, ако интервюираният и интервюиращият говорят различни езици или интервюираният има комуникативни затруднения (напр. затруднения в говора или слуха), трябва да се използват подходящ език, включително обикновен език или лесен за разбиране език, или (независими) преводачи на жестомимичен език. за някои хора би било полезно, ако бъдат придружени 67 пак там., стр. 28. 68 пак там., стр. 29. 24 от познат, с когото са прекарвали време и са изградили доверителна връзка, за други може да е по-лесно да общуват с непознат или да останат анонимни. в зависимост от идентифицираните нужди, интервюиращият ще осигури подходящите улеснения. (вж. също „стъпка 5: подгответе се за посещенията“ по-долу за повече информация относно това какви видове ресурси трябва да се вземат предвид по време на подготовката.) какво да кажете на интервюираните преди началото на интервюто, интервюиращите трябва да се представят, да обяснят причината за интервюто и да отговорят на всички въпроси, които интервюираният може да има. интервюиращите също трябва да задават въпроси, за да научат повече за интервюираните (например откъде са и колко време са били в услугата). такова въведение установява връзка между интервюирания и интервюиращия и помага на хората да се чувстват спокойни. въпросите за стартиране на разговор с деца с увреждания могат да са: – каква беше закуската/обяда днес? – с кого обичаш да играеш? – коя е любимата ти игра? – къде е мястото, където обикновено се храните? въпросите за стартиране на разговор с жени с увреждания могат да са: – какво обичаш да правиш, когато имаш свободно време? – кои са най-добрите ти приятели тук? – коя е любимата ти напитка/храна? може също така да е полезно да бъдат обсъдени всички опасения, които интервюираните могат да имат относно потенциалните последици от тяхното участие в интервюто, както и стъпките, предприети за защита на тяхната анонимност и конфиденциалност. интервюираните може да имат нужда от почивка по време на интервюто; мониторинговия екип трябва да отчита индивидуалните нужди. препоръчва се мониторинговия екип да насърчи персонала и потребителите на услугите да обсъждат личния си опит със собствени думи, когато разказват, тъй като това вероятно ще доведе до по-съдържателна информация. докато събира информация за събитие или обстоятелство, мониторинговия екип трябва да се въздържа от задаването на насочващи въпроси.69 в случай на инциденти или текущи проблеми, следните въпроси могат да бъдат полезни, за получаване на повече информация: н какво се случи? 69 пак там., стр. 30. 25 н на кого се е случило? н кога се е случи?70 н колко често се е случвало/се случва това? н как други хора бяха/са засегнати от това? н как се случи/се случва?71 н каква беше реакцията на персонала? н какво беше направено, за да не се случва това отново? ако потребител обяснява нещо, което се е случило, някои полезни въпроси, които да зададете за повече подробности, могат да са: н какво се случи тогава? н бихте ли описали как беше? н можете ли да ми кажете малко повече за…? н как ви накара да се почувствате? н чувал съм други хора да казват […] какво мислите за това? н кои бяха или са най-лошите части от всичко това? н как бихте искали нещата да се правят по различен начин?72 всичко това са „отворени” въпроси с широк спектър от потенциални отговори. в сравнение със „затворените“ въпроси, те обикновено са много по-ефективни. интервюиращият трябва да бъде много проактивен в общуването, като търси начини за постигане на ефективна комуникация. в същото време интервюиращият трябва да внимава за признаците, че лицето се опитва да се харесана него/нея или на персонала или се страхува от тях. (вж. също „стъпка 6: осъществете посещенията“ по-долу за допълнителни съвети относно провеждането на интервюта). съобразено с пола и травма-информирано интервюиране на първо място, мониторинговият екип трябва да се състои от жени, за предпочитане лекари и психолози, включително такива, които имат познания по детска психология, за да се гарантира, че интервютата с момичетата се провеждат по начин, съобразен с възрастта и пола. ако е възможно, в екипа трябва да има и членове с опит в работата с посттравматично стресово разстройство и други травми, преживени от жени, станали жертва на насилие, в т.ч. сексуално насилие. важно е всеки член на мониторинговия екип да е внимателен, така че мониторинговото посещение да не травмира повторно интервюираните. жените, членове на мониторинговия екип от етнически и расови малцинства, коренно население и чужди граждани ще могат по-добре да идентифицират и обсъждат специфичните предизвикателства и уязвимите ситуации, пред които са изправени жените в тези групи в посещаваните услуги. 70 някои хора може да имат проблем с концепцията за време. ако това е така, за да се осигури по-точна информация, е добре да се посочи събитие или време от деня, което е ясно и лесно за идентифициране (например коледа или обяд), и да се попита дали е настъпило преди или след това. 71 в някои случаи за хората с увреждания, може да е по-лесно да го илюстрират рисувайки. 72 “наръчника .ithaka за мониторинг за правата на човека и общата здравна грижа в психично-здравните и социалните заведения ” (2010) стр. 30. 26 членовете на мониторинговия екип трябва да имат поне основни познания за това как да се справят със сексуално насилие и други чувствителни въпроси, свързани с пола. мониторинговият екип трябва да може да задава правилните въпроси, използвайки съобразен с пола език.73 (вж. също „стъпка 2: изградете екипа по мониторинг“ по-долу за повече подробности относно настройването на мониторинговия екип.) по време на интервюто членовете на мониторинговия екип трябва да вземат под внимание тези четири принципа на съобразеното с пола и травма-информирано интервюиране:74 1. разберете травмата и насилието и тяхното въздействие върху живота и поведението на хората насилието може да се прояви в различни форми и може да има травматични дългосрочни последици върху нечий живот. травмата е резултат от насилието, било то насилие, случило се в миналото, или продължаващо насилие. членовете на мониторинговия екип не трябва да обвиняват и съдят хората за реакциите им към преживявяното, тъй като те може да произтичат от травмата. паузата и размисълът, когато някой има неочаквана реакция, слушането и потвърждаване на преживяванията, които споделя, са полезни.75 2. създайте емоционално и физически безопасна среда за да създадат среда, в която интервюираните да се чувстват комфортно, интервюиращите трябва да общуват по неосъдителен начин, който позволява на интервюирания да се почувства разбран и приет. също така е важно да се предостави информация и да се очертаят очаквания относно интервюто.76 3. насърчавайте възможностите за избор, сътрудничество и връзка отворената и неосъдителна комуникация може да засили свързването и да стимулира интервюираните да споделят своите преживявания и чувства. интервюиращите трябва да слушат внимателно интервюираните и да проверяват дали са разбрали всичко правилно.77 4. осигурете подход, основан на силните страни и изграждане на капацитет за подкрепа и устойчивост и накрая, интервюиращите могат да помогнат за утвърждаване на преживяванията на интервюираните и да им помогнат да разберат, че начините, по които са реагирали са нормални и произхождат от отговор на травмата. размишляването върху това как структурните условия оформят живота на хората също може да бъде подкрепящ подход.78 73 penal reform international (2015), women in detention: a guide to gender-sensitive monitoring, стр.10. достъпна на: https://www.apt.ch/knowledge-hub/publications/women-detention-guide-gender-sensitive-monitoring. 74 gbv learning network (2020), issue 32 – trauma- and violence-informed interview strategies in work with survivors of gender-based violence. достъпно на: https://gbvlearningnetwork.ca/our-work/issuebased_newsletters/issue-32/index.html. 75 public health agency of canada (2018) trauma- and violence-informed approaches: policy and practice, government of canada. достъпно на: https://www.canada.ca/en/public-health/services/publications/health-risks-safety/trauma-violence-informed-approaches-policy-practice.html#s7-1. 76 пак там. 77 пак там. 78 ibid. 27 работа с хора с делюзии mониторинговият екип трябва внимателно да изслуша потребителите, дори когато персоналът вярва, че техните убеждения са резултат от делюзии. ситуацията, в която се намират и отношението към тях прави тези хора силно застрашени от нарушаване на човешките им права. работа с натрапчив персонал ръководителят на мониторинговия екип трябва да обясни в началото на посещението, че интервютата с хора, включително потребители на услуги, са важна част от мониторинговия процес и че те трябва да се провеждат насаме, т.е. далеч от погледа на служителите. ръководителят на групата за мониторинг трябва да вземе под внимание опасенията на директора и да се заеме с тях директно в този момент, ако има такива. ако директорът откаже разрешение, лицето, което е дало зелена светлина за посещенията, трябва да се свърже и да му бъде поискано да обясни защо интервютата трябва да се провеждат насаме. в някои случаи може да е достатъчно да информирате директора, че техният отказ да сътрудничат ще се отбележи в доклада. на персонала също трябва да бъде напомнено за тези подробности всеки път, когато поставят пречки пред провеждането на лични интервюта.79 приключване на интервюто интервюиращите трябва да завършат интервюто, като благодарят на потребителите за отделеното време и участието им. потребителите трябва да бъдат информирани как могат да се свържат с мониторинговия екип, в случай че имат нужда да предоставят допълнителна информация след посещението, да докладват за нововъзникнали проблеми или насилие, или да изразят опасения относно възможни последствия от интервюто. интервюиращите трябва също така да обяснят какви ще бъдат следващите стъпки след посещението и да уверят участниците, че ще бъдат информирани за резултатите, след като докладът бъде завършен.80 безопасност ръководителят на мониторинговия екип трябва да се увери, че всички членове на екипа се чувстват добре по време на посещението. ако някой има проблеми или не се чувства добре, ръководителят на екипа трябва да вземе незабавни мерки. метод 2: наблюдение наблюдението включва използването на сетивата, за да възприеме наблюдаващият всичко, което вижда, чува, помирисва, докосва и вкусва по време на посещението. то включва обхождане на всички помещения и съоръжения и внимателно оглеждане и записване на детайли в различни стаи. при наблюдението, непосредственият опит на наблюдаващия предоставя доказателството. изисква се детайлно и обективно записване, така че преживяванията на наблюдателя да бъдат приети като достоверни, а не 79 проектна група ithaca (n 13), стр. 32. 80 сзо (n 6), стр. 32. 28 отхвърлени като ненадеждни. (вж. също наръчник за обучение и инструменти за мониторинг) персоналът често предлага на мониторинговия екип официална обиколка из обекта. въпреки че е полезна, обиколката вероятно ще бъде повърхностна и няма да покаже на мониторинговия екип „най-лошите“ зони на обекта. в резултат на това мониторинговия екип трябва да обмисли какво вижда и какво не се показва. да се питат потребителите на услугите къде държат хората, които „не се държат добре“, може да бъде добра стратегия за навлизане в зони на мястото, които мониторинговия екип не е видял. друго нещо, на което трябва да се обърне внимание при официална обиколка е как потребителите на услугите взаимодействат със служителя, който ги развежда. може да изглежда, че имат комфортни взаимоотношения, но също така може да имат избягващо поведение. по същия начин отношението и поведението на други служители може да бъде показателно: например членовете на персонала чукат ли на вратите на спалнята, преди да влязат? обръщат ли се учтиво към потребителите на услугите?81 (вж. също „стъпка 6: осъществете посещенията“ по-долу за повече информация относно техниките за мониторинг.) метод 3: преглед на документация мониторинговите екипи могат да използват различни документи в подкрепа на докладите си. някои може да са свободно достъпни онлайн, докато други може да изискват официални заявки, за да бъдат получени. част от тази информация може да включва: н статистически данни за броя на лицата, задържани по силата на законодателството в областта на психичното здраве, тези, живеещи в психиатрични институции или институции за социални грижи, и тези под запрещение. н политики, стандарти, насоки и други официални документи (като например вътрешни наредби и/или заповеди, касаещи развитието на персонала, здравето и безопасността, предотвратяване на самоубийства и използване на принудителни мерки). тези документи са ценен източник на информация по въпроси, свързани с качеството на услугата, условията в услугата и положението с човешките права. когато липсва въведена практика за определена област, това често е знак, че приложимите изисквания не са изпълнени. въпреки това, няма гаранция, че дадена институциия ще следва политики и практики зачитащи човешките права, дори ако такива са приети. н административните досиета, като досиета за прием и напускане, данни за възраст и пол на пребиваващите в институцията, както и броят и видовете служители, съдържат важна информация за въпроси, свързани с правата на човека. например, високите нива на принудителни приеми и лечения могат да подсказват системно пренебрежение към дееспособността на потребителите на услугите. н специфични записи на събития (например жалби, възражения срещу принудително приемане и лечение, кражби, малтретиране и смъртни случаи). те 81 пак там., стр. 33. 29 могат да разкрият проблеми, нарушения или дори модели на насилие в институцията, които трябва да бъдат допълнително проучени по време на мониторинговото посещение. липсата на жалби също трябва да бъде документирана, тъй като може да означава, че няма механизъм за сигнализиране или че е недостъпен за потребителите. н лични досиета или файлове на потребители, като бележки от медицински грижи. тези документи са поверителни, така че услугата може с право да се колебае да ги покаже на мониторинговия екип. в този случай мониторинговия екип могат да поискат от персонала да позволи на пациентите/резидентите да получат достъп до собствените си медицински досиета.82 на мониторинговия екип трябва да е разрешено да искат съгласието на потребителя за достъп до личните му документи. ако потребителят дава съгласие, но услугата отказва достъп, това трябва да се отбележи в доклада за мониторинг. отказът на достъп до лични досиета може да бъде законен съгласно националното законодателство. ако лечебното заведение използва този аргумент, правното основание за отказа на достъп до лични/медицински/ досиета също трябва да бъде отбелязано в мониторинговия доклад. н правилници, планове, договори, формуляри за съгласие, информационни брошури и т.н., дадени на потребителите при пристигането.83 мониторинговият екип може да поиска информация преди посещението от обекта, който ще бъде посетен. ако е подходящо, тази информация може да бъде поискана и/или от надзорен орган (в българия това биха могли д абъдат общини или ресорно министерство). това ще помогне на екипа да се организира и да знае приблизително какво да очаква от посещението. (вж. също наръчник за обучение и инструменти за мониторинг) записване на информация по време на посещението водене на бележки по време на мониторинговите посещения воденето на бележки е основният начин за документиране на информация. членовете на екипа винаги трябва да питат потребителя дали може да си водят бележки. ако не, членовете на мониторинговия екип трябва да напишат своите бележки след интервюто. членовете на екипа също трябва да попитат дали могат да си водят бележки с помощта на лаптоп, ако искат да водят бележки по този начин. някои хора не биха искали наблюдателите да водят бележки с помощта на лаптоп, а с бележник и химикал. бележките помагат при реконструирането на посещението и изготвянето на точни доклади. различните членове на екипа водят бележки по различни начини, така че е важно да бъде установен метод, който работи за екипа. воденето на бележки не трябва да пречи на способността на интервюираните да слушат или да им създава дискомфорт. плавно протичащ разговор може да се постигне чрез използване на различни техники, като например обобщаване на информация след наблюдение на ситуация. освен това 82 пак там., стр. 34. 83 пак там. 30 груповите разговори, при които един човек води разговора, а другият си води бележки, може да се предпочита от членовете на екипа. видео и аудио записи снимки, видео и аудио записи могат да се използват, за да подкрепят твърденията ви и да помогнат на аудиторията да разбере ситуацията. поверителността и конфиденциалността на потребителите трябва да бъдат защитени, когато се правят визуални и аудио записи. не се правят снимки на потребители, ако те не желаят. дори ако членовете на мониторинговият екип имат разрешението на потребителя на услугите да снимат или заснемат видео, би било полезно също да се поиска разрешение от персонала. това помага да се избегнат конфронтации и противоречия. също така си струва да се отбележи, че при фазата на планиране на мониторингово посещение, членовете на мониторинговия екип трябва да решат дали е подходящо да показват лицата на хората и идентифициращите ги характеристики. показването на лице често е по-мощно, защото улавя изражението на лицето на човека, но трябва да се обсъди внимателно дали изображението може да се използва публично. правенето на снимки на гърба на хората или показването на ръцете им може да реши този проблем, като същевременно показва, че се касае за реални хора.84 84 пак там. 31 мониторинг на правата на човека в десет стъпки настоящият раздел предоставя изчерпателно, стъпка по стъпка ръководство за мониторинг на права на човека в институции, които предоставят услуги за психично здраве и социални грижи на жени и деца с увреждания в съответствие с установените мониторингови практики. наръчникът представя ключови въпроси, които основният екип трябва да вземе предвид, докато планира и изпълнява всяка стъпка. основната цел на този раздел е да обясни процеса на мониторинг по правата на човека и да предостави практическа помощ както на основния екип, така и на мониторинговия екип през целия мониторингов цикъл.85 стъпка 1: изграждане на управленски екип и преглеждане на целите първата стъпка в провеждането на мултидисциплинарен мониторинг е да се сформира основен екип от хора, които ще отговарят за управлението на цялостния мониторингов процес. за разлика от мониторинговия екип, чиято задача обикновено се ограничава до наблюдение и изготвяне на доклади, основният управленски екип ще отговаря за управлението на цялото мониторингово посещение или поредица от посещения и, което е по-важно, ще определя и оценява целите и резултатите от него.86 управленският екип трябва да реши кои са основните цели на мониторинга и какво точно ще се оценява по време на посещенията. при определянето на целите е важно да се вземат предвид най-сериозните проблеми, обхватът на наблюдението и какво ще бъде полезно за установяване на факти, идентифициране на целевата аудитория и планиране на действия след публикуването на докладите. също така, екипът трябва да разгледа политическата, икономическата и социалната ситуация в страната, ползите от включването на външни експерти, времевия график за наблюдение и наличния бюджет.87 това са някои основни резултати, които могат да се търсят при провеждане на мониторинг: н застъпничество и провеждане на кампании. по-вероятно е правителствата и политиците да отговорят на застъпничество, базирано върху доказателства. н повишаване на осведомеността. един важен начин за това е чрез медиите: печат, телевизия, радио и онлайн. н изграждане на капацитет. използване на достоверни доказателства относно недостатъците в областта на човешките права в системите за психично здраве и социални услуги. повишаване на компетентността на организацията и улесняване на вземането на информирани решения относно стратегически въпроси, на които трябва да се обърне внимание.88 н съдебни дела. докладът може да демонстрира даден проблем и да подкрепи аргумент. 85 този раздел е основан на глава 5 от наръчника ithaca и глава 3 от наръчника за мониторинг charm. 86 за повече информация виж: https://councilfordisabledchildren.org.uk/sites/default/files/uploads/files/outcomes%20explainer-%20professionals.pdf. 87 сзо (n 6), стр. 37. 88 пак там, стр. 24. 32 цели вид институция измерен как? договорен от кой? релаистичен как? докога? стъпка 2: създаване на мониторингов екип членовете на мониторинговия екип трябва да се изберат от управленския екип. препоръчва се мултидисциплинарният екип да е съставен от най-малко трима души: лице с предишен опит като потребител на услуги, медицински специалист и специалист по правата на човека/юрист. за да се осигурят допълнителни ценни знания и опит при мониторинговото посещение, добре ще е, в зависимост от вида на посещаваната институция, да се включат и социални работници.89 ключов принцип при формирането на мониторинговия екип е независимостта. членовете трябва да са независими от правителството и институциите, които се оценяват. така че членовете на управленския екип могат да участват в мониторингов екип, стига да са независими по посочения по-горе начин, и да нямат конфликт на интереси при провеждането на действителния мониторинг. полът, етническата група, расата, увреждането и културният баланс на екипа за мониторинг трябва да се вземат под внимание при избора на членове, както и споделените ценности, които трябва да съответстват на принципите посочени в кпху и в другите международни документи за правата на човека. в случай на последващо посещение или повторно посещение за мониторинг в същата институция, мониторинговият екип трябва в идеалния случай да се състои от същите лица, които са посещавали преди това. това може да помогне за изграждането на доверие у хората с увреждания, настанени в нея. разпределяне различните функции на членовете за управленския екип може да бъде полезно изготвянето на списък с членовете в мониторинговият екип и разпределяне на отговорността за различните аспекти от посещението, включително: н координиране на екипните срещи; посещения на услуги и последваща работа. н преглед на документацията. н провеждане на интервюта (вж. също раздела „интервюиране със съображения за пола и травма“ по-горе). 89 член 33(3) от кпху, че всеки мониторинг за изпълнението на кпху трябва да включва хора с увреждания. 33 н изготвяне на доклади за мониторинг, в т.ч съпоставяне на информацията от всички членове. н разглеждане на въпроси, притеснения или оплаквания след посещение на обекта. таблицата по-долу може да послужи като инструмент за систематизиране на информацията за кандидатите на мониторинговия екип, включително техните умения, опит и предишна работа. след като таблицата бъде попълнена, управленският екип може да пожелае да прегледа дали на мониторинговия екип липсват определени умения или опит. ако е така, ръководството може да иска да привлече експерти, които да запълнят всички пропуски в уменията. цели на посещение № 1: дейност изисквано умение/опит кандидат предишна работа на експерта умение/опит, който/което има име увреждане пол възраст друго90 членовете на мониторинговия екип не трябва да бъдат ограничавани до конкретни роли; по-скоро различните им силни страни трябва да ръководят решенията за разпределяне на ролите и отговорностите, като същевременно да са готови да участват в различни дейности по време на посещението.91 стъпка 3: обучение на мониторинговия екип може да се наложи провеждането на обучение, за да се гарантира, че всички членове на мониторинговия екип имат еднакво ниво на разбиране и готовност за извършване на мониторингово посещение по правата на човека. отделни лица от управленския екип могат да проведат обученията. друг вариант е част от обучението да се провежда от външни обучители, които притежават необходимия опит. 90 етнически, расови, религиозни малцинства; коренно население или чужденци – в зависимост от националния контекст. 91 сзо (n 6). 34 мониторинговият екип трябва да е запознат с кпху, която очертава правата на хората с увреждания, и трябва да има поне основни познания по международния пакт за икономически, социални и културни права, съответната правна рамка на ес, както и редица (необвързващи) документи, които предоставят полезни насоки относно правата на хората с увреждания. в същото време те трябва да са запознати и със съответните национални политики, планове и закони, свързани с психичното здраве, уврежданията и с антидискриминационното законодателство. (вж. също глава „правни норми и стандарти“ по-горе) екипът трябва да познава наличните доклади от национални и международни органи за мониторинг на правата на човека, като комисия за зашита от дискриминация, европейския комитет за предотвратяване на изтезанията и нечовешкото или унизително отнасяне или наказание, подкомисията на оон за предотвратяване на изтезанията и други видове жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание, национален превантивен механизъм и омбудсман, както и статии и доклади на неправителствени и други организации относно правата на хората с увреждания и условията в наблюдаваните услуги. мониторинговият екип трябва също да е инструктиран относно целите, принципите и методите за провеждане на мониторинг на човешките права. той трябва да премине обучение по информирани към травмата техники за наблюдение, документиране и интервюиране. той също така трябва да получи инструкции как да се справя с трудни ситуации, които могат да възникнат по време на мониторинговата визита. (вж. също наръчник за обучение и инструменти за мониторинг) стъпка 4: установяване правомощията на екипа, който ще провежда мониторинговото посещение правомощията, с които разполага екипа за извършване на мониторинговото посещение, дава възможност на членовете на мониторинговия екип да работят независимо, без външно влияние и без страх от последствията за себе си или тези, които споделят информация с тях, независимо от заключенията на посещението. освен това, те могат да предоставят на мониторинговия екип пълен достъп до всички части на услугата, за да могат да го разгледат и наблюдават без ограничения, и да интервюират всички свързани лица, като гарантират тяхната анонимност и конфиденциалност. тези правомощия могат да се дадат от съответния орган в страната (напр. министерство на труда и социалната политика). стъпка 5: подготовка за посещенията събиране на предварителна информация преди посещението мониторинговият екип трябва да проучи и да се увери, че разбира правната информация, напр. законодателство, подзаконови нормативни актове и други правни източници, както и политики за психично здраве и социални грижи. екипът трябва да анализира тези национални разпоредби спрямо международните правни инструменти за да разбере до каква степен вътрешните закони са в съответствие със съответните международни стандарти за правата на човека. задълбоченото разбиране на 35 съответните закони и политики ще повиши точността и следователно достоверността и вероятното въздействие на доклада за мониторинг.92 членовете на мониторинговия екип могат също така да говорят с преживели институционализация, фокусирайки се върху хората с интелектуални и психосоциални увреждания и съответните организации, за да получат допълнителна представа за проблемите, които ще бъдат наблюдавани. преценяване кои и колко хора от всяка услуга да се интервюират интервютата трябва да се провеждат с разнообразие от хора свързани с услугата, това включва мъже и жени на различна възраст, с различни диагнози и етнически произход; както новопостъпили така и хора, който са там от дълго време; потребители, които са там по собствено желание, както и тези, настанени без тяхното съгласие.93 по същия начин, интервюираните служители трябва да бъдат от различни категории, това включва: ръководителят на услугата, санитари, медицински сестри, социални работници, психолози, психиатри и други здравни специалисти. необходимо е да се интервюират както служители с дълъг стаж в услугата, така и новопостъпили на работа. (вж. също глава 1, раздел „метод 1: интервюиране, избор на персонал за интервю“ по-горе за повече информация) броят на интервюираните хора зависи от броя на потребителите и персонала в услугата, размерът на услугата и броят на звената, които я съставляват, което ще се определи от екипа спрямо контекстът във всяка услуга. водещият принцип е да се събере достатъчно информация чрез преглед на документацията, наблюдение и интервюта, за да се предостави точна картина на условията в услугата. ако тези източници предоставят достатъчно ясна картина за услугата, може да няма нужда да се провеждат допълнителни дълги интервюта, това важи особено за големите резидентни институции. трябва също така да се отбележи, че извадката от интервюирани трябва да е достатъчно голяма, за да се гарантира тяхната анонимност. колкото повече хора са интервюирани, толкова по-трудно е да се припишат конкретни отговори на конкретни лица, напр. потребители на услуги, членове на семейството и персонал. когато управленският екип планира интервютата, трябва да се вземат предвид фактори като възраст, пол, увреждане, тъй като те могат да повлияят на това колко открити ще бъдат хората.94 например, интервюиращи, които също имат увреждане, могат да проведат по-успешни интервюта с потребителите, защото по-добре разбират техните проблеми и по-лесно ще изградят доверителна връзка. също така е важно интервютата на жени да бъдат проведени от жени, за да им осигурят комфорт и безопасност. когато се подготвят за интервюта с хора с увреждания, членовете на мониторинговия екип трябва да имат предвид, че много от тях може да се нуждаят от допълнителни улеснения, за да участват пълноценно в дискусиите. так че по време на подготовката 92 наръчник ithaca, стр. 40. 93 сзо (n 6), стр.20. 94 manderson, l., bennett, e., & andajani-sutjahjo, s. (2006). the social dynamics of the interview: age, class, and gender. qualitative health research, 16(10), 1317–1334. достъпно на английски език тук: https://doi.org/10.1177/1049732306294512. 36 трябва да се вземат предвид следните обстоятелства и да се направят планове за осигуряване на евентуална достъпност, ресурси и подкрепа: н бариери пред участието: включително околна среда, отношение, информация; н лични обстоятелства: включително възраст, пол, здравословно състояние, доверено лице, ежедневни обстоятелства; н комуникативни способности и затруднения: говорене, четене, писане, разбиране; н рискове и заплахи: предишна виктимизация, уязвимост към повторна виктимизация, риск от вторична виктимизация; н връзка с потенциалните агресори: лична връзка, зависимост, настойничество.95 и накрая, за да се запази доброто емоционално състояние и ефективността на екипа за мониторинг, ръководещите трябва да насърчат избраните членове на екипите за мониторинг да преминат тестове за самооценка на умора от състрадание (състояние, известно също като вторичен травматичен стрес) и тестове за професионално прегаряне преди да са определени за конкретно посещение.96 подготвяне на съответните информационни материали, брошури мониторинговият екип може също така да създаде флаери, които да раздаде на персонала, потребителите на услугите и семействата на децата, които да съдържат информация относно целта на посещението, мандата на мониторинговия екип, процеса на мониторинг, какво се случва след посещението и информация за връзка с екипа, националния превантивен механизъм и омбудсмана. информацията трябва и да е достъпна в лесен за четене формат. искане на устно съгласие преди провеждане на интервюта, интервюираните трябва да дадат своето устно съгласие. без такова съгласие мониторинговият екип не може да продължи с провеждането на интервютата. защитата на конфиденциалността и анонимността на интервюираните хора е много важна, за да се гарантира, че няма да има отрицателни последици от мониторинговото посещение. всички потенциални бележки, аудио и видео записи, снимки и друга документация, която може да разкрие самоличността на интервюираните, трябва да се съхраняват на сигурно място, достъпно само за членовете на екипа. получаване на право на достъп управленският екип следва също така да планира достъпа до услугата и може да се наложи да потърси съгласието от съответния правителствен орган, власти или на самата институция, преди да извърши мониторинга. този орган трябва да признае правомощията на мониторинговия екип да проведе мониторинговото посещение и 95 validity foundation et al (2020). voices for justice toolchest for professionals. достъпно на: https://validity.ngo/wp-content/uploads/2023/01/voices-for-justice-toolchest-for-professionals-_en.pdf. 96 bride, b. e., radey, m., & figley, c. r. (2007). measuring compassion fatigue. clinical social work journal, 35(3), 155–163. достъпно на английски език тук: https://doi.org/10.1007/s10615-007-0091-7. 37 трябва да уведоми услугите, които могат да бъдат посетени. (вж. също „стъпка 4: установяване на пълномощията на екипа за провеждане на мониторинговото посещение“ по-горе) когато преговарят за достъпа, членовете на мониторинговия екип трябва да помислят дали да обещаят на услугата предварително копие от доклада, за да коригират всякакви фактически грешки. членовете на екипа трябва да пазят копия от всички изпратени и получени официални писма, в случай че са им необходими по-късно. те също така трябва да вземат копия от писмата за разрешение при всички мониторингови посещения.97 като алтернатива достъпът до услугата може да се осигури чрез колаборативно посещение с институцията на омбудсмана или националния превантивен механизъм, създаден от държавата съгласно факултативния протокол към конвенцията срещу изтезанията на оон(фпкпи), който им дава право да посещават институции и други места за лишаване от свобода без предупреждение. избиране на отговорник избира се един човек да ръководи екипа за мониторинг. понякога трябва да се вземат трудни решения и наличието на предварително избран лидер в тези ситуации е изключително полезно. стъпка 6: осъществяване на посещенията типичното посещение за мониторинг най-вероятно ще включва следното, но не непременно в този ред: н вътрешен брифинг (обзор); н въвеждащо интервю с директора или друго висше ръководство; н обиколка на обекта; н целенасочено и задълбочено наблюдение в малък брой отдели/отделения/ звена; н интервюта с потребители на услугите,членове на семейството или приятели, или полагащи грижи лица и персонал; н преглед на документи и политики; н обратна връзка след мониторинговото посещение; н вътрешен разбор. някои от тези стъпки са описани по-долу. ролята на всеки от членовете на екипа за мониторинг и какво се прави, ако има проблем. вътрешен брифинг (обзор) преди всяко посещение ръководителят на екипа трябва да проведе подробен обзор за всички членове на мониторинговия екип. това трябва да обхваща основните факти за 97 наръчник ithaca, стр. 45. 38 институцията, продължителността на мониторинговото посещение, ролята на всеки член от мониторинговия екип и какво се прави, ако има проблем. въвеждащо интервю с директора или друго висше ръководство при пристигането си в усулгата екипът за мониторинг трябва да се срещне с директора на обекта и да бъде въведен в техния офис. ръководителят на екипа за мониторинг трябва да обясни целта и причинита за посещението и очакваните резултати. подобно въведение трябва да се направи за персонала и потребителите на услугите. персоналът може да се чувства неспокоен от мониторинговото посещение, да се страхува, че работата им е наблюдавана и оценявана. потребителите на услугите може също да се притесняват от мониторинга и да се страхуват от последствията, ако участват в интервюта. следователно членовете на екипа за мониторинг трябва да внимават за това. мониторинговият екип не трябва да създава нереалистични очаквания за това какво ще постигне мониторингът. обиколка на институцията членовете на мониторинговия екип трябва да направят бърза обиколка на обекта, посещавайки всички сгради/отделения/звена. дори ако институцията е голяма е важно екипът да мине по коридорите, за да придобие представа за мястото. това ще помогне по-късно да преценят кои сгради, отделения или звена са в по-добро състояние. след това мониторинговия екип може да избере в кои сгради/звена/отделения да прекарва повече време. целенасочено и задълбочено наблюдение в малък брой сгради/отделения/ звена в случай на болнични услуги, например, трябва да се извършват наблюдения в отделенията за остри и хронични болести, спалните помещения както в мъжките, така и в женските отделения, стаите за уединение, стаите за трудотерапия, кухнята, зоната за хранене, тоалетните и баните. 39 наблюдението не трябва да се ограничава до изследване на физическото състояние; трябва също така да включва какво се случва в обекта. например, когато посещава болнични и амбулаторни звена, екипът за мониторинг трябва да наблюдава взаимодействията между персонала и потребителите на услугите, за да определи дали потребителите се третират с достойнство и уважение и дали техните права и дееспособност се зачитат. съвети за наблюдение ииструментариумът за качествени права на сзо предлага следните съвети за наблюдение, които могат да бъдат изключително подходящи и за посещенията за мониторинг, извършени в рамките на този проект. този инструментариум предлага наблюдението да се извърши с всичките пет сетива, както следва: зрение – внимателно наблюдавайте физическите условия и преценете дали са приемливи. например, чисти ли са санитарните помещения и тоалетните? спалните помещения на потребителите на услугите предлагат ли достатъчно уединение? има ли пренаселеност? както в болничните заведения, така и в амбулаториите наблюдавайте взаимодействията и взаимоотношенията между персонала и потребителите на услугите. говорят ли с потребителите на услуги и третират ли ги с достойнство и уважение? обоняние – обърнете внимание на различните миризми в болничните заведения. например миришат ли тоалетните? лошите миризми може да показват, че тоалетните не работят или не се почистват редовно и следователно са нехигиенични и вероятно опасни. допир – докоснете спалното бельо, за да видите дали е с подходящо качество и подходящо за климата. обърнете внимание дали околната температура в различните части на заведението е комфортна или твърде гореща или твърде студена. отворете крановете, за да видите дали има течаща топла вода. не е достатъчно да питате дали има подходящо спално бельо, нагреватели или вентилатори в спалните или топла течаща вода. трябва да ги проверите сами. слух – звуците в дадено заведение или отсъствието им понякога също могат да са определящи. има ли викове или писъци от потребители на услуги? ако е така, опитайте се да определите защо и какво се прави за тях. нима силата на звука на музиката или телевизора не се съобразява с потребителите на услугите? има ли тишина в заведението и ако е така, това показва ли репресивна атмосфера, в която потребителите на услугите не са склонни да общуват помежду си, с посетители или персонала? вкус – понякога храната, която се дава на ползвателите на услуги в обектите, не е годна за консумация. затова опитайте храната, за да прецените дали е вкусна и годна за консумация. 40 интервюта с потребители на услугите, членове на семейството или приятели, или полагащи грижа лица и персонал интервютата с потребители на услугите, членове на семейството и персонал на услугата, както и изслушването на техните гледни точки, са важни компоненти на мониторинговото посещение. има няколко въпроса, които трябва да имате предвид при провеждането на интервюто. (вж. също „метод 1: интервю“ по-горе за повече информация.) 41 съвети за интервю инструментариума за права на качество на сзо предлага следните съвети за провеждане на интервю: интервюиращите трябва да провеждат интервюта по начин, който е уважителен и любезен. интервюираните не трябва да се чувстват, че са подложени на кръстосан разпит, а по-скоро, че предоставят ценна информация за мониторинговото посещение. гледните точки на всички интервюирани са важни. много често мненията на потребителите на услугите се считат за невалидни или се пренебрегват. интервютата трябва да се провеждат по начин, който признава и зачита възгледите и перспективите на потребителите на услугите. оставете тишината да даде време на интервюирания да помисли, и не прекъсвайте. тишината може да е необходима по-дълго време от обичайната или комфортна продължителност. избягвайте да прекъзвате. позволете на хората да говорят, без да ги прекъсвате. ако имате въпрос относно това, което казват, изчакайте, докато завършат изречението си. избягвайте прекомерното водене на бележки. воденето на бележки може да разсейва интервюираните. важно е да слушате отговорите. една възможност е да има двама души на интервютата: единият да задава въпроси и да слуша отговорите, а другият да си води бележки. кратките обобщения, повтарящи това, което сте чули със собствените си думи, могат да бъдат полезна техника, за да покажете, че слушате и да проверите дали сте разбрали правилно това, което човекът казва. избягвайте да водите интервюирания към очаквани отговори. интервюиращите често са склонни да водят интервюираните до отговора, който очакват да чуят. важно е да сте наясно с тази тенденция и да положите усилия да я избегнете. използвайте отворени въпроси. отворените въпроси (напр. „как бихте описали физическото състояние на сградите?“) позволяват на интервюираните да споделят информация, която считат за важна. избягвайте затворени въпроси (напр. „мислите ли, че физическото състояние на заведението е лошо?“), доколкото е възможно, тъй като те могат да попречат на интервюираните да изразят мнението си по свой начин. бъдете гъвкави. отговорите на интервюираните по даден въпрос могат също да предоставят информация, свързана с въпрос, планиран за по-късно в интервюто. не ги спирайте, като казвате, че планирате да зададете този въпрос по-късно, но им позволете да отговорят напълно на въпроса. опитайте се да установите дали проблемите, подчертани от интервюираните, са единични събития или практики или дали са нещо постоянно и обичайна практика в заведението. например, ако някой каже, че член на персонала е говорил с него неуважително, опитайте се да установите дали това се е случило само веднъж с един член на персонала или е често срещано явление с един или няколко служители. сила на звука, скорост, тон. бъдете наясно със силата на гласа си, както и с тона и скоростта си. не трябва да говорите твърде високо, твърде тихо или твърде бързо. оставете интервюирания да определя темпото на интервюто. практика, практика, практика. провеждането на интервюта е истинско умение. изучаването на техники за интервю изисква практика. ето защо е важно да ги практикувате, например с други наблюдатели преди посещението в заведението. 42 от решаващо значение е интервюто да не навреди на интервюирания. в крайна сметка сигурността на интервюирания винаги трябва да е приоритет. (вж. също „метод 3: преглед на документация“ във връзка с описанието на задачите, свързани с тази дейност.) обратна връзка след мониторинговото посещение след мониторинговото посещение директорът може да поиска обратна връзка относно изводите. препоръчително е обратната връзка за каквото и да било да бъде насочена само към директора. не е уместно мониторинговият екип да покани някой, който е подчинен на директора, да присъства на срещата, особено ако това лице е обект на критика, която екипът за мониторинг желае да отправи. важно е да се подчертае, че мониторинговия екип няма да идентифицира лицата, които са говорили с мониторинговата делегация. също така е изключително важно да е изключително внимателен, когато казва нещо, което може да разкрие кой какво е казал.98 докладване за случаи на насилие по време на интервютата, мониторинга или при наблюдение, членовете на мониторинговия екип може да открият, че един или повече потребители са подложени на насилие или неглижиране, което застрашава здравето и благосъстоянието им. ето защо преди посещението за мониторинг, екипът трябва да реши как ще реагира на подобни случаи, може би като разговаря с ръководителя на услугата или друг съответен орган, така че ситуацията да бъде бързо разрешена. ако има твърдения за малтретиране и интервюираният все още има видими белези и е съгласен да ги покаже на мониторинговия екип, екипът трябва да се опита да запише възможно най-много подробности. ако е възможно, това трябва да се направи от медицинския специалист в екипа. членовете на мониторинговия екип могат да направят снимка, като отбележат мястото, размера, формата, цвета и вида на нараняването. членовете на екипа могат да попитат дали е била направена медицинска оценка и дали е предоставено лечение и след това могат да се опитат да намерят документация за това и/или да говорят с лекаря, който е лекувал. преди да се докладва насилие, може да е необходимо да се получи съгласието на засегнатите потребители. обикновено екипът трябва да информира директора за намерението си и да посочи причините. когато има специфични национални насоки или законови разпоредби относно докладването на насилие, те трябва да се спазват. мониторинговият екип трябва да идентифицира правни или социални канали и да идентифицира имената на правни представители или адвокати, които могат да помогнат на жертвите на насилие. освен това, членовете на мониторинговия екип могат да решат да оставят на потребителите телефонен номер, чрез който да се свържа с тях, ако потребителите желаят да докладват за случаи на насилие или неглижиране след посещението. вътрешен разбор и грижа 98 пак там, стр. 45. 43 мониторингът на човешките права е изтощителен и може да бъде емоционално натоварващ. важно е мониторинговият екип да говори открито за това как се чувства и да обсъжда трудните проблеми, за предпочитане веднага след напускане на услугата. ако в екипа има човек, който е бил ползвател на подобен тип услуга, посещението може да му се отрази негативно и да предизвика повторно преживяване на отминали събития. всички членове на мониторинговия екип може да се нуждаят от подкрепа, от тази гледна точка е допустимо да бъде включен външен специалист, който да им помогне да се справят, както и да се поддържа контакт между членовете чрез периодични телефонни разговори.99 стъпка 7: написване на доклада малко след посещението мониторинговият екип и управленският екип трябва да проведат среща за обратна връзка, за да обсъдят находките от посещението. това може да помогне за идентифицирането на ключовите проблеми, които докладът да разгледа, вида препоръки, които трябва да се дадат, и естеството на последващите действия. дискусиите могат да разкрият проблеми със закона и/или прилагането му. вместо да представят списък с отделни проблеми, екипите трябва да търсят модели и системни проблеми. този анализ може да послужи като основа за доклада и препоръките в него. екипът по мониторинг може да използва следната структура, за да документира откритията в дадена институция в мониторинговия си доклад: н резюме (+ препоръки); н метод, използван за оценка; н резултати от мониторинговото посещение; н дискусия; н изводи и препоръки; н приложения за допълнителна техническа информация, в случай че са уместни. има няколко начина за съставяне на мониторингов доклад. някои екипи за мониторинг си сътрудничат при писането, докато други възлагат на един човек да напише чернова, която след това се преглежда от останалата част от екипа. каквато и стратегия да се използва, трябва да се напише бързо, тъй като колкото повече време отнема написването и изготвянето на доклада, толкова по-голям е рискът спомените да избледнеят и докладът да стане неточен при промяна на обстоятелствата. препоръчително е групата да се събере отново, когато текстът е към завършване, за да направи всички необходими промени и официално да приеме текста.100 нормално е по време на фазата на анализ да се заключи, че са необходими повече данни, интервюта или посещения на място. този вид проследяване може да бъде полезно за доказване, че заключенията от мониторинга са точни и актуални. ако от мониторинговия екип не са сигурни в достоверността на дадена информация, най-добре е да я пропуснат, тъй като дискредитирането на едно доказателство в доклад 99 пак там, стр. 46. 100 сзо (n 6), стр. 20. 44 може да обезсили всички останали открития. трябва да се има предвид, че всяка информация може да се провери. представената информация трябва да бъде подкрепена с факти. направете информацията възможно най-точна.101 докладът трябва да включва технически подробности (например извадки от законите) и трябва да включва цитати, за да звучи достоверно. последното демонстрира директен контакт със засегнатите от проблема и може да вдъхне живот на сухия текст. цитатите са най-ефективни. преди да публикува черновата, екипът може да прецени дали да то изпрати на услугата за обратна връзка относно фактите. и последно, в хода на провеждане на независимо наблюдение мониторинговият екип може да не публикува определена информация, защото например може да сметне, че лицето, предоставило определена информация, е сериозно изложено на риск от наказание или отмъщение, ако информацията стане публична.102 стъпка 8: разпространяване на доклада оценките на нарушенията на правата на човека в услугите за психично здраве, услуги за деца и социални услуги могат да служат за няколко цели и резултатите могат да се използват по много различни начини, включително политика за информираност, планиране и реформа на законодателството; разбиране на нарушенията на човешките права и застъпничество за промяна; повишаване на осведомеността по тези въпроси сред съответните органи и заинтересовани страни; разработване и прилагане на планове за превенция на насилието в наблюдаваните услуги и извън тях; и изграждане на капацитет в областта на правата на човека. докладът трябва да се изпрати до съответните власти, организации и хора веднага след публикуването му. управленският екип трябва да състави списък с получатели и да получи данни за контакт стях, за да постигне това. добра идея е да се приложи мотивационно писмо към доклада, което да акцентува върху важни точки, за да убеди получателя да го прочете. заинтересованите страни, до които могат да се изпращат доклади, включват: н правителствените органи, в това число министри и други високопоставени държавни служители, както и политици в министерства и квази-правителствени организации, както и персонала на мониторираните услуги. н членове на парламента, особено тези, които заемат позиции в съответните комисии или са показвали предишен интерес към въпроси, свързани с психичното здраве, уврежданията, правата на жените, правата на децата или на човека. н организации на и за хора с психосоциални и интелектуални увреждания, организации на жени и организации за правата на детето, които могат да използват данните от мониторинга в собствените си кампании за повишаване на информираността и лансиране на промяна. 101н аръчник ithaca, стр. 47. 102 пак там, стр. 48. 45 н национални институции по правата на човека. н академични и университетски катедри, особено тези, свързани с правата на човека или социалните и здравни грижи.103 стъпка 9: оценка на процеса изготвянето на оценка е предпоследната стъпка в процеса на мониторинг. има многобройни подходи за това, но като цяло това включва получаване на гледните точки на различни лица относно степента, в която целите на мониторинга са постигнати. н колко успешен беше мониторингът? н какво беше нивото на ефективност на мониторинга? н какво може да се направи по друг начин в предстоящия цикъл на мониторинг? отново, в зависимост от целевата аудитория и резултата от мониторинга, хубаво е да се вземат предвид тези точки относно въздействието на проекта, методологията, изготвянето на доклади, разпространението и публичността, управлението на проекта и логистиката.104 стъпка 10: плануване на бъдещи посещения настоящата мониторингова методология акцентира върху необходимостта от мониторинг на правата на човека като непрекъснат и редовен процес. в допълнение към предотвратяването на изтезания и други форми на жестоко, нечовешко или унизително отнасяне или наказание, рутинният мониторинг помага да се регистрира напредъкът или липсата му при правата на човека във времето. 103 пак там. 104 пак там, стр. 49.1 magyarország: monitoring módszertan dis-connected: fogyatékoss▪ggal élő nők és gyerekek elleni erőszak megelőzése intézményekben és közösségi alapú szolg▪ltat▪sokban 2 101049690- dis-connected disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children (101049690 – cerv-2021-daphne) ország: monitoring módszertan 16.10.2024 validity alapítvány https://validity.ngo/ a kifejtett nézetek és vélemények azonban kizárólag a szerző(k) sajátjai, és nem feltétlenül tükrözik az európai unió vagy az európai bizottság véleményét. ezekért sem az európai unió, sem a támogatást nyújtó hatóság nem tehető felelőssé. 3 tartalomjegyzék bevezetés ………………………………………………………………………………………………………………………….. 4 a dis-connected-ről ……………………………………………………………………………………………………… 4 a célországokban végzett monitoring látogatások megállapításai ……………………………….. 4 a monitoring módszertan céljai ……………………………………………………………………………………….. 5 módszertan ………………………………………………………………………………………………………………………… 6 jogi norm▪k és szabv▪nyok ……………………………………………………………………………………… 8 nemzetközi emberi jogi keretrendszer …………………………………………………………………………….. 8 regionális emberei jogi eszközök ………………………………………………………………………………….. 13 nemzeti jogszabályok ……………………………………………………………………………………………………… 18 az emberi jogok monitoroz▪s▪nak alapelvei …………………………………………………… 19 1. alapelv: ne okozz kárt …………………………………………………………………………………………………. 19 2. alapelv: folyamatos dialógus a reformokról ……………………………………………………………… 19 3. alapelv: önállóság és hitelesség ………………………………………………………………………………… 19 4 alapelv: megbízható információ gyűjtése …………………………………………………………………… 20 5. alapelv: az információk biztonságos tárolása és megosztása ………………………………… 20 az emberi jogi monitoroz▪s módszerei ………………………………………………………………. 21 1. módszer: interjúzás (ld. még a monitoring módszertan 1. fejezete) ……………………….. 21 2. módszer: megfigyelések ……………………………………………………………………………………………… 27 3. módszer: a dokumentáció átnézése…………………………………………………………………………… 27 információfelvétel a látogatás alatt ………………………………………………………………………………… 28 az emberi jogi monitoroz▪s tíz lépése ………………………………………………………………… 30 1. lépés: vezetői csapat felállítása és célkitűzések meghatározása ……………………………. 30 2. lépés: a monitoring-csapat összeállítása ………………………………………………………………….. 31 3. lépés: a monitoring csapat képzése…………………………………………………………………………… 32 4. lépés: a csoport monitoring látogatásra vonatkozó hatáskörének megállapítása …. 33 5. lépés: a látogatások előkészítése ………………………………………………………………………………. 33 6. lépés: a látogatások lebonyolítása …………………………………………………………………………….. 36 7. lépés: a riport megírása ………………………………………………………………………………………………. 41 8. lépés: a jelentés közzététele ………………………………………………………………………………………. 42 9. lépés: a folyamat értékelése ……………………………………………………………………………………….. 43 10. lépés: jövőbeli látogatások tervezése …………………………………………………………………….. 43 4 bevezetés a dis-connected-ről a disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children (dis-connected)1 című projekt központjában azok a pszichoszociális és/vagy értelmi fogyatékossággal élő nők és gyerekek állnak, akik erőszak áldozataivá váltak az őket ellátó létesítményekben vagy programokban. a projekt multidiszciplináris együttműködési és válaszadási protokollt hoz létre a bűnüldöző szervek, a szolgáltatók és az áldozatsegítők részvételével, hogy elősegítse a pszichoszociális és/vagy értelmi fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszak megelőzését, korai felismerését és az erőszak elleni védelmet. a projekt fő céljai az alábbiak: • az erőszak bejelentésének fejlesztése a kapcsolódó tudásanyag bővítése révén és a mentális fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszakkal kapcsolatos monitorozás javításával a létesítményekben és programokban; • a független szakemberek kapacitásának bővítése a mentális fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszak megelőzése, felderítése, valamint a bejelentés és a jogorvoslat megkönnyítése érdekében; • a folyamatos, több szakterületet érintő jelentéstételi és válaszmechanizmusok javítása gyakorlati protokollok révén; • a szolgáltatásokhoz való hozzáférés javítása gyakorlati protokollok és hozzáférhető online geo-informatikai térképek kidolgozásával, amelyek megmutatják, hogy az áldozatok hova fordulhatnak támogatásért. a projekt bulgáriában, magyarországon, litvániában, portugáliában és szlovákiában kerül megvalósításra 2023 márciusa és 2025 februárja között. a célországokban végzett monitoring látogatások megállapításai a projektországokban végzett kutatások kimutatták, hogy a szociális ellátórendszerben, a büntető igazságszolgáltatási rendszerben és az áldozatsegítő rendszerben számos hiányosság van az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszak megelőzésével és bejelentésével, valamint az áldozatok támogatásával kapcsolatban. a bulgáriában, magyarországon, litvániában, portugáliában és szlovákiában élő fogyatékossággal élő nők és gyermekek gyakran nem ismerik fel az ellenük elkövetett erőszakot, mivel nem férnek hozzá a jogokkal és az erőszakkal kapcsolatos oktatáshoz. a fogyatékossággal élő személyekkel foglalkozó szakemberek közül sokan nem rendelkeznek megfelelő képzéssel és eszközökkel az erőszak kezeléséhez. a büntető igazságszolgáltatási rendszer és az áldozatsegítő rendszer hiányosságai közé tartozik a fogyatékossággal élő áldozatoknak nyújtott észszerű és eljárási alkalmazkodások hiánya, valamint az információkhoz és forrásokhoz való hozzáférés nehézségei. társadalmi szinten a fogyatékossággal 1 fogyatékossági alapú összekapcsolt létesítmények és programok a nők és gyermekek elleni erőszak megelőzésére (dis-connected) 5 és a nemi alapú erőszakkal kapcsolatos megbélyegzés szintén hozzájárul a tudatosság hiányához és az erőszakos esetek feltáratlanságához. az adatok elemzése alapján az országjelentések számos ajánlást fogalmaztak meg az említett kérdésekkel kapcsolatban. a kérdés jobb megértéséhez elengedhetetlen lenne a bontott adatgyűjtés az igazságszolgáltatásban a fogyatékossággal élő gyermek és női áldozatok vonatkozásában. továbbá az erőszak megelőzésével kapcsolatos oktatás és képzés fontos lenne a fogyatékossággal élő emberekkel foglalkozó szakemberek, valamint a fogyatékossággal élő emberek számára egyaránt, hogy felismerjék és kezelni tudják a bántalmazási eseteket. emellett a fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszakkal kapcsolatos társadalmi érzékenyítés is elengedhetetlen. az igazságszolgáltatási és az áldozatsegítő rendszert illetően több képzésre, a szereplők közötti jobb együttműködésre és egyértelmű protokollok kialakítására van szükség. a büntető igazságszolgáltatási rendszer és az áldozatsegítő rendszer szakembereinek több ismerettel kellene rendelkezniük arról hogyan dolgozzanak együtt fogyatékossággal élő emberekkel. az áldozatok jobb támogatása és a másodlagos viktimizáció elkerülése érdekében fontos lenne a hatóságok és szervezetek közötti fokozott együttműködés, az erőszakos esetek kezelésére vonatkozó egyértelmű protokollok, valamint az egyértelmű referálási eljárások kidolgozása is. végezetül, a hatékonyabb monitoring kulcsfontosságú eleme a fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszak csökkentésére irányuló munkának. a hatékony monitoring szolgáltatások intézményekben és a közösségi alapú szolgáltatásokban való létrehozása javíthatná mind az erőszak megelőzését, mind pedig az erőszak kezelését. a rendszeres és eseti monitoring látogatások a fogyatékossággal élő személyek, főleg a nők, valamint a független nem kormányzati szervezetek részvételével, az ensz fogyatékossággal élő személyek jogairól szóló egyezmény (crpd) keretrendszerének iránymutatásával nagymértékben hozzájárulnának a visszaélések feltárásához. a monitoring módszertan céljai amint fentebb említettük, az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő emberek gyakran rossz minőségű ellátásnak és emberi jogaik megsértésének vannak kitéve2, különösen azok, akiket a társadalomtól elkülönítve helyeznek el olyan intézményekben, mint például szociális ellátást nyújtó intézmények, pszichiátriai intézmények, tartós ápolást nyújtó kórházak, idősotthonok, demenciaosztályok, speciális bentlakásos iskolák, a közösségi központoktól eltérő rehabilitációs központok, félutas házak, csoportos otthonok, családias jellegű gyermekotthonok, védett vagy támogatott lakhatások, igazságügyi pszichiátriai intézmények, átmeneti otthonok, albinizmussal élők számára fenntartott szállások, lepratelepek és egyéb intézmények ahová fogyatékossággal élő személyeket gyűjtenek össze.3 a nők és a gyermekek különösen ki vannak téve az erőszak és a bántalmazás veszélyének.4 2 who quality rights tool kit, p. 1., https://www.who.int/publications/i/item/9789241548410 3 crpd bizottság, irányelvek az intézményi elhelyezés megszüntetéséről, beleértve a veszélyhelyzeteket is, 10 october, 2022, crpd/c/5: https://www.ohchr.org/sites/default/�les/2023-10/hun-crpd-di-guidelines.docx, 15. bekezdés 4 ld a dis-connected projekt keretében készített országjelentéseket bulgária, magyarország, litvánia, portugália és szlovákia vonatkozásában. az országjelentések elérhetőek itt: https://validity.ngo/projects-2/dis-connected/national-reports/, utoljára letöltve: 2024.09.10. 6 miközben az államoknak teljesíteniük kell a fogyatékossággal élő emberek közösségben éléshez való jogának megvalósítására vonatkozó kötelezettségeiket, továbbra is kritikus fontosságú az emberi jogok tiszteletben tartásának felmérése ezekben az intézményekben, valamint a közösségi alapú szolgáltatásokban. az ensz fogyatékossággal élő személyek jogainak bizottsága az irányelvek az intézményi elhelyezés megszüntetéséről, beleértve a veszélyhelyzeteket is dokumentumában hangsúlyozta, hogy „a közösségi alapú támogató szolgáltatások – beleértve az otthon nyújtott és egyéb támogató szolgáltatásokat és a személyes segítségnyújtást – meghatározásainak meg kell akadályozniuk az olyan új szegregált szolgáltatások megjelenését, mint a csoportos elhelyezés – beleértve a kiscsoportos otthonokat is -, a védett munkahelyek, az átmeneti ellátást nyújtó intézmények, az átmeneti otthonok, a napközi otthonok vagy a kényszerítő intézkedések, mint például az ambuláns kötelező gyógykezelés, amelyek nem közösségi alapú szolgáltatások”5. a különböző létesítmények átfogó ellenőrzése segíthet az emberi jogok megsértésének felismerésében, valamint a felhasználók autonómiájának, méltóságának és önrendelkezési jogának előmozdításában. ez a monitoring módszertan a családon belüli erőszakra és az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő személyeket ellátó létesítményekben és programokban elkövetett erőszak felderítésre és jelentésére fókuszál. tartalmazza a vonatkozó jogi normákat és standardokat, gyakorlati útmutatást a kockázati tényezőkre és a monitorozási módszerekre vonatkozóan, valamint az emberi jogok monitorozásának fő elveinek és lépéseinek lebontását. a módszertan támogatja a multidiszciplináris monitorozó csoportok képzését a szolgáltatások és programok monitorozásának elvégzéséhez, a monitoring kézikönyv együttes használatával. monitoring- módszertanunkat a dis-connected projekt keretében létrehozott monitoring-csapatoknak szánjuk, hogy a fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszak megelőzését, korai felismerését és kezelését célzó monitoring látogatásokat végezzenek. a módszertan azonban hasznos lehet minden olyan nem kormányzati szervezet számára, amely monitorozást kíván végezni, valamint a nemzeti emberi jogi intézmények számára is. módszertan a módszertan az ensz fogyatékossággal élő személyek jogairól szóló egyezményén, a gyermekek jogairól szóló ensz-egyezményen, a nőkkel szembeni hátrányos megkülönböztetés minden formájának kiküszöböléséről szóló ensz-egyezményen, és a kínzás és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés elleni ensz-egyezményen alapul, valamint a validity alalpítvány és a konzorciumi partnerek szakértelmére és tapasztalatára épül az emberi jogok pszichiátriai és szociális ellátást biztosító intézményekben történő monitorozása kapcsán. ez magában foglalja a fogyatékossággal élő gyermekekkel szembeni visszaélések feltárását6 és az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő gyermekek igazságszolgáltatáshoz való hozzáférésének vizsgálatát.7 5 crpd bizottság (n7), 28. bekezdés 6 mdac, gip, liga, act (2017). the charm toolkit – the child human rights abuse removal monitoring toolkit. https://www.mdac.org/en/charm-toolkit, utolsó letöltés: 2024.09.10. 7 az innovating european lawyers to advance the rights of children with disabilities projekt keretében készült tréning- és más anyagok elérhetőek itt: https://www.mdac.org/en/innovating-lawyers 7 a monitoring módszertant az “ithaka toolkit for monitoring human rights and general health care in mental health and social care institutions” (2010)8, a charm toolkit9, és a who quality rights tool kit for assessing and improving quality and human rights in mental health and social care facilities (2012) 10 tartalma is inspirálta. 8 the ithaca project group (2010). the ithaka toolkit for monitoring human rights and general health care in mental health and social care institutions. http://www.ithacastudy.eu/toolkits/english/2.4%20ithaca%20toolkit%20english.pdf, utolsó letöltés: 2024.09.10. 9 mdac, gip, liga, act (n 6). 10 who (n 2). 8 jogi norm▪k és szabv▪nyok ez a fejezet a szociális ellátást nyújtó és pszichiátriai intézményekben, az egészségügyi és gyermekgondozási intézményekben és a nem bentlakásos szolgáltatások különböző formáiban bántalmazott nőkre és gyermekekre vonatkozó jogi normákat és standardokat sorolja fel. a kiszolgáltatott személyek jogainak és jólétének védelme érdekében alapvető fontosságú, hogy az ilyen környezetben dolgozó szakemberek ismerjék és betartsák ezeket a normákat. nemzetközi emberi jogi keretrendszer nemzetközi egyezmények (univerzális) • egyezmény a gyermekek jogairól (crc): hangsúlyozza a gyermekek védelmét a �zikai vagy mentális erőszak, sérülés vagy bántalmazás, az elhanyagolás vagy gondatlan bánásmód, a rossz bánásmód vagy kizsákmányolás minden formájától, beleértve a szexuális visszaélést is. a fogyatékossággal élő gyermekek és az erőszakkal szembeni védelem szempontjából legfontosabb cikkek: • 2.cikk: megkülönböztetésmentességhez való jog • 12. cikk: a vélemény meghallgatásához való jog • 19.cikk: az erőszakkal szembeni védelemhez való jog. az államoknak megfelelő intézkedéseket kell hozniuk • 23.cikk: a fogyatékossággal élő gyermekek joga az önállósághoz és a közösségben való részvételhez. ingyenes speciális ellátás, hozzáférés az oktatáshoz, képzéshez, egészségügyi ellátáshoz, rehabilitációhoz, valamint a foglalkoztatásra és a rekreációra való felkészítéshez. • egyezmény a nőkkel szembeni hátrányos megkülönböztetés minden formájának kiküszöböléséről (cedaw): a nők jogairól szóló legfontosabb nemzetközi szerződés. hangsúlyozza a nők erőszakkal szembeni védelmének fontosságát, beleértve az intézményi környezetben élőket is. • kínzás és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés elleni egyezmény (cat): a kínzás és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés elleni küzdelmet az egész világon eredményessé kívánja tenni. a fogyatékossággal élő nők és gyermekek elleni erőszakkal kapcsolatban a következő cikkek a leglényegesebbek: • a kínzás fogalmának meghatározásáról szóló 1. cikk • 13. cikk a panaszhoz való jogról • 14. cikk a jogorvoslathoz és jóvátételhez való jogról • 16. cikk a kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés fogalmának meghatározásáról. • egyezmény a fogyatékossággal élő személyek jogairól: kiemeli a fogyatékossággal élő személyek jogait a bántalmazástól mentes élethez, valamint azt, hogy megfelelő intézkedésekre van szükség a kizsákmányolás, az erőszak és a bántalmazás minden formájának megelőzésére. a következő rendelkezések kifejezetten a fogyatékossággal élő nőket és lányokat érintik: 9 • a crpd preambulumának q) pontja elismeri, hogy a fogyatékossággal élő nőket és lányokat gyakran nagyobb mértékben fenyegeti az erőszak, a visszaélés, az elhanyagolás vagy a kizsákmányolás veszélye. • a crpd 3. cikke tartalmazza a “fér�ak és nők közötti egyenlőséget”, mint az egyik alapelvet, amelyet az egész crpd-ben fenn kell tartani. • a crpd 6. cikke felszólítja az államokat, hogy ismerjék el, hogy a fogyatékossággal élő nők és lányok többszörös megkülönböztetésnek vannak kitéve. a crpd-t rati�káló országoktól elvárja, hogy dolgozzanak annak biztosításán, hogy a fogyatékossággal élő nők teljes mértékben élvezhessék az összes emberi jogot és szabadságot. • a crpd 16. cikkének 5. szakasza a kizsákmányolástól, erőszaktól és visszaéléstől való mentességről előírja az államok számára, hogy hozzanak létre jogszabályokat és szakpolitikai intézkedéseket a fogyatékossággal élő emberek elleni erőszak azonosítására, kivizsgálására és szankcionálására. a szakasz azt is előírja, hogy ezeknek magukban kell foglalniuk a nőkre és gyermekekre összpontosító jogszabályokat és politikákat. • a crpd megfelelő életszínvonalról és szociális védelemről szóló 28. cikke 2. szakaszának b) bekezdése előírja, hogy a fogyatékossággal élő emberek, különösen a fogyatékossággal élő nők és lányok hozzáférjenek a szociális védelemhez és a szegénység csökkentésére irányuló programokhoz. az ensz egyezmények végrehajtását felügyelő bizottságainak általános ajánlásai és általános kommentárjai ▪ 18. általános ajánlás a fogyatékossággal élő nőkről (1991). a nőkkel szembeni hátrányos megkülönböztetés felszámolásával foglalkozó bizottság (cedaw-bizottság): a nőkkel szembeni hátrányos megkülönböztetés minden formájának kiküszöböléséről szóló egyezmény (cedaw) nem tartalmaz kifejezetten a fogyatékossággal élő nőkkel foglalkozó szöveget. a cedaw-bizottság azonban arra kéri a cedaw részes államokat, hogy időszakos jelentéseikben adjanak tájékoztatást a fogyatékossággal élő nőkről. a bizottság arra is kéri a cedaw részes államokat, hogy számoljanak be „az általuk hozott intézkedésekről, amelyek biztosítják, hogy a fogyatékossággal élő nők egyenlő mértékben hozzáférjenek az oktatáshoz és a foglalkoztatáshoz, az egészségügyi szolgáltatásokhoz és a szociális biztonsághoz, valamint hogy a társadalmi és kulturális élet minden területén részt vehessenek”. • 19. általános ajánlás a nők elleni erőszakról (1992). cedaw-bizottság: a nőkkel szembeni diszkrimináció megszüntetéséhez és a nők elleni erőszak felszámolásához szükséges intézkedések megtételét követeli, beleértve a nők elleni erőszak minden formájára vonatkozó külön jogszabályok elfogadását, az erőszakot elkövetők büntetőjogi szankcionálását, polgári jogorvoslatot, valamint megelőző és védőintézkedéseket. a részes államok gyakorlata több mint 25 éve támogatja a bizottság értelmezését. az opinio juris és az állami gyakorlat azt mutatja, hogy a nők elleni nemi alapú erőszak tilalma a nemzetközi 10 szokásjog elvévé vált. a 19. általános ajánlás kulcsfontosságú katalizátora volt ennek a folyamatnak. • 9. általános megjegyzés a fogyatékossággal élő gyermekek jogairól (2006). gyermekjogi bizottság, crc/c/gc/9. elismeri, hogy a fogyatékossággal élő gyermekek életük és fejlődésük különböző aspektusaiban hátrányos megkülönböztetéssel szembesülnek, és megvizsgálja, hogy ez hogyan kapcsolódik az erőszakhoz. • 13. sz. általános kommentár a gyermeknek az erőszak minden formájától való mentességhez való jogáról (2011). gyermekjogi bizottság, crc/c/gc/13. foglalkozik a gyermekek erőszak minden formájától való mentességhez való jogával – amely a fogyatékossággal élő gyermekekre is vonatkozik. • 3. általános kommentár a 6. cikkhez (2016) a fogyatékossággal élő nőkről és lányokról (2016). fogyatékossággal élő személyek jogainak bizottsága, crpd/c/gc/3: a 6. cikknek arra kell irányítania a részes államokat, hogy az emberi jogi alapú megközelítés és a fejlődés szempontjából teljesítsék az egyezménnyel kapcsolatos kötelezettségeiket a fogyatékossággal élő nők és lányok emberi jogainak előmozdítása, védelme és teljesítése terén. • 35. általános ajánlás a nők elleni nemi alapú erőszakról, a 19. általános ajánlás aktualizálása (2017). cedaw-bizottság, cedaw/c/9c/35: tartalmaz egy ajánlást az államok számára, hogy biztosítsanak oktatást és képzést az igazságszolgáltatás tagjai, az ügyvédek és a bűnüldöző szervek tisztviselői számára, beleértve az igazságügyi orvosszakértőket, a törvényhozókat és az egészségügyi szakembereket, valamint az oktatásban, a szociális és jóléti területen dolgozó valamennyi alkalmazottat, beleértve az olyan intézményekben, mint a bentlakásos otthonok, menekültügyi központok és börtönök, ahol nőkkel foglalkoznak, hogy felkészítsék őket a nők elleni nemi alapú erőszak megfelelő megelőzésére és kezelésére.11 jelentések ▪ a nők elleni erőszakkal foglalkozó különmegbízott jelentése: a nők helyzetének javítása (2012), a/67/227: az ensz emberi jogi főbiztosa hivatala tanulmányának (a/hrc/20/5 és 1. helyesbítés) megállapításait kívánja elmélyíteni, és tovább vizsgálja a fogyatékossággal élő nők elleni erőszak megnyilvánulásait, okait és következményeit. emellett a jelentés röviden áttekinti a vonatkozó nemzetközi és regionális jogi kereteket, és ajánlásokat fogalmaz meg. az intézményi erőszakkal kapcsolatban a különmegbízott a következőket állapította meg: 38. az intézményi körülmények között a fogyatékossággal élő nők az erőszak számos formájának vannak kitéve, beleértve a pszichotróp gyógyszerek kényszerített bevételét vagy más kényszerített pszichiátriai kezelés elviselését. továbbá maga a kényszerintézeti 11 egyéb vonatkozó általános megjegyzések: crpd bizottság (2017). általános kommentár (2017) 5. sz. az önálló életvitelről és a közösségbe való beilleszkedésről. crpd/c/gc/5; crpd bizottság (2018). általános kommentár (2018) 6. sz. az egyenlőségről és a megkülönböztetésmentességről. crpd/c/gc/6; crc bizottság (2006). (2006) 8. sz. általános kommentár a gyermeknek a testi fenyítéssel és a büntetés más kegyetlen vagy megalázó formáival szembeni védelemhez való jogáról. crc/c/gc/8; cat bizottság (2012). 3. sz. általános kommentár (2012) a 14. cikk részes államok általi végrehajtásáról. cat/c/gc/3. 11 elhelyezés is az erőszak egyik formáját jelenti. a mentális egészségi diagnózissal és értelmi fogyatékossággal élő embereket néha önkényes fogva tartásnak vetik alá hosszú távú intézeti elhelyezésben, fellebbezés joga nélkül, megfosztva őket ezáltal cselekvőképességüktől. 39. az intézetekben élő, támogató szolgáltatásokat igénybe vevő nők általában kiszolgáltatottabbak. a kiszolgáltatottság mind az intézményekben, mind a közösségi környezetben az elszigeteltség, az unalom és az ingerek hiányának kockázatától a �zikai és szexuális bántalmazás kockázatáig terjedhet. a bizonyítékok arra utalnak, hogy a fogyatékossággal élő embereknél különböző okokból, többek között a nagyszámú gondozótól való függés, valamint a kommunikációs akadályok miatt nagyobb a bántalmazás kockázata. egy tanulmány szerint egy kórházban a pszichiátriai járóbetegek többsége (68%) tapasztalt súlyos �zikai és/vagy szexuális bántalmazást, ami nagyobb gyakorisággal fordul elő, mint az általános lakosság körében. ▪ a fogyatékossággal élő személyek jogaival foglalkozó különleges jelentéstevő jelentése: a fogyatékossággal élő lányok és �atal nők szexuális és reproduktív egészsége és jogai, 2017, a/72/133, 2017. július 14: megvizsgálja a fogyatékossággal élő lányok és �atal nők által a szexuális és reproduktív egészségükkel és jogaikkal kapcsolatban tapasztalt kihívásokat, és iránymutatást nyújt az államoknak arra vonatkozóan, hogy miként biztosíthatók olyan jogi és politikai keretek, amelyek támogatják autonómiájukat, és kezelik azokat a strukturális tényezőket, amelyek kiteszik őket az erőszaknak, a visszaéléseknek és más káros gyakorlatoknak. ▪ a nők elleni erőszakkal, annak okaival és következményeivel foglalkozó különleges jelentéstevő jelentése: a nemi erőszakkal kapcsolatos jogalkotás kerete (mintatörvény a nemi erőszakról), 2021, a/hrc/47/26/add.1. eszközt nyújt az államoknak és más érdekelt feleknek a nemi erőszakra vonatkozó nemzetközi normák végrehajtásához, ahogyan azokat a nemzetközi emberi jogi, a nemzetközi humanitárius és a nemzetközi büntetőjogban megállapították, beleértve az érintett bíróságok ítélkezési gyakorlatában és a szakértői mechanizmusok által létrehozott nem kötelező erejű jogszabályokban (soft law) foglaltak értelmezését. ezeket a normákat a nők elleni erőszakkal foglalkozó különleges jelentéstevőnek a nemi erőszakról mint az emberi jogok megsértéséről és a nők elleni nemi alapú erőszak megnyilvánulásáról szóló jelentése (a/hrc/47/26) mutatja be, és mind békeidőben, mind kon�iktusok idején alkalmazandók. a dokumentum néhány rendelkezésben kifejezetten utal a fogyatékossággal élő nőkre, többek között: 12. cikk b) pontjának i. alpontja: a bűncselekmény gyermek áldozatával vagy tanújával a bírósági eljárás során végig gondoskodó és érzékeny, méltóságát tiszteletben tartó módon kell bánni, �gyelembe véve személyes helyzetét, közvetlen és különleges szükségleteit, életkorát, nemét, esetleges fogyatékosságát és érettségi szintjét. 20. cikk (30) bekezdés f) pont iii. alpontja: a �zikai, pszichológiai, mentális vagy értelmi károsodással élő vagy fogyatékossággal élő sértettek esetében a sértett vallomásának kihallgatása vagy rögzítése előtt gyógypedagógus, pszichológus vagy más, a megfelelő 12 kommunikációs technikákban, például braille-írásban, jelnyelven vagy más, a különleges szükségletekkel rendelkező személyek számára hozzáférhető elektronikus és információs technológiában jártas személy segítségének igénybevétele; 20. cikk (34): minden áldozatot támogatni kell az igazságszolgáltatáshoz való hozzáférésben az időben elvégzett, megfelelő, a nemek és a fogyatékosság szempontjából érzékeny orvosi vizsgálatokkal, amelyeket az áldozat önkéntes, valódi és tájékoztatáson alapuló beleegyezésével végeznek. az áldozatoknak hozzáférést kell biztosítani a gyógyulásukat segítő terápiás és pszichoszociális ellátáshoz is. támogatni kell őket abban is, hogy ha kívánnak, hozzáférjenek a büntető igazságszolgáltatási eljárásokhoz. 12 egyéb források ▪ irányelvek az intézményi elhelyezés megszüntetéséről, beleértve a veszélyhelyzeteket is (2022), fogyatékossággal élő személyek jogainak bizottsága, 2022. október 10., crpd/c/5: ezek az irányelvek kiegészítik a bizottság 5. számú általános kommentárát (2017) és a fogyatékossággal élő személyek szabadsághoz és biztonsághoz való jogáról szóló irányelveket (14. cikk). céljuk, hogy a részes államok számára iránymutatást és támogatást nyújtsanak a fogyatékossággal élő személyek önálló életvitelhez és a közösségbe való beilleszkedéshez való jogának megvalósítására irányuló erőfeszítéseikben, valamint hogy alapul szolgáljanak az intézménytelenítési folyamatok tervezéséhez és az intézményi elhelyezés megelőzéséhez. ▪ nyilatkozat a nők elleni erőszak felszámolásáról (1993), ensz közgyűlés: meghatározza az államok által a családon belüli erőszak felszámolása érdekében teendő intézkedéseket, amelyek magukban foglalják a megfelelő büntetőjogi szabályozást, a nemzeti cselekvési tervek kidolgozását, az erőszak áldozatául esett nők számára szolgáltatások és források biztosítását, a közalkalmazottak képzését és nemi érzékenyítését, valamint a kormányzati költségvetésekben források elkülönítését a nők elleni erőszak elleni küzdelemre. ▪ pekingi nyilatkozat és cselekvési platform (1995): a családon belüli erőszak területén kiemelt kérdésként ajánlja a jogszabályok felülvizsgálatát és átdolgozását, valamint egyéb szükséges intézkedések meghozatalát, beleértve a megfelelő mechanizmusok létrehozását annak érdekében, hogy minden nő védelmet élvezzen a családon belüli erőszakkal szemben, amelyet a törvény által szankcionált bűncselekményként kell kezelni. több rendelkezésben is utal a fogyatékossággal élő nőkre. a dokumentum továbbra is a legátfogóbb globális politikai keret és cselekvési terv, és a nemek közötti egyenlőség, valamint a nők és lányok emberi jogainak megvalósításához szükséges iránymutatások és inspirációk aktuális forrása. 12 egyéb vonatkozó jelentések: méndez (2013). a kínzással és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmóddal vagy büntetéssel foglalkozó különmegbízott jelentése. a/hrc/22/53, különösen a 48. bekezdés; manfred nowak (2008). a kínzással és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmóddal vagy büntetéssel foglalkozó különleges jelentéstevő időközi jelentése. a/63/175, különösen a 60. és 68. bekezdés; juan e. méndez (2015). a kínzással és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmóddal vagy büntetéssel foglalkozó különleges jelentéstevő jelentése. a/hrc/28/68, különösen a 33. bekezdés. 13 ▪ 2003/45 számú határozat a nők elleni erőszak felszámolásáról, ensz emberi jogi bizottsága: bátorítja a kormányokat, hogy vezessenek be: „pozitív kötelezettséget a nők és lányok emberi jogainak előmozdítására és védelmére, és kellő gondossággal kell eljárniuk a nők és lányok elleni erőszak minden formájának megelőzése, kivizsgálása és büntetése érdekében”. ▪ globális cselekvési terv az egészségügyi rendszer szerepének megerősítésére a különösen a nők és lányok, valamint a gyermekek ellen elkövetett személyek közötti erőszak kezelésére irányuló nemzeti multiszektorális válaszlépéseken belül (2016), egészségügyi világszervezet: szakmai dokumentum a bizonyítékok, a jó gyakorlatok és a who meglévő technikai útmutatásai alapján. olyan gyakorlati intézkedéseket tartalmaz, amelyeket a tagállamok megtehetnek az egészségügyi rendszer és az ágazatközi intézkedések megerősítése érdekében a személyek közötti erőszak megelőzése és az arra való reagálás érdekében általában, és különösen a nők és lányok, valamint a gyermekek elleni erőszak ellen. a terv felvázolja azokat a cselekvéseket is, amelyeket a who titkárságának a tagállamok támogatására kell végrehajtania. ▪ 2475. (2019) számú határozat, ensz biztonsági tanács, s/res/2475 (2019): védi a fogyatékossággal élő személyeket a kon�iktusok során. az első önálló határozat a fogyatékossággal élő személyek védelméről, amely hangsúlyozza a kon�iktusban részt vevő felek azon kötelezettségét, hogy biztosítsák a fogyatékossággal élő személyek számára az alapvető szolgáltatásokhoz való egyenlő hozzáférést, az igazságszolgáltatáshoz való hozzáférést, a hatékony jogorvoslatokat és adott esetben a jóvátételt. elismeri, hogy a kényszerített intézményi elhelyezés az erőszak egyik formája, amely a nőket és lányokat fogyatékosságuk alapján megfosztja szabadságuktól, és hangsúlyozza annak fontosságát, hogy a fogyatékossággal élő személyekből álló és általuk vezetett szervezetek bevonásával és támogatásával biztosítsák valamennyi fogyatékossággal élő nő és lány teljes körű, hatékony és érdemi részvételét és bevonását a döntéshozatali folyamatokba és a vezetői szerepekbe. ▪ a 2030-ig szóló agenda az 5. fenntartható fejlődési célon keresztül arra törekszik, hogy véget vessen a nőkkel és lányokkal szembeni megkülönböztetés minden formájának, és felszámolja a nőkkel és lányokkal szembeni erőszak minden formáját a köz- és magánszférában, beleértve az emberkereskedelmet és a szexuális kizsákmányolást. regionális emberei jogi eszközök európai tanács nemzetközi egyezmények ▪ emberi jogok európai egyezménye (ejee): a 3. cikk tiltja a kínzást és az embertelen vagy megalázó bánásmódot vagy büntetést. a 8. cikk védi a magán- és családi élethez való jogot, és biztosítja a házasságképes korú személyek számára a házasságkötés jogát. a 14. cikk tiltja a bármilyen alapon történő hátrányos megkülönböztetést az egyezményben foglalt bármely más joggal kapcsolatban. ez magában foglalja a nemen vagy nemi hovatartozáson alapuló megkülönböztetést is. az egyezmény 7. jegyzőkönyvének 5. cikke kimondja, hogy a 14 házastársaknak egyenlő jogokkal kell rendelkezniük a házasságban. az egyezmény 12. jegyzőkönyve kiterjeszti a 14. cikkben foglalt megkülönböztetés tilalmát azokra az esetekre, amelyekre az egyezményben foglalt egyéb jogok nem vonatkoznak. ▪ az európa tanács egyezménye a nők elleni erőszak és a családon belüli erőszak megelőzéséről és leküzdéséről (isztambuli egyezmény): a nők elleni erőszakkal foglalkozó legjelentősebb és legátfogóbb, jogilag kötelező erejű szöveg. a nők elleni erőszak és a családon belüli erőszak megelőzésére és leküzdésére összpontosít. elismeri a nők elleni, nemi alapú erőszakot, mint az emberi jogok megsértését és a megkülönböztetés egyik formáját. az államoknak rendszeresen �gyelemfelkeltő kampányokat kell folytatniuk, az áldozatokkal szoros kapcsolatban álló szakembereket kell képezniük, a tananyagba be kell építeniük olyan témákat, mint a nemek közötti egyenlőség és az erőszakmentes kon�iktusmegoldás a személyek közötti kapcsolatokban, kezelési programokat kell létrehozniuk a családon belüli erőszak elkövetői és a szexuális bűnözők számára, szorosan együtt kell működniük a nem kormányzati szervezetekkel, valamint be kell vonniuk a médiát és a magánszektort a nemi sztereotípiák felszámolásába és a kölcsönös tisztelet előmozdításába. ▪ az európa tanács egyezménye a gyermekek szexuális kizsákmányolása és szexuális abúzus elleni védelemről (lanzarote egyezmény): a gyermek családjában és a „bizalmi körben” elkövetett szexuális visszaélésekre, valamint a kereskedelmi vagy nyereségszerzési céllal elkövetett cselekményekre terjed ki. a gyermekek elleni szexuális bűncselekmények minden lehetséges fajtájával foglalkozik. ▪ az európai szociális charta (felülvizsgált): tartalmazza a fogyatékossággal élő személyek jogát – életkoruktól, valamint fogyatékosságuk jellegétől és eredetétől függetlenül – a függetlenséghez, a társadalmi integrációhoz és a közösségi életben való részvételhez (15. cikk), valamint a gyermeknek a gondatlanság, erőszak és kizsákmányolás elleni védelemhez való jogát (17. cikk). ajánlások ▪ 1582. ajánlás (2002) a nők elleni családon belüli erőszakról, európa tanács parlamenti közgyűlése: felszólítja a tagállamokat, hogy ismerjék el, hogy kötelességük a családon belüli erőszak minden formájának megelőzése, kivizsgálása és büntetése, valamint az áldozatok védelmének biztosítása. egy sor intézkedést határoz meg a nők elleni erőszak minden formájának megszüntetésére. ezek az intézkedések magukban foglalják a nők elleni erőszak megelőzésére és kivizsgálására, az áldozatok segítésére, az elkövetőkkel való foglalkozásra, a tudatosság növelésére, az oktatásra és képzésre, valamint a vonatkozó adatok gyűjtésére irányuló jogalkotási és politikai intézkedéseket. az ajánlás végrehajtását rendszeresen nyomon követik, és a tagállamok tájékoztatást kapnak az elért eredményekről és az esetleges hiányosságokról. ▪ 1905. ajánlás (2010), európa tanács parlamenti közgyűlése: javasolja a családon belüli erőszak tanújaként megjelenő gyermekek védelmének szükségességét, hivatkozva a 15 parlament családon belüli erőszak tanújaként megjelenő gyermekekről szóló 1714 (2010) állásfoglalására. ▪ 2227. ajánlás (2022): a fogyatékossággal élő személyek intézménytelenítése, európa tanács parlamenti közgyűlése. ▪ (90) 2. számú ajánlás a családon belüli erőszakkal kapcsolatos szociális intézkedésekről, európa tanács miniszteri bizottsága. konkrét intézkedéseket javasol a tájékoztatás, az erőszak korai felismerése, az erőszak bejelentése, a segítségnyújtás és a terápia (segélyhívó telefonvonalak, krízisszolgálatok és tanácsadó központok), a gyermekekre vonatkozó intézkedések, a nőkre vonatkozó intézkedések, az erőszakot elkövetőkre vonatkozó intézkedések, oktatási intézkedések (pl. megelőző programok létrehozása az iskolákban a gyermekek számára) stb. területén. ▪ (2002)5 ajánlás a nők erőszakkal szembeni védelméről (2002), európa tanács miniszteri bizottsága: javasolja, hogy a tagállamok hozzanak intézkedéseket a nők elleni erőszak ellen a média, a büntetőjog, a polgári jog, a bírósági eljárások, az erőszakot elkövetőkre irányuló beavatkozási programok, a szexuális erőszak, a szexuális zaklatás, a családon belüli erőszak, a nemi szervek megcsonkítása, a kon�iktusos és kon�iktus utáni helyzetekben elkövetett erőszak, a reprodukciós szabadság tiszteletben tartásának elmulasztása, a becsület nevében elkövetett gyilkosságok és a korai házasságok terén. az intézményi környezetben elkövetett erőszakkal kapcsolatos intézkedésekkel kapcsolatban a tagállamoknak a következőket ajánljuk: 77. büntetni kell az állam vagy annak tisztviselői által elkövetett vagy elnézett �zikai, szexuális és pszichológiai erőszak minden formáját, bárhol is forduljon elő, különösen a börtönökben vagy fogvatartási központokban, pszichiátriai intézetekben stb; 78. büntetni kell a �zikai, szexuális és lelki erőszak minden olyan formáját, amelyet olyan helyzetekben követnek el vagy tűrnek el, amelyekben az állam vagy egy harmadik fél felelősségére lehet hivatkozni, például bentlakásos iskolákban, idősek otthonában és más intézményekben. ▪ rec(2004)10 ajánlás a mentális zavarokkal küzdő személyek emberi jogainak és méltóságának védelméről és annak indoklása (2004), európa tanács miniszteri bizottsága: célja a mentális zavarral küzdő személyek védelmének megerősítése, különösen azoké, akiket nem önkéntes elhelyezésnek vagy nem önkéntes kezelésnek vetnek alá. ▪ a miniszteri bizottság rec(2005)5 ajánlása a tagállamokhoz a bentlakásos intézményekben élő gyermekek jogairól, 2005. március 16. ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2010)2 ajánlása a tagállamoknak a fogyatékossággal élő gyermekek intézményi elhelyezésének megszüntetéséről és közösségi életviteléről, 2010. február 3. ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2009)10. számú ajánlása a tagállamoknak a gyermekek erőszakkal szembeni védelmére irányuló integrált nemzeti stratégiákról, 2009. november 18. ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2011)12. számú ajánlása a tagállamok számára a gyermekek jogairól, valamint a gyermek- és családbarát szociális szolgáltatásokról, 2011. november 16. 16 ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2012)2 ajánlása a tagállamoknak a 18 év alatti gyermekek és �atalok részvételéről, 2012. március 28. ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2012)6. számú ajánlása a tagállamoknak a fogyatékossággal élő nők és lányok jogainak védelméről és előmozdításáról, 2012. június 13. ▪ a miniszteri bizottság cm/rec(2013)2 ajánlása a tagállamokhoz a fogyatékossággal élő gyermekek és �atalok teljes körű társadalmi befogadásának biztosításáról, 2013. október 16. egyéb források ▪ az európai gazdasági és szociális bizottság véleménye a fogyatékossággal élő nők helyzetéről, 2018/c 367/04: ez a vélemény felszólítja az eu-t, hogy valamennyi tagállamával közösen hajtsa végre a crpd-t; ( 2 ), az ensz fogyatékossággal élő személyek bizottságától 2015-ben kapott ajánlásokat az eu a fogyatékossággal élő nőkkel és lányokkal kapcsolatosan; valamint az ensz-bizottságnak a crpd 6. cikkéhez fűzött 3. számú általános kommentárát. ▪ az európa tanács miniszteri bizottságának iránymutatásai a gyermekbarát igazságszolgáltatásról, 2010. november 17. ▪ resap(2005)1 határozat a fogyatékossággal élő felnőttek és gyermekek bántalmazás elleni védelméről, 2005. február 2. ▪ 2431 (2022) számú állásfoglalás a fogyatékossággal élő személyek kitagolásáról (2022), európa tanács parlamenti közgyűlése. ▪ commdh/issuepaper (2012)3, the right of people with disabilities to live independently and be included in the community (2012), európa tanács, emberi jogi biztos. ▪ deinstitutionalisation of persons with disabilities (2021), európa tanács parlamenti közgyűlése (szociális, egészségügyi és fenntartható fejlődési bizottság).13 európai unió ▪ az európai unió alapjogi chartája: a fér�ak és nők közötti egyenlőség (23. cikk), a gyermekek védelméhez való jog (24. cikk), a testi és lelki épség tiszteletben tartásához való jog (3. cikk), a fogyatékkal élő személyek joga a közösség életében való integrációjukat és részvételüket biztosító intézkedésekhez (26. cikk). ▪ az európai parlament és a tanács irányelve a nők elleni erőszak és a családon belüli erőszak elleni küzdelemről: a nemrégiben elfogadott irányelv az első átfogó uniós szintű jogi eszköz a nők elleni erőszak elleni küzdelemre. az irányelv büntethetővé teszi a nők elleni �zikai erőszakot, valamint a pszichológiai, gazdasági és szexuális erőszakot az eu egész területén, mind of�ine, mind online. a női nemi szervek megcsonkítása, valamint a kényszerházasság önálló bűncselekményként büntethetővé válik. emellett az online térben elkövetett erőszak legelterjedtebb formái is büntethetővé válnak. az irányelv intézkedéseket ír elő a nők elleni erőszak valamennyi formájának megelőzésére, beleértve a családon belüli erőszakot is, és új normákat állapít meg az áldozatok védelmére, támogatására és az 13 ld.: https://assembly.coe.int/liferay/soc/pdf/docsanddecs/2021/as-soc-2021-46-en.pdf , utolsó letöltés: 2024.09.10. 17 igazságszolgáltatáshoz való hozzáférésre vonatkozóan, például azáltal, hogy kötelezi a tagállamokat segélyvonalak és nemi erőszakkal foglalkozó krízisközpontok létrehozására az áldozatok támogatása érdekében. kötelezi a tagállamokat, hogy biztosítsák a nők elleni erőszak és a családon belüli erőszak bűncselekményeinek biztonságos, a nemi szempontokat �gyelembe vevő és egyszerűbb bejelentését – beleértve az online bejelentés lehetőségét is. több rendelkezésben is utal a fogyatékossággal élő nőkre. ▪ az áldozatok jogairól szóló irányelv (2012/29/eu irányelv) minimumszabályokat állapít meg a bűncselekmények valamennyi áldozatának védelmére, beleértve a nemi alapú erőszak áldozatait is. az irányelv előírja a tagállamok számára, hogy biztosítsák az áldozatokkal való hozzáférhető kommunikációt, �gyelembe véve az esetleges fogyatékosságokat. ▪ az egyenlő bánásmódról szóló irányelvek (2006/54/ek irányelv; 2010/41/eu irányelv és 2004/113/ek irányelv) tiltják a nemi alapon történő zaklatást és a szexuális zaklatást mint a nemi megkülönböztetés egyik formáját a foglalkoztatás, valamint az áruk vagy szolgáltatások kínálása vagy nyújtása során. ▪ az emberkereskedelem elleni küzdelemről és annak megelőzéséről szóló irányelv (2011/36/eu irányelv) elismeri e bűncselekmény nemi alapú jellegét (1. cikk). a gyermekek szexuális zaklatásával és szexuális kizsákmányolásával, valamint a gyermekpornográ�ával a 2011/93/eu irányelv foglalkozik. ▪ az európai bizottság „az egyenlőség uniója: nemek közötti egyenlőségi stratégia 2020-2025” elismeri, hogy az egészségügyi problémákkal küzdő és fogyatékkal élő nők nagyobb valószínűséggel tapasztalják az erőszak különböző formáit, és kötelezettséget vállal arra, hogy intézkedéseket dolgoz ki és �nanszírozza a visszaélések, az erőszak, a kényszersterilizálás és a kényszerített abortusz elleni küzdelmet. ▪ a nemek közötti egyenlőség európai intézete (eige) 13 indikátort dolgozott ki a párkapcsolati erőszakra vonatkozóan, hogy a rendőrség és az igazságügyi ágazat adatgyűjtési erőfeszítéseihez iránymutatást nyújtson. az eige által kidolgozott mutatók segítenek értékelni a nemzeti szinten a párkapcsolati erőszak és a családon belüli erőszak csökkentése terén elért eredményeket, és javítják az adatok összehasonlíthatóságát, összhangban az áldozatok jogairól szóló uniós irányelv és az európa tanács isztambuli egyezményének minimumkövetelményeivel. ez a jelentés iránymutatást nyújt az eige adatgyűjtésében részt vevő nemzeti adatszolgáltatók számára. 14 ▪ az intézményi ellátásról a közösségi alapú ellátásra való áttéréssel foglalkozó ad hoc szakértői csoport jelentése (2009): a jelentést a vladimír špidla uniós biztos által 2009 februárjában összehívott független szakértőkből álló csoport készítette, hogy az intézményi ellátás reformjának kérdéseit a maguk összetettségében vizsgálja. 15 14 european institute for gender equality (2023) methodological guidance: administrative data collection on violence against women and domestic violence. https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/methodological-guidance-administrative-data-collection-violence-against-women-and-domestic-violence-0, utolsó letöltés: 2024.09.10. 15 european commission directorate-general for employment, social affairs and equal opportunities (2009). report of the ad hoc expert group on the transition from institutional to community-based care. https://ec.europa.eu/social/blobservlet?docid=3992&langid=en, utolsó letöltés: 2024.09.10. 18 nemzeti jogszabályok minden országnak vannak sajátos törvényei és rendeletei, amelyek célja, hogy összhangba kerüljenek a nemzetközi normákkal a nők és gyermekek intézményi környezetben való védelme érdekében. ezek a törvények jellemzően tartalmaznak rendelkezéseket a kötelező bejelentésre, a beavatkozási stratégiákra és a bántalmazás elkövetőinek büntetésére vonatkozóan. 19 az emberi jogok monitoroz▪s▪nak alapelvei az emberi jogok monitorozása olyan alapvető elvek mentén történik, amelyek biztosítják a folyamat biztonságát, integritását és hatékonyságát. ez a szakasz összefoglalja ezen elvek egy részét, beleértve az ártalmak minimalizálását, a folyamatos párbeszéd elősegítését, a függetlenség fenntartását, a megbízható információk gyűjtését és az adatok biztonságos kezelését. 1. alapelv: ne okozz kárt a meg�gyelőknek (monitorozóknak) minden szükséges óvintézkedést meg kell tenniük annak érdekében, hogy megvédjék a meghallgatott személyeket a meg�gyelővel való beszélgetés miatti megtorlástól vagy büntetéstől. a meg�gyelőknek ügyelniük kell arra, hogy a beszélgetések során vagy a jelentésben ne fedjenek fel személyazonosításra alkalmas információkat. így amellett, hogy nem szabad megemlíteni az illető nevét vagy monogramját, a legjobb, ha nem említenek személyes adatokat, még akkor sem, ha az illető beleegyezését adja. ennek eredményeképpen kritikus fontosságú, hogy több interjút készítsenek, hogy a hatóságok ne tudják megállapítani, ki mit mondott. a meg�gyelőknek meg kell kérdezniük a megkérdezettek személyeket, hogy szerintük veszélyben vannak-e, és meg kell hagyniuk elérhetőségüket, hogy ha a monitoring látogatás eredményeként bármilyen büntetést szabnak ki, a meg�gyelők tudjanak reagálni.16 2. alapelv: folyamatos dialógus a reformokról az emberi jogok monitorozása rendszeres vagy folyamatos monitorozást jelent, amelynek során ismételt látogatásokra, valamint rendszeres és szisztematikus nyomon követésre kerül sor az emberi jogok javulásának biztosítása érdekében. így a függetlenség fenntartása mellett az értékelt területekért/intézményekért felelős hatóságokkal való kommunikációt hosszú távú és folyamatos, konstruktív párbeszédként kell elképzelni, amely az emberi jogok helyzetének javítására összpontosít ezekben a létesítményekben, miközben a szolgáltatást igénybe vevőknek a közösségbe való érdemi integrációját szorgalmazza. 3. alapelv: önállóság és hitelesség alapvető fontosságú, hogy az emberi jogok ellenőrzésének irányításában, szervezésében és végrehajtásában részt vevő személyek függetlenek legyenek a kormánytól és az ellenőrzött létesítményektől. a management csoportnak biztosítania kell, hogy a meg�gyelőcsoportok tagjai ne legyenek részei és semmilyen módon ne legyenek érdekeltek abban, hogy védjék azokat a hatóságokat, létesítményeket, ahol a monitorozás zajlik, vagy az azokkal kapcsolatban álló személyeket. a hiteles csoport olyan csoport, amelyik képzést kapott a monitoring látogatások elvégzésére, és amelyik tisztában van azokkal a normákkal, amelyek alapján ezeket a létesítményeket és intézményeket ellenőrizni fogják. a monitoring csoport tagjainak kiválasztásakor javasolt olyan multidiszciplináris csoportot összeállítani, amely a szolgáltatásokat igénybe vevő ellátottakból vagy korábbi ellátottakból, releváns tapasztalattal rendelkező egészségügyi szakemberekből és emberi jogi háttérrel rendelkező személyekből áll.17 16 the ithaca project group (no 8). 17 ibid., 25.o. 20 4 alapelv: megbízható információ gyűjtése a monitorozók nem hagyatkozhatnak kizárólag egy személy véleményére, hanem inkább több forrásból kell információt szerezniük. a megerősítő bizonyítékok különösen fontosak ezen a monitorozási területen, mivel az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő emberek erős stigmatizációval szembesülnek állításaik hitelességét illetően, többek között a különböző létesítményekben történt rossz bánásmóddal és a rossz bánásmóddal kapcsolatos állítások kivizsgálásával megbízott hatóságok képviselői részéről.18 5. alapelv: az információk biztonságos tárolása és megosztása a titoktartás védelme érdekében a monitorozóknak biztosítaniuk kell, hogy az összegyűjtött információkat, valamint a látogatás során készített felvételeket és feljegyzéseket biztonságos helyen tárolják. megfontolandó a fájlok titkosítása, ha az információk a csapat többi tagjával is megosztásra kerülnek, a jelszót pedig érdemes telefonon keresztül elküldeni.19 ez nem az emberi jogi monitorozás elveinek taxatív felsorolása; más monitoring eszközök, például az ithaca toolkit20, a charm toolkit21, az ohchr emberi jogi monitoringról szóló képzési kézikönyve22 más elveket is meghatároznak. a monitorozóknak érdemes megismerkednie ezekkel az elvekkel. 18 ibid., 26.o. 19 ibid., .27.o. 20 ibid, 25.-27.o. 21 mdac, gip, liga, act (n 6)., 55-61.o. 22 united nations of�ce of the high commissioner for human rights (2011). manual on human rights monitoring. chapter 02 on basic principles of human rights monitoring. available at: https://www.ohchr.org/sites/default/�les/documents/publications/chapter02-mhrm.pdf, utolsó letöltés: 2024.09.13. 21 az emberi jogi monitoroz▪s módszerei a három leggyakoribb módszer az információk gyűjtésére a monitoring során az interjúk, a meg�gyelések és a dokumentáció áttekintése. ez a szakasz rövid áttekintést nyújt ezekről a technikákról, és kitér az összegyűjtött adatok rögzítésének módjára. (ld. még a tréning kézikönyv és a monitoring módszertan 32-41 oldala). 1. módszer: interjúzás (ld. még a monitoring módszertan 1. fejezete) helyszín a megbeszéltek nagy része személyes és érzékeny kérdés, ami potenciálisan veszélyeztetheti a megkérdezettet, ezért a titoktartás kritikus fontosságú. a meg�gyelőknek privát és nyugodt környezetben kell lefolytatniuk az interjúkat. ez nem mindig lehetséges, de mindent meg kell tenni annak érdekében, hogy mások ne legyenek látó- és hallótávolságon belül. egyes szolgáltatáshasználók kérhetik, hogy egy megbízható személy (de nem a személyzet tagja) kísérje el őket az interjú során, amit el kell fogadni. anonimitás és titoktartás a monitoring jelentésben szereplő bármely olyan információ, amely egy adott személyhez köthető, megtorlást eredményezhet a megnevezett személlyel szemben. ennek következtében a monitorozók csak a meg�gyelőcsoport más tagjaival beszélhetik meg az interjú tartalmát. a monitoring módszertan szerzői azt javasolják, hogy a monitorozók tartózkodjanak a megfélemlítés vagy nyomásgyakorlás veszélyének kitett ellátott megnevezésétől. hasznos lehet megbeszélni a szolgáltatást igénybe vevőkkel a potenciális kockázatokról alkotott elképzeléseiket, és azt, hogy szerintük van-e bármi, amit a monitorozók tehetnek e kockázatok csökkentése érdekében.23 az interjúalanyok kiválasztása a monitoring csapatnak a megkérdezendő személyek kiválasztásakor a szolgáltatást igénybe vevők és a személyzet körének, valamint a látogatás előkészítése során meghatározott mintanagyságnak kell irányadónak lennie (lásd még az 5. lépést annak meghatározására vonatkozó további információkért, hogy melyik és hány embert kell megkérdezni az egyes létesítményekből.). a folyamat pártatlanságának biztosítása érdekében a monitoring csapatnak, és nem a létesítmény személyzetének kell kiválasztania a meginterjúvolandó szolgáltatást igénybe vevőket és személyzetet. ha úgy döntenek, hogy a családtagokkal (vagy barátokkal vagy a személyzettel) is interjút készítenek, a monitoring csapat választhatja ki, hogy mely családtagokkal kíván interjút készíteni, illetve a szolgáltatás igénybe vevői is segíthetik őket a kiválasztásban. emellett el kell dönteniük, hogy a családtagokkal a létesítményben tett látogatás során vagy a látogatáson kívül készítenek-e interjút. 23 the ithaca project group (no 8)., 28.o. 22 a személyzetnek, a szolgáltatást igénybe vevőknek és a családtagoknak jogukban áll visszautasítani az interjúkat, és a monitoring csapatnak tiszteletben kell tartania döntéseiket. a meg�gyelőknek közvetlenül az egyént kell megszólítaniuk, és engedélyt kell kérniük a beszélgetéshez.24 interjúalanyok kiválasztása a szolgáltatást igénybe vevők közül a látogatás során több ellátott gyakran odasiethet a meg�gyelőkhöz, hogy felkeltse a �gyelmüket. miközben beszélgetnek velük, a meg�gyelőknek olyan embereket is kell keresniük, akik csendben vannak, például egy sarokban ülnek, és nem tartoznak a csoporthoz. számos oka lehet annak, hogy valaki csendben van, vagy nem érzi jól magát a csoportos környezetben.25 nem szabad elfelejteni, hogy az intézményekben élő interjúalanyok idegesek lehetnek attól, hogy idegenek kérdezgetik őket az életükről. továbbá bizonyos gyógyszerek hosszabbtávon ronthatják a koncentrációs képességet.26 néha, olyan felnőttek esetében, akiknek a cselekvőképességét megvonták vagy korlátozták, a személyzet azt mondhatja, hogy a meg�gyelőknek a betegek/lakók/ellátottak törvényes képviselőjének engedélyére van szükségük ahhoz, hogy beszélhessenek velük. gyakran ez pusztán egy módja annak, hogy a személyzet megakadályozza, hogy a meg�gyelők beszéljenek az ellátottakkal. a beszélgetés ilyen alapon történő megtagadása sérti a crpd-t, azonban az állam nemzeti jogszabályai alapján még mindig jogszerűnek tekinthető. a csapatoknak ezt a szempontot a látogatás előkészítési szakaszában kell megvitatniuk. más esetekben a meg�gyelőknek törvényes felhatalmazása lehet arra, hogy bármely fogvatartott személlyel beszéljenek, és jogi felhatalmazásukkal felülbírálhatják a személyzet azon kísérletét, hogy megakadályozzák a meg�gyelőknek a lakókkal való beszélgetését.27 ha a meg�gyelők nem beszélhetnek a gondnokság alatt álló ellátottakkal, ezt kifejezetten meg kell említeni a monitoring jelentésben, az interjúk megtagadásának okával együtt. interjúalanyok kiválasztása a személyzet részéről a meg�gyelőknek kollaboratív gondolkodásmóddal kell belépniük egy létesítménybe, szem előtt tartva, hogy a személyzet tagjai valószínűleg szenvedélyesen szeretik a munkájukat, és igyekeznek a legjobbat kihozni magukból. a monitorozóknak számos témában információt kell kérniük a vezetéstől és a munkavállalóktól. a vezetőség statisztikai és általános információkkal is tud szolgálni a létesítménnyel kapcsolatban. áttekintést fognak adni a főbb problémákról, ahogyan ők látják azokat, valamint a fontosabb incidensekről és azok megoldásáról. ugyanakkor olyan szakpolitikai kérdésekre is válaszokat kell tudniuk adni, mint például, hogy a létesítmény hogyan kezeli a rossz bánásmóddal kapcsolatos állításokat, hogyan kezeli azt, ha valaki panaszt kíván tenni, stb.28 a pénzügyi munkatársak információt tudnak nyújtani a létesítmény költségvetéséről, beleértve az olyan általános kategóriákra fordított százalékos arányt, mint a személyzet �zetése, terápiák (ha 24 who (n 2)., 33.o. 25 például a túlzottan visszahúzódónak vagy letargikusnak tűnő fogyatékossággal élő gyermekek és nők esetében előfordulhat, hogy kényszergyógyszerezést vagy érzelmi bántalmazást tapasztalnak. 26 the ithaca project group (no 8)., 29.o. 27 the ithaca project group (no 8)., 32.o. 28 the ithaca project group (no 8)., 28.o. 23 vannak), rehabilitáció, élelmiszer és működési költségek, például fűtés és víz. továbbá a létesítmény pénzügyi korlátairól is információval tudnak szolgálni. míg a magasabb beosztású egészségügyi személyzet tájékoztatást tud adni az egészségügyi személyzet felvételéről, képzéséről, a műszakokról, a gyógyszerellátásról és arról, hogy a klinikai személyzet hogyan kezeli az olyan problémákat, mint például a kihívást jelentő viselkedés, addig az alacsonyabb beosztásúak talán nyitottabban osztják meg a meg�gyelőkkel a létesítmény irányításával kapcsolatos aggodalmaikat. a meg�gyelők érdeklődhetnek az ellátottak általános egészségi állapotáról, beleértve a szomatikus állapotok szűrését és kezelését. a személyzet tájékoztatást tud adni a rendelkezésre álló gyógyszerek mennyiségét és minőségét illetően, valamint rávilágíthatnak az ilyen típusú létesítményekben felmerülő jogi kérdésekre. megfontolandó a pszichológusok, szociális munkások, foglalkozás-terapeuták, valamint logopédusok és beszédterapeuták megkérdezése, akik szintén értékes információkat oszthatnak meg. az önkéntesek is fontos információkkal szolgálhatnak. a segéd- és biztonsági személyzetet hívják jellemzően a betegek lefogására, és a meg�gyelők kérhetik, hogy mutassák be, mi történik, ha valaki erőszakossá válik, valamint azt, hogy mely betegek/lakók/ellátottak hagyhatják el a létesítményt, és mikor és hogyan tehetik ezt meg.29 az interjú közben alkalmazkodások biztosítása mindent meg kell tenni a monitorozó és az interjúalany közötti kommunikációs akadályok leküzdése érdekében. ha például a megkérdezett és a monitorozó különböző nyelveket beszél, vagy a megkérdezettnek kommunikációs károsodása van (pl. beszéd- vagy hallásproblémák), megfelelő nyelvi, ideértve a könnyen érthető nyelvi, vagy jelnyelvi (független) tolmácsot kell biztosítani. némelyek számára hasznos lehet, ha van velük valaki, aki ismeri őket, hosszú időn keresztül időt töltött velük, és akivel bizalmi kapcsolatot alakítottak ki. mások számára könnyebb lehet, ha egy idegennel vagy anonimabb módon kommunikálnak. az azonosított szükségletektől függően a meg�gyelő biztosítja a megfelelő típusú alkalmazkodási lehetőséget (lásd még az „5. lépés: a látogatások előkészítése” című részt, ahol további információ található arról, hogy milyen típusú alkalmazásokat kell �gyelembe venni az előkészítési szakaszban). mit mondjuk az interjúalanyoknak az interjú megkezdése előtt a monitorzóknak be kell mutatkozniuk, el kell magyarázniuk az interjú okát, és válaszolniuk kell az interjúalany esetleges kérdéseire. a kérdezőknek olyan kérdéseket is fel kell tenniük, amelyekkel többet tudhatnak meg a megkérdezettekről (például, hogy honnan származnak és mióta tartózkodnak a létesítményben). ez a bemutatkozás kapcsolatot teremt az interjúalany és a monitorozó között, ami megnyugtatja az embereket. a fogyatékossággal élő gyermekek számára bemelegítő kérdések lehetnek a következők: – mi volt ma a reggeli/ebéd? 29 ibid, 29.o. 24 – kivel szeretsz játszani? – mi a kedvenc játékod? a fogyatékossággal élő nők számára bemelegítő kérdések lehetnek a következők: – mit szeretsz csinálni a szabadidődben? – kik itt a legjobb barátaid? – mi a kedvenc italod? hasznos lehet az interjúalanyok esetleges aggodalmainak megbeszélése az interjúban való részvételük lehetséges következményeivel, valamint az anonimitásuk és a titoktartásuk védelme érdekében tett lépésekkel kapcsolatban. javasoljuk, hogy a meg�gyelők bátorítsák a személyzetet és a szolgáltatást igénybe vevőket arra, hogy a személyes tapasztalataikról saját szavaikkal beszéljenek az interjú során, mivel így valószínűleg sokkal mélyebb információkhoz jutnak. az eseményről vagy körülményről való információgyűjtés során a meg�gyelőknek tartózkodniuk kell az irányított kérdések feltevésétől.30 általánosságban elmondható, hogy incidensek vagy folyamatban lévő problémák esetén a következő kérdések segíthetnek további információk megszerzésében: • mi történt? • kivel történt? • mikor történt? 31 • milyen gyakran történt/történik ez? • hogyan érintette/érintette ez a többi embert? • hogyan történt/történik ez? 32 • miért történt/történik ez? • mi volt a reakció a személyzet részéről? • mit tettek annak érdekében, hogy ez ne ismétlődjön meg? ha az ellátott elmesél egy történést, hasznos kérdések lehetnek a következők: • mi történt akkor? • le tudná írni, milyen volt? • mesélne egy kicsit többet arról, hogy…? • hogyan érezte magát? • hallottam, hogy mások azt mondják […] mit gondol erről? • mi volt vagy mi a legrosszabb része ennek az egésznek? • hogyan szeretné, ha a dolgok másképp történnének?33 ezek mind “nyitott” kérdések, amelyekre a válaszok széles skálája lehetséges. a “zárt” kérdésekhez képest ezek általában sokkal hatékonyabbak. a monitorozónak nagyon proaktívnak kell lennie a kommunikációban, keresve a módját annak, hogy a kommunikáció hatékony legyen. ugyanakkor 30 ibid, 30.o. 31 néhány embernek gondot okozhat az idő fogalma. ha ez a helyzet, a pontosabb tájékoztatás érdekében jó, ha megnevezünk egy olyan eseményt vagy napszakot, amely egyértelmű és könnyen azonosítható (például karácsony vagy ebédidő), és megkérdezzük, hogy ez előtte vagy utána történt. 32 bizonyos esetekben a fogyatékossággal élő személyeknek segíthet, ha ezt papírra rajzolással szemléltetik. 33 the ithaca project group (n 8)., 30.o. 25 óvatosnak is kell lennie az olyan jelekkel szemben, amelyek arra utalnak, hogy az illető megpróbál megfelelni neki vagy a személyzetnek, vagy fél tőlük. (az interjúk lefolytatásával kapcsolatos további tanácsokhoz ld. a „6. lépés: a látogatások lebonyolítása” című részt). gender-érzékeny és trauma-informált interjúkészítés mindenekelőtt a meg�gyelőcsoport női tagokból is kell hogy álljon, lehetőleg orvosokból és pszichológusokból, akiknek gyermekpszichológiai ismeretekkel is rendelkezniük kell annak biztosítása érdekében, hogy a lányokkal folytatott interjúk a gyermekekre és gender-érzékeny módon történjenek. ha van rá lehetőség, a csoportban olyan tagoknak is kell lenniük, akiknek van tapasztalatuk a poszttraumás stressz zavar és az erőszakot, különösen a szexuális erőszakot elszenvedett nők által átélt egyéb traumák kezelésében. a monitoring csoportoknak azonban �gyelniük kell arra, hogy a monitoring látogatás ne traumatizálja újra a csapat női tapasztalati szakértőit. a meg�gyelőcsoport etnikai kisebbségekhez, őslakosokhoz és külföldi állampolgárokhoz tartozó női tagjai jobban képesek lesznek azonosítani és megvitatni azokat a sajátos kihívásokat és sérülékeny szituációkat, amelyekkel az e csoportokhoz tartozó nők a meglátogatandó létesítményekben szembesülnek. a monitoring csoport tagjainak legalább alapszintű ismeretekkel kell rendelkezniük a szexuális erőszak és más, a nemekkel kapcsolatos érzékeny kérdések kezeléséről. a meg�gyelőcsoportnak képesnek kell lennie arra, hogy a megfelelő kérdéseket tegye fel gender-szempontból érzékeny nyelvezetet használva.34 (a monitoring csoport felállításával kapcsolatos további részletekért ld. a „2. lépés: a monitoring-csapat összeállítása” című részt.) az interjú során a meg�gyelőcsoport tagjainak �gyelembe kell venniük a trauma- és erőszak-informált interjúkészítés alábbi négy alapelvét:35 1. a traumák és az erőszak megértése, ide értve az emberek életére és viselkedésére történő hatásukat az erőszak különböző formákban fordulhat elő, és hosszú távon traumatikus hatással lehet valakinek az életére. a trauma az erőszakra adott válasz, akár a múltban történt erőszakra, akár a folyamatban lévő erőszakra. a meg�gyelőcsoport tagjainak kerülniük kell az emberek hibáztatását és elítélését az erőszakos tapasztalatokra adott reakcióik miatt, mivel ezek traumából eredhetnek. ehelyett hasznos, ha megállnak és elgondolkodnak, amikor valaki váratlanul reagál, meghallgatják és újragondolják a megosztott tapasztalatokat.36 2. érzelmileg és �zikailag biztonságos környezet létrehozása ahhoz, hogy olyan környezetet teremtsünk, amelyben a megkérdezettek jól érzik magukat, a monitorozóknak ítélkezésmentes módon kell kommunikálniuk, hogy az interjúalanyok 34 penal reform international (2015), women in detention: a guide to gender-sensitive monitoring, 10.o., https://www.apt.ch/knowledge-hub/publications/women-detention-guide-gender-sensitive-monitoring, utolsó letöltés: 2024.09.11. 35 gbv learning network, “issue 32 – trauma- and violence-informed interview strategies in work with survivors of gender-based violence” https://gbvlearningnetwork.ca/our-work/issuebased_newsletters/issue-32/index.html., utolsó letöltés: 2024.09.11. 36 public health agency of canada: “trauma- and violence-informed approaches: policy and practice,”, government of canada https://www.canada.ca/en/public-health/services/publications/health-risks-safety/trauma-violence-informed-approaches-policy-practice.html#s7-1., utolsó letöltés: 2024.09.11. 26 megértettnek és elfogadottnak érezhessék magukat. az interjúval kapcsolatos információk és elvárások megadása szintén fontos.37 3. a választási, együttműködési és kapcsolódási lehetőségek elősegítése a nyílt, előítéletektől mentes kommunikáció elősegítheti a kapcsolódást, és arra ösztönözheti a megkérdezetteket, hogy megosszák tapasztalataikat és érzéseiket. a monitorozóknak �gyelmesen meg kell hallgatniuk a megkérdezetteket, és ellenőrizniük kell, hogy mindent helyesen értettek-e.38 4. erősségeken alapuló és kapacitásépítő megközelítés biztosítása a megküzdés és az ellenálló képesség támogatása érdekében végezetül, a monitorozók segíthetnek a megkérdezettek tapasztalatainak újra gondolásában, és segíthetnek nekik annak megértésében, hogy a reakcióik, például az erőszakra adott válaszaik normálisak. a strukturális körülményeknek az emberek életét alakító hatásaira való re�ektálás szintén támogató megközelítés lehet.39 a téveszmékkel diagnosztizált emberekkel való bánásmód a meg�gyelőknek �gyelmesen meg kell hallgatniuk a téveszmékkel diagnosztizált ellátottakat, még akkor is, ha a személyzet úgy véli, hogy téves rögzült hiedelmeik vannak. e helyzet és hozzáállás miatt ezek az emberek jobban ki vannak téve az emberi jogok megsértésének. a rámenős alkalmazottakkal való bánásmód a monitoring csapat vezetőjének a látogatás kezdetén el kell magyaráznia, hogy az egyénekkel – köztük az ellátottakkal – folytatott interjúk a monitoring folyamat alapvető részét képezik, és hogy ezeknek négyszemközt, azaz a személyzet tagjainak szeme elől elzártan kell zajlaniuk. a monitoring csapat vezetőjének tudomásul kell vennie az igazgató felvetéseit, és ha vannak ilyenek, akkor közvetlenül kell foglalkoznia velük. ha az igazgató megtagadja az engedélyt, fel kell venni a kapcsolatot azzal a személlyel, aki engedélyt adott a látogatásokra, és meg kell kérni, hogy magyarázza meg, miért kell a beszélgetéseket zártan lefolytatni. alternatív megoldásként egyes esetekben elegendő lehet tájékoztatni az igazgatót arról, hogy az együttműködés megtagadását fel kell tüntetni a jelentésben. a személyzet tagjait is emlékeztetni kell ezekre a részletekre minden alkalommal, amikor akadályokat gördítenek a zártkörű interjúk lefolytatása elé.40 az interjú befejezése a monitorozóknak az interjú végén meg kell köszönniük az ellátottaknak, hogy időt szántak rájuk. tájékoztatni kell őket arról, hogyan léphetnek kapcsolatba a monitoring csoporttal, ha a látogatás után további információkat szeretnének megosztani, ha új problémákat vagy visszaéléseket kell jelenteniük, vagy ha az interjút követően a következményekkel kapcsolatos aggályaikat fejezik ki. a monitorozóknak tájékoztatniuk kell a megkérdezetteket a látogatás következő lépéseiről is, valamint arról, hogy a jelentés elkészülte után értesítik őket az eredményekről.41 37 ibid 38 ibid 39 ibid 40 the ithaca project group (n 8)., 32.o. 41 who quality rights tool kit, 32.o. 27 a biztonság megőrzése a monitoring csoport vezetőjének meg kell győződnie arról, hogy a csoport minden tagja jól van-e a látogatás során. ha valakinek bármilyen problémája van, vagy nem érzi jól magát, a csoportvezetőnek azonnal intézkednie kell. 2. módszer: megfigyelések a meg�gyelés azt jelenti, hogy a meg�gyelő az érzékszerveit használva érzékeli mindazt, amit a látogatás során lát, hall, szagol, tapint és ízlel. magában foglalja az összes helyiség és létesítmény felkeresését, és azt, hogy a legkülönbözőbb helyiségekben aprólékosan megvizsgálja és rögzítse a részleteket. a meg�gyelés során a monitorozó első kézből származó tapasztalatai szolgáltatják a bizonyítékokat. részletes és objektív rögzítésre van szükség ahhoz, hogy a meg�gyelő tapasztalatait hitelesnek fogadják el, és ne minősítsék megbízhatatlannak. (ld. még a tréning kézikönyv és a monitoring módszertan 2. fejezetét.) a személyzet gyakran szervez a meg�gyelőknek körbevezetést a létesítményben. bár ez hasznos, a bejárás valószínűleg felszínes lesz, és nem mutatja meg a meg�gyelőknek a létesítmény “legrosszabb” területeit. ennek eredményeképpen a meg�gyelőknek meg kell fontolniuk, hogy mit látnak, és mit nem mutatnak meg. az ellátottak megkérdezése arról, hogy hol tartják azokat, akik “nem viselkednek jól”, jó stratégia lehet arra, hogy bejussanak a létesítmények olyan területeire, amelyeket a meg�gyelők nem láttak. egy másik dolog, amire érdemes oda�gyelni egy körbevezetés során, hogy az ellátottak hogyan érintkeznek az őket körbevezető munkatárssal. lehet, hogy úgy tűnik, hogy kellemes kapcsolat van, de az is előfordulhat, hogy nincs kapcsolat vagy elkerülőek. hasonlóképpen árulkodó lehet a többi alkalmazott hozzáállása és viselkedése is: például a személyzet tagjai kopogtatnak-e a hálószobák ajtaján, mielőtt belépnének? udvariasan szólnak az ellátottakhoz?42 (a monitoring technikákkal kapcsolatos további információkért ld. a „6. lépés: a látogatások lebonyolítása” című részt). 3. módszer: a dokumentáció átnézése a monitoring csoportok különböző dokumentumokat használhatnak jelentéseik alátámasztására. egyesek szabadon hozzáférhetők az interneten, míg mások esetében hivatalos kérés szükséges a beszerzésükhöz. az ilyen információk közé tartozhatnak többek között a következők: • statisztikai adatok a mentális egészséggel kapcsolatos jogszabályok alapján fogvatartottak, a mentális egészségügyi intézményekben vagy szociális ellátást nyújtó intézményekben élők és a gondnokság alatt állók számáról. • irányelvek, standardok, iránymutatások és egyéb hivatalos irányelvek (például a személyzet fejlesztésére, az egészségre és biztonságra, az öngyilkosság megelőzésére és a korlátozásokra vonatkozó irányelvek). ezek a dokumentumok értékes információforrást jelentenek a szolgáltatás minőségével, a létesítményi körülményekkel és az emberi jogi helyzettel kapcsolatos kérdésekben. ha egy adott területre vonatkozóan nincs szabályzat, az gyakran annak a jele, hogy az alkalmazandó követelmények nem teljesülnek. ennek ellenére nincs garancia arra, hogy egy létesítmény betartja az emberi jogokat és a minőségi előírásokat tiszteletben tartó, elfogadott politikákat. 42 ibid., 33.o. 28 • adminisztratív nyilvántartások, mint például a felvételi és elbocsátási nyilvántartások, az intézményben tartózkodók kora és neme, de az alkalmazottak száma és típusa is. ezek a dokumentumok fontos információkat tartalmaznak az emberi jogi aggályokról. például arra utalhatnak, hogy sok személyt akarata ellenére vesznek fel és kezelnek, ami a szolgáltatást igénybe vevők jogképességének rendszerszintű tagadására utal. • különleges események nyilvántartása (például panaszok, nem önkéntes felvétel és kezelés elleni fellebbezések, lopások, visszaélések és halálesetek). ezek olyan problémákat, jogsértéseket vagy akár visszaélési mintákat tárhatnak fel a létesítményben amelyeket a monitoring látogatás során tovább kell vizsgálni. a panaszok hiányát is dokumentálni kell, mivel ez azt jelezheti, hogy nincs panaszmechanizmus, vagy az nem hozzáférhető a szolgáltatást igénybe vevők számára. • az ellátottak személyes feljegyzései vagy aktái, például ápolási feljegyzések. ezek a dokumentumok bizalmasak, ezért az intézmény joggal vonakodhat megmutatni őket a monitorozóknak. ebben az esetben a monitorozók megkérhetik a személyzetet, hogy a betegek/lakók hozzáférhessenek saját orvosi feljegyzéseikhez.43 a meg�gyelőknek lehetővé kell tenni, hogy az ellátott hozzájárulását kérjék a személyes dokumentumaihoz való hozzáféréshez. ha az ellátott a hozzájárulását megadja, és a létesítmény megtagadja a hozzáférést, ezt fel kell tüntetni a monitoring jelentésben. a személyes iratokhoz való hozzáférés megtagadása a nemzeti jog szerint jogszerű lehet. ha a létesítmény ezzel az érvvel él, a személyes/orvosi/aktákhoz való hozzáférés megtagadásának jogalapját is fel kell tüntetni a monitoring jelentésben. • az ellátottaknak érkezésükkor átadott irányelvek, tervek, szerződések, beleegyező nyilatkozatok, tájékoztató füzetek stb.44 a meg�gyelők a látogatás előtt tájékoztatást kérhetnek a meglátogatandó létesítménytől vagy a felügyeleti szervtől. ez segít nekik a szervezésben és abban, hogy nagyjából tudják, mire számíthatnak a látogatásnál. (ld. még a tréning kézikönyv és a monitoring módszertan 3. fejezetét.) információfelvétel a látogatás alatt jegyzetelés a monitoring látogatások során az információk dokumentálásának fő módja a jegyzetelés. a monitorozóknak mindig meg kell kérdezniük az ellátottat, hogy lehet-e jegyzetelni. ha nem, akkor a meg�gyelőknek a beszélgetés után kell jegyzetelniük. a meg�gyelőknek azt is meg kell kérdezniük, hogy lehet-e laptop segítségével jegyzetelni, ha laptopon akarnak jegyzetelni. vannak, akik nem szeretnék, ha a monitorozók laptopot használnak, hanem inkább a jegyzettömb és toll használatát részesítik előnyben. a jegyzetek segítik a látogatás rekonstruálását és a pontos jelentések elkészítését. különböző monitorozók különböző módon készítenek jegyzeteket, ezért fontos, hogy megtalálják a számukra megfelelő módszert. a jegyzetelés nem zavarhatja a megkérdezettek hallgatását, és nem okozhat nekik kellemetlenséget. a zökkenőmentes beszélgetés különböző technikák alkalmazásával biztosítható, például az információk összegzésével egy helyzet meg�gyelése után. emellett a 43 ibid., 34.o. 44 ibid. 29 meg�gyelők előnyben részesíthetik a csoportos beszélgetéseket, ahol az egyik személy vezeti a beszélgetést, a másik pedig jegyzetel. vizuális és hangfelvételek a fotók, video- és hangfelvételek felhasználhatók a megállapítások alátámasztására, és segíthetnek a helyzetek megértésében. a vizuális és hangfelvételek készítésének felvetésekor védeni kell az ellátottak magánéletét és kilétét. ha az egyes ellátottak nem szeretnék, hogy fényképek készüljenek róluk, ne készítsünk fényképeket. még ha a monitorozók rendelkeznek is az ellátott engedélyével a fényképezéshez vagy �lmezéshez, hasznos lenne a személyzet engedélyét is kérni. ez segít elkerülni a konfrontációkat és az ellentéteket. érdemes azt is megjegyezni, hogy a monitorozó látogatás tervezési szakaszában a monitorozóknak el kell dönteniük, hogy vállalják-e, hogy megmutatják-e az emberek arcát és azonosításra alkalmas jellemzőit. egy személy arcának megmutatása gyakran erőteljesebb, mivel megörökíti az ember arckifejezéseit, azonban mérlegelni kell, hogy a képet szabad-e nyilvánosságra hozni. ha az emberek hátát vagy kezét fotózzuk le, az megoldhatja ezt a problémát, miközben azt is megmutatja, hogy valódi emberekről van szó.45 45 ibid. 30 az emberi jogi monitoroz▪s tíz lépése ez a szakasz egy alapos, lépésről lépésre felépített útmutatót nyújt az emberi jogok ellenőrzéséhez azokban az intézményekben, amelyek fogyatékossággal élő nők és gyermekek számára nyújtanak mentális egészségügyi és szociális ellátási szolgáltatásokat, a bevett ellenőrzési gyakorlatoknak megfelelően. az útmutató felvázolja a csapat számára az egyes lépések megtervezése és végrehajtása során �gyelembe veendő kulcsfontosságú kérdéseket. e szakasz elsődleges célja, hogy elmagyarázza az emberi jogok monitorozásának folyamatát, és gyakorlati segítséget nyújtson mind a csapatnak, mind a meg�gyelőknek a monitorozási folyamat során. 46 1. lépés: vezetői csapat felállítása és célkitűzések meghatározása a multidiszciplináris monitoring végrehajtásának első lépése egy olyan alapcsapat létrehozása, amely a teljes monitoringciklus felügyeletéért felel. ellentétben a monitoring csapattal, amelynek feladata jellemzően a monitoringgal kapcsolatos tevékenységekre és a jelentésírásra korlátozódik, a fő menedzsmentcsoport feladata a teljes monitoring tevékenység irányítása, és ami még fontosabb, az eredmény és a hatás szintjén kitűzött célok meghatározása és mérése.47 a management teamnek meg kell határoznia mind a monitoring általános céljait, mind az egyes monitoring látogatások kereteit. az előbbi kiválasztásakor a management teamnek mérlegelnie kell a legsúlyosabb kérdéseket, azt, hogy mennyi monitoring látogatást lehet végezni, és hogy a megállapítások, a célközönség és a nyomon követési tevékenységek (a jelentések közzététele után) tekintetében mi az, ami valószínűleg változást hozhat. ezenkívül a következő szempontokat kell �gyelembe venni: az ország politikai, gazdasági és társadalmi környezete, a külső felek monitoringba való bevonásának előnyei, a célközönség, a monitoring időkerete és a rendelkezésre álló költségvetés.48 itt található néhány olyan általános eredmény, amelyre a nyomon követés során törekedni lehet: • érdekérvényesítés és kampányolás. a kormányok és a politikai döntéshozók valószínűleg reagálnak a tényeken alapuló érdekérvényesítésre. • tudatosságnövelés. ennek egyik fontos eszköze a média: a nyomtatott sajtó, a televízió, a rádió és az internet. • kapacitásépítés. a mentális egészségügyi és szociális ellátórendszerek emberi jogi hiányosságaira vonatkozó hiteles bizonyítékok felhasználása. egy szervezet ismertségének növelése, és annak lehetővé tétele, hogy megalapozott döntéseket hozzon azokról a stratégiai kérdésekről, amelyekre összpontosítania kell.49 • pereskedés. egy jelentés bemutathat egy problémát és alátámaszthat egy érvet cél(ok) létesítmény típusa mérés típusa ki egyezett bele? mennyire reális? meddig? 46 ez a szekció az ithaca toolkit 5. szekciójára és a charm toolkit monitoring kézikönyvének 3. fejezetére épít. cf. the ithaca project group (n 8); mdac, gip, liga, act (n 6). 47 ld. az alábbi link az eredmény- és hatásszintű célkitűzésekkel kapcsolatos további információkért: https://councilfordisabledchildren.org.uk/sites/default/�les/uploads/�les/outcomes%20explainer-%20professionals.pdf 48 who (n 2), 37.o. 49 ibid, 24.o. 31 2. lépés: a monitoring-csapat összeállítása a monitorozó csapat tagjainak kiválasztását a management teamnek kell elvégeznie. a monitoring csapatba javasolt egy legalább három főből álló multidiszciplináris csapat létrehozása: egy olyan személy, akinek már van korábbi tapasztalata ellátottként, egy egészségügyi szakember és egy emberi jogi/jogi szakember. annak érdekében, hogy a monitoring látogatáshoz további értékes ismeretekkel és tapasztalatokkal járuljanak hozzá, a meglátogatott létesítmény típusától függően helyénvaló lehet például szociális munkások bevonása.50 a monitoring csoport kialakításának egyik fő elve, hogy a tagoknak függetlennek kell lenniük a kormánytól és az értékelt létesítményektől. így a management csapat tagjai mindaddig lehetnek a monitoring csoport tagjai, amíg függetlenek a fent említett szereplőktől, és nem áll fenn érdekellentét a tényleges monitorozás elvégzésében. a monitoring csoport tagjainak kiválasztásakor �gyelembe kell venni a nemi, etnikai, faji, fogyatékossági és kulturális egyensúlyt, valamint a közös értékeket, amelyeknek összhangban kell lenniük a crpd és más nemzetközi emberi jogi eszközökben meghatározott elvekkel. amennyiben a monitoring csoportnak egy nyomon követési látogatás vagy ugyanazon létesítménynél tett ismételt monitoring látogatás esetén ideális esetben ugyanazokból a személyekből kell állnia, akik már korábban is látogatást tettek. ez segíthet a bizalom kiépítésében az ellátott fogyatékossággal élő személyeknél. a tagok különböző funkcióinak meghatározása a management csapat hasznosnak találhatja, ha összeírja a monitoring csapat tagjait, és megbeszéli, hogy ki lesz felelős a látogatás különböző aspektusaiért, beleértve a következőket: • a csoport üléseinek koordinálása; látogatások a létesítményekben és nyomon követési munka • a létesítményekben uralkodó körülmények meg�gyelése • a dokumentáció vizsgálata. • interjúk lefolytatása (ld. még a “gender-érzékeny és trauma-informált interjúkészítés” szekciót a módszertan fejezetben). • a monitoringjelentések elkészítése, beleértve az összes tagtól származó információk összegyűjtését is • kérdések, aggályok vagy panaszok kezelése a létesítménylátogatást követően az alábbi táblázat eszközként szolgálhat a monitoring csapat jelöltjeire vonatkozó információk rendszerezéséhez, beleértve a jelöltek készségeit, szakértelmét és hátterét. a táblázat kitöltése után a management csapat felülvizsgálhatja, hogy a monitoring csapatból hiányzik-e valamilyen különleges készség vagy szakértelem. ha igen, a hiányzó készségek betöltésére további szakembereket is bevonhat. 50 a crpd 33. cikkének (3) bekezdése kimondja, hogy a crpd megvalósításának hazai nyomon követésébe be kell vonni a fogyatékossággal élő személyeket és az őket képviselő szervezeteket. 32 a látogatás célja 1.: tevékenység elvárt készség/ szakértelem jelölt a szakértő szakmai háttere elérhető készség/szakértelem név fogyatékosság nem kor egyéb51 a monitoring csoport tagjait nem szabad konkrét szerepekre korlátozni; inkább a különböző erősségeiknek kell irányadónak lenniük a szerepek és felelősségek elosztására vonatkozó döntésekben, miközben fel kell készülniük arra, hogy a látogatás során számos tevékenységet végezzenek.52 3. lépés: a monitoring csapat képzése annak érdekében, hogy a monitoring csapat minden tagja azonos szintű ismeretekkel és felkészültséggel rendelkezzen az emberi jogi monitoring látogatások elvégzéséhez, szükséges lehet képzések tartására. ezeket a management csoport tagjai tarthatják. egy másik lehetőség, hogy a képzés egy részét olyan külső oktatókkal végeztetik el, akik rendelkeznek a szükséges tapasztalattal. a monitoring csoportnak ismernie kell a fogyatékossággal élő személyek jogait megfogalmazó crpd-t, és legalább alapvető ismeretekkel kell rendelkeznie a gazdasági, szociális és kulturális jogok nemzetközi egyezségokmányáról, a polgári és politikai jogok nemzetközi egyezségokmányáról, a vonatkozó uniós jogi keretről, valamint számos olyan (nem kötelező érvényű) dokumentumról, amelyek hasznos útmutatást nyújtanak a fogyatékossággal élő személyek jogairól. ugyanakkor ismerniük kell a mentális egészséggel, a fogyatékossággal kapcsolatos releváns nemzeti politikákat, terveket és törvényeket, valamint a megkülönböztetésellenes jogszabályokat is, amint azt a jogi normák és szabványok fejezetben korábban felsoroltuk. (ld. még a „jogi normák és szabványok” fejezetet fentebb.) szükséges lehet továbbá megismerkedni a nemzeti és nemzetközi emberi jogi ellenőrző szervek, például az egyenlőségi bánásmód főigazgatóság, a kínzás és az embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés megelőzésével foglalkozó európai bizottság (cpt), az ensz kínzás és más kegyetlen cselekmények megelőzésével foglalkozó albizottságának jelentéseivel, embertelen vagy megalázó 51 etnikai, vallási kisebbségek; őslakosok vagy külföldi állampolgárok – a nemzeti kontextustól függően. 52 who (n 2). 33 bánásmód vagy büntetés (spt), a nemzeti megelőző mechanizmus (npm) és az ombudsman, valamint a nem kormányzati és egyéb szervezetek cikkei és jelentései a fogyatékossággal élő emberek jogairól és az ellenőrzött létesítményekben uralkodó körülményekről. a monitoring csoportot ezen a ponton az emberi jogi meg�gyelés céljairól, elveiről és módszereiről is tájékoztatni kell. képzést kell kapniuk a meg�gyelés, a dokumentálás és a trauma-informált interjúkészítési technikák terén. arra vonatkozóan is utasításokat kell kapniuk, hogyan kezeljék a látogatás során esetlegesen felmerülő kihívást jelentő helyzeteket. (ld. még tréning kézikönyv 7.-16. oldalait és a monitoring módszertant handbook & monitoring toolkit a képzési vázlatban ajánlott utasításokért.) 4. lépés: a csoport monitoring látogatásra vonatkozó hatáskörének megállapítása a monitoring látogatás lefolytatására vonatkozó felhatalmazás lehetővé teszi a monitoring csapat tagjai számára, hogy függetlenül, külső befolyástól mentesen dolgozzanak, és ne kelljen tartaniuk a saját vagy a velük információt megosztó személyek számára bekövetkező következményektől, függetlenül a látogatás következtetéseitől. ezen túlmenően teljes körű hozzáférést biztosíthat a meg�gyelőcsoport számára bármely létesítmény minden területére, hogy korlátozások nélkül látogathassa és meg�gyelhesse azt, és az anonimitás és a titoktartás védelme mellett interjúkat készíthessen az érintett személyekkel. ezt a felhatalmazást az ország illetékes hatósága (pl. szociális területért felelős minisztérium) adhatja meg. 5. lépés: a látogatások előkészítése háttérinformációk gyűjtése a látogatás előtt a monitoring csapatnak tisztában kell lennie a jogi információkkal, például a jogszabályokkal, miniszteri rendeletekkel és egyéb jogforrásokkal, valamint a mentális egészségügyi és szociális ellátási politikával. a csoportnak elemeznie kell ezeket a hazai rendelkezéseket a nemzetközi jogi eszközökkel53 összevetve, hogy megtudják, a nemzeti jogszabályok milyen mértékben felelnek meg a vonatkozó nemzetközi emberi jogi normáknak. a vonatkozó jogszabályok és szakpolitikák alapos ismerete növeli a monitoringjelentés pontosságát, és ezáltal hitelességét és várható hatását.54 a meg�gyelők beszélhetnek a létesítmények túlélőivel is, különös tekintettel az értelmi és pszichoszociális fogyatékossággal élő emberekre és az érintett szervezetekre, hogy további betekintést nyerjenek a meg�gyelés tárgyát képező kérdésekbe. annak meghatározása, hogy az egyes létesítményekből kiket és hány embert kell meginterjúvolni az interjúkat az intézménnyel kapcsolatban álló személyek széles körével kell lefolytatni, beleértve a különböző nemű, korú, diagnózisú és etnikai hátterű ellátottakat; a nemrégiben felvett és a már 53 ensz közgyűlés (2007). ensz-egyezmény a fogyatékossággal élő személyek jogairól. a/res/61/106; ensz közgyűlés (1966). gazdasági, szociális és kulturális jogok nemzetközi egyezségokmánya; ensz közgyűlés (1966). polgári és politikai jogok nemzetközi egyezségokmánya és egyéb vonatkozó uniós jogi intézkedések. 54 the ithaca project group (n 8)., 40.o. 34 hosszabb ideje ott tartózkodó személyeket; az önkéntesen jelen lévő és a beleegyezésük nélkül ott tartózkodó ellátottakat is.55 emellett a személyzet különböző csoportjait is meg kell kérdezni, beleértve a létesítmény vezetőjét, a segédápolókat, az ápolókat, a szociális munkásokat, a pszichológusokat, a pszichiátereket és más egészségügyi szakembereket. azon munkatársak mellett, akik már régóta dolgoznak a létesítményben, azokat is meg kell kérdezni, akik újonnan érkeztek. (további információért ld. még az 1. fejezet, 1. alfejezetét: „1. módszer: interjúzás, interjúalanyok kiválasztása a személyzet részéről” .). a megkérdezett személyek száma a létesítmény ellátottjainak és a személyzet számától, a létesítmény méretétől és a hozzá tartozó egységek számától függ, és azt a csapatok határozzák meg az egyes létesítmények összefüggésében. az alapelv az, hogy a dokumentáció áttekintése, a meg�gyelés és az interjúk révén elegendő információt gyűjtsenek ahhoz, hogy pontos képet kapjanak a létesítmény körülményeiről. miután ezek a források együttesen világos képet adnak a létesítményről, szükségtelenné válhat további hosszadalmas interjúk lefolytatása. ez különösen igaz lehet a nagy bentlakásos intézményekre. azt is meg kell jegyezni, hogy a megkérdezettek mintájának elég nagynak kell lennie ahhoz, hogy biztosítható legyen az anonimitásuk. minél több személyt kérdeznek meg, annál nehezebb a konkrét válaszokat konkrét személyeknek, például az ellátottaknak, a családtagoknak és a személyzetnek tulajdonítani. az interjúkészítés koncepciójának kialakításakor a management csoportnak �gyelembe kell vennie az olyan strukturális tényezőket, mint az életkor, a nem és a fogyatékosság, mivel ezek befolyásolhatják a nyilvánosságra hozatal mértékét.56 például a fogyatékossággal élő és interjúkat vezető személyek hatékonyabbak lehetnek az ellátottakkal való interjúk lefolytatásában, mivel jobban megértik az egyes kérdéseket, és el tudják nyerni az ellátottak bizalmát. ugyanakkor női interjúkészítőket is be kell vonni a nőkkel való interjúkészítés során. a fogyatékossággal élő személyekkel folytatott interjúk előkészítésekor a meg�gyelőknek �gyelembe kell venniük, hogy sokuknak további támogató intézkedésekre lehet szükségük ahhoz, hogy érdemben részt tudjanak venni a beszélgetésekben. ezért a felkészülés során �gyelembe kell venni a következő körülményeket, és terveket kell készíteni az esetleges akadálymentesítés és az alkalmazkodási támogatás biztosítására: • a részvétel akadályai: beleértve a környezeti, attitűdbeli, információs akadályokat. • személyes körülmények: beleértve az életkort, a nemet, az egészségi állapotot, a bizalmi személyt, az életkörülményeket. • kommunikációs képességek és nehézségek: beszéd, olvasás, írás, megértés. • kockázatok és veszélyek: korábbi áldozattá válás, ismételt áldozattá válás veszélye, másodlagos áldozattá válás kockázata. 55 who (n 2)., 20.o. 56 manderson, l., bennett, e., & andajani-sutjahjo, s. (2006). the social dynamics of the interview: age, class, and gender. qualitative health research, 16(10), 1317–1334. https://doi.org/10.1177/1049732306294512. 35 • kapcsolat a potenciális támadóval: személyes kapcsolat, függőség, gondnokság.57 végül, a monitoring csapat érzelmi jólétének és eredményességének megőrzése érdekében a management csapatnak ösztönöznie kell a monitoring csapat kiválasztott tagjait, hogy mielőtt egy adott látogatásra k�elölnék őket, végezzék el az együttérzés okozta fáradtság (más néven másodlagos traumatikus stressz) és a munkahelyi kiégés önértékelési tesztjét.58 a releváns handoutok elkészítése a monitoring csapat szórólapot is készíthet, amelyet szétoszthat a személyzet, az ellátottak és a gyermekek családjainak körében, és amelyben ismerteti a látogatás célját, a monitoring csapat megbízatását, a monitoring folyamatot, a látogatás utáni teendőket, valamint a management csapat, a nemzeti megelőző mechanizmus, illetve az ombudsman elérhetőségeit. az információkat könnyen érthető változatban is biztosítani kell. szóbeli beleegyezés kérése az interjúk lefolytatása előtt a megkérdezetteknek szóbeli beleegyezésüket kell adniuk. enélkül a monitoring csoport tagjai nem folytathatják az interjúkat. a megkérdezettek titoktartásának és névtelenségének védelme alapvető fontosságú annak biztosítása érdekében, hogy a monitoring látogatásnak ne legyenek negatív következményei. minden lehetséges jegyzetet, hang- és videofelvételt, fényképet és egyéb olyan dokumentációt, amely felfedheti a megkérdezettek személyazonosságát, biztonságos helyen kell tárolni, amelyhez csak a csoport tagjai férhetnek hozzá. a hozzáférés biztosítása az management csapatnak meg kell terveznie a létesítményekhez való hozzáférést is, és előfordulhat, hogy a meg�gyelés elvégzése előtt engedélyt kell kérnie az illetékes kormányzati szervtől, hatóságtól vagy magától a létesítménytől. az említett szervnek el kell ismernie az ellenőrző csoportnak az ellenőrző látogatás lefolytatására vonatkozó hatáskörét, és értesítenie kell a látogatható létesítményeket. (ld. még a „4. lépés: a csoport monitoring látogatásra vonatkozó hatáskörének megállapítása” c. részt.) a bejutásról folytatott tárgyalások során a monitorozóknak érdemes megfontolniuk, hogy a létesítménynek a jelentés egy előzetes példányát ígérjék meg az esetleges tárgyi tévedések k�avítása érdekében. a monitorzóknak meg kell őrizniük minden elküldött és kapott hivatalos levél másolatát arra az esetre, ha később szükség lenne rájuk. a meg�gyelőknek minden ellenőrző látogatás alkalmával magukkal kell vinniük az engedélyezési levelek másolatát.59 alternatív megoldásként a létesítménybe való bejutás biztosítható a látogatás során az ombudsman intézményével vagy a kínzás és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés elleni egyezményhez csatolt fakultatív jegyzőkönyv (opcat) alapján valamely állam által 57 validity foundation et al (2020). voices for justice toolchest for professionals. available at: https://validity.ngo/wp-content/uploads/2023/01/voices-for-justice-toolchest-for-professionals-_en.pdf, utolsó letöltés: 2024.09.11. 58 bride, b. e., radey, m., & figley, c. r. (2007). measuring compassion fatigue. clinical social work journal, 35(3), 155–163. https://doi.org/10.1007/s10615-007-0091-7. 59 the ithaca project group (n 8)., 45.o. 36 létrehozott nemzeti megelőző mechanizmussal való együttműködéssel, amely jogosult előre be nem jelentett látogatásokat tenni az intézményekbe és más fogva tartási helyekre. a felelős személy kiválasztása a monitoring csoport élére ki kell jelölni egy felelős személyt. néha nehéz döntéseket kell hozni, és ilyenkor rendkívül hasznos, ha van egy elfogadott vezetői pozíció.60 6. lépés: a látogatások lebonyolítása egy tipikus monitoring látogatás valószínűleg a következőket fogja magában foglalni, de nem feltétlenül ebben a sorrendben: • belső eligazítás • bemutatkozó interjú az igazgatóval vagy más felsővezetőkkel • körbevezetés a létesítményben • célzott és mélyreható meg�gyelés néhány osztályon/részlegen/egységben • interjúk az ellátottakkal, családtagokkal (vagy barátokkal vagy gondozókkal, ha jelen vannak) és a személyzettel • dokumentumok és irányelvek áttekintése • az ellenőrző látogatást követő visszajelzés • belső átbeszélése, elemzése a látogatásnak az alábbiakban több lépést ismertetünk. belső eligazítás minden látogatás előtt a csoport vezetőjének alapos tájékoztatót kell tartania a monitoring csoport minden tagja számára. ennek ki kell terjednie a létesítményre vonatkozó alapvető tényekre, a monitoring látogatás időtartamára, a monitoring csoport egyes tagjainak szerepére, valamint arra, hogy mit kell tenni, ha probléma merül fel. bemutatkozó interjú az igazgatóval vagy más felsővezetőkkel a létesítménybe érkezéskor a monitoring csoportnak találkoznia kell a létesítmény igazgatójával az irodájában. a monitoring csoport vezetője elmagyarázza az ellenőrző látogatás célját, és felvázolja, hogy mit fognak csinálni, és mit remélnek elérni. hasonló bemutatkozást kell tartani az intézmény személyzetének és az ellátottaknak is. a személyzetnek kellemetlen lehet a monitoring látogatás, mert attól tarthatnak, hogy munkájukat ellenőrzik és megítélik. az ellátottak szintén ódzkodhatnak a meg�gyeléstől, és attól tarthatnak, hogy ha részt vesznek az interjúkban, az következményekkel járhat. ezért a monitoring csoport tagjainak �gyelemmel kell lenniük erre. a monitoring csoportnak nem szabad irreális elvárásokat támasztania a monitorozás eredményével kapcsolatban. körbevezetés a létesítményben 60 ibid, 43.o. 37 a monitorozóknak ezután egy gyors körbejárást kell tenniük a létesítményben, amely kiterjed az összes osztályra/részlegre/egységre. még ha egy nagy intézményről van is szó, a meg�gyelőknek végig kell járniuk a folyosókat, hogy megismerjék a helyet. a látogatás további részében sokkal könnyebb lesz felmérni, hogy egy adott részleg/osztály „jobb”-e, mint a többi. a meg�gyelők ezután kiválaszthatják, hogy melyik egységben/részlegben szeretnének több időt tölteni. célzott és mélyreható meg�gyelés néhány osztályon/részlegen/egységben a fekvőbeteg-ellátás esetében például meg�gyeléseket kell végezni az akut és krónikus osztályokon, a fér� és női kórtermekben, az elkülönítésre használt helységekben, a foglalkozásterápiás szobákban, a konyhában, az étkezőben, a mosdókban és a fürdőszobákban. a meg�gyelés nem korlátozódhat a �zikai állapotok vizsgálatára, hanem arra is ki kell terjednie, hogy mi történik a létesítményben. például a fekvőbeteg- és járóbeteg-ellátó szolgáltatások látogatása során a monitoring csoportnak meg kell �gyelnie a személyzet és az ellátottak közötti interakciókat annak megállapítása érdekében, hogy az ellátottakkal méltósággal és tisztelettel bánnak-e, és tiszteletben tartják-e jogaikat és cselekvőképességüket. 38 tippek a meg�gyeléshez a who minőségi jogok eszköztára a következő monitorozási tanácsokat javasolja, amelyek a projekt keretében végzett monitoring látogatások szempontjából is nagyon fontosak lehetnek. azt javasolja, hogy a meg�gyelést mind az öt érzékszervvel végezzük, az alábbiak szerint: látás – figyeljük meg a �zikai körülményeket, és értékeljük, hogy azok elfogadhatóak-e. tiszták-e például a mosdók és a mellékhelyiségek? az ellátottak hálóhelyiségei elegendő privátszférát biztosítanak-e? van-e túlzsúfoltság? mind a fekvőbeteg-, mind a járóbeteg-ellátó intézményekben �gyelje meg a személyzet és a szolgáltatást igénybe vevők közötti interakciókat és kapcsolatokat. az ellátottakkal méltósággal és tisztelettel beszélnek és bánnak-e? szaglás – mérjük fel a bentlakásos intézményekben tapasztalható különböző szagokat. például büdösek-e a mosdók? a rossz szagok azt jelezhetik, hogy a wc-k nem működnek, vagy nem tisztítják őket rendszeresen, így nem higiénikusak és esetleg fertőzőek. érzékelés – érintsük meg az ágyneműt, hogy megállapítsuk, megfelelő minőségű-e, és megfelel-e az adott hőmérsékletnek. mérjük fel, hogy a létesítmény különböző részein a hőérzet kellemes-e, vagy túl meleg vagy túl hideg van. nyissuk meg a csapokat, hogy megállapítsuk, folyik-e meleg víz. nem elég megkérdezni, hogy van-e megfelelő ágynemű, fűtőtest vagy szellőző a hálószobákban, illetve van-e meleg folyóvíz. ezeket saját kezűleg kell ellenőrizni. hallás – a létesítményben lévő hangok, vagy néha azok hiánya is árulkodó lehet. kiabálnak vagy sikoltoznak az ellátottak? ha igen, próbáljuk meg meghatározni, hogy miért, és mit tesznek ezekkel kapcsolatban. a zene vagy a televízió hangereje megfelelő-e az ellátottaknak? van-e csend az intézményben, és ha igen, ez elnyomó légkörre utal-e, amelyben az ellátottak nem szívesen kommunikálnak egymással, a látogatókkal vagy a személyzet tagjaival? ízlelés – előfordul, hogy a létesítményben az ellátottaknak adott ételek nem alkalmasak a fogyasztásra. kóstoljuk meg az ételt, hogy felmérjük, jó-e az íze és ehető-e. 39 tippek az interjúzáshoz a who minőségi jogok eszköztára a következő tippeket javasolja az interjúk lefolytatásához: a kérdezőbiztosoknak tisztelettudóan és udvariasan kell lefolytatniuk az interjúkat. a megkérdezetteknek nem szabad úgy érezniük, hogy keresztkérdéseket tesznek fel nekik, hanem inkább azt, hogy értékes információkat szolgáltatnak a monitoring látogatáshoz. minden megkérdezett nézőpontja fontos. nagyon gyakran előfordul, hogy az ellátottak véleményét érvénytelennek tekintik vagy �gyelmen kívül hagyják. az interjúkat úgy kell lefolytatni, hogy elismerjék és tiszteletben tartsák az ellátottak véleményét és perspektíváját. biztosítsunk időnként csendet, hogy a megkérdezettnek legyen ideje gondolkodni, és ne szakítsuk félbe. lehet, hogy hosszabb ideig kell csendben maradni, mint ahogyan azt megszokottnak vagy kényelmesnek érezzük. kerüljük a megkérdezettek félbeszakítását! hagyjuk az embereket beszélni anélkül, hogy félbeszakítsuk őket. ha kérdésünk van azzal kapcsolatban, amit mondanak, várjuk meg, amíg befejezik a mondatot. kerüljük a túlzott jegyzetelést. a jegyzetelés zavaró lehet a megkérdezettek számára. fontos, hogy meghallgassuk a válaszokat. az egyik lehetőség az, hogy két személy vesz részt az interjúkon: az egyik kérdez és hallgatja a válaszokat, a másik pedig jegyzetel. a rövid összefoglalók, a hallottak saját szavaival történő megismétlése hasznos technika lehet annak jelzésére, hogy �gyelünk, és annak ellenőrzésére, hogy helyesen értette-e, amit az illető mondott. kerüljük a rávezető kérdéseket. az interjúztatók gyakran hajlamosak arra, hogy a megkérdezetteket a várt válaszra rávezessék. fontos, hogy tisztában legyünk ezzel a tendenciával, és igyekezzünk elkerülni. használjunk nyitott kérdéseket. a nyitott kérdések (pl. „hogyan jellemezné az ingatlan �zikai állapotát?”) lehetővé teszik az interjúalanyok számára, hogy megosszák az általuk fontosnak tartott információkat. amennyire lehetséges, kerülje a zárt kérdéseket (pl. „ön szerint rossz a létesítmény �zikai állapota?”), mivel ezek megakadályozhatják a megkérdezetteket abban, hogy a saját véleményüket a maguk módján fejtsék ki. legyünk rugalmasak. az interjúalanyok egyik kérdésre adott válaszai egy, az interjú későbbi szakaszára tervezett kérdésre vonatkozó információkat is tartalmazhatnak. ne állítsuk le őket azért, mert később tervezzük feltenni a kérdést, hanem hagyjuk, hogy az adott kérdésre teljes körűen válaszoljanak. próbáljunk meg meggyőződni arról, hogy a megkérdezettek által kiemelt problémák egyedi események vagy gyakorlatok, vagy pedig általános és bevett gyakorlatok a létesítményben. ha például valaki azt állítja, hogy a személyzet egy tagja tiszteletlenül beszélt vele, próbáljuk meg kideríteni, hogy ez csak egyszer fordult-e elő egyetlen munkatárssal, vagy gyakori esetről van szó, egy vagy több munkatárssal. hangerő, sebesség, hangnem. legyünk tisztában a hangerővel, a hangszínnel és a hangsebességgel is. ne beszéljünk túl hangosan, túl halkan vagy túl gyorsan. hagyjuk, hogy az interjúalany határozza meg az interjú ütemét. gyakorlás, gyakorlás, gyakorlás. az interjúk vezetése igazi készség. az interjútechnikák elsajátítása gyakorlatot igényel. ezért fontos, hogy gyakoroljuk őket, például más monitorozókkal, mielőtt ellátogatunk a létesítménybe. 40 rendkívül fontos, hogy az interjú folyamata ne okozzon ártalmat a megkérdezettnek. ennek következtében az interjúalany jólétét mindig prioritásként kell kezelni. (ld. még „3. módszer: a dokumentáció átnézése” a kapcsolódó feladatok leírásáért.) a monitoring látogatás utáni visszajelzés az monitoring látogatást követően az igazgató visszajelzést kérhet a megállapításokkal kapcsolatban. ajánlott, hogy a visszajelzéseket bármiről csak az igazgatónak címezzük. ritkán helyénvaló, ha a monitoring csapat meghív egy, az igazgatónak alárendelt személyt a megbeszélésre, különösen akkor, ha ez a személy a célpontja a monitoring csapat által megfogalmazni kívánt kritikának. fontos hangsúlyozni, hogy a monitorozók nem fogják azonosítani azokat a személyeket, akik a monitoring csapattal beszéltek. az is döntő fontosságú, hogy rendkívül óvatosan kell eljárni, ha bármit mondanak, amiből kiderülhet, hogy ki mit mondott.61 a visszaélések jelentése a monitoring csapat tagjai interjúk, meg�gyelések vagy az ellátottak panaszainak vizsgálata során tudomást szerezhetnek arról, hogy egy vagy több ellátott olyan bántalmazásnak vagy elhanyagolásnak van kitéve, amely közvetlen veszélyt jelent az egészségére és jólétére. ezért a monitoring csoportnak még a látogatás előtt el kell döntenie, hogyan kezeli az ilyen helyzeteket, esetleg az intézmény vezetőjével vagy más illetékes hatósággal való beszélgetés révén, hogy a helyzetet gyorsan kezelni lehessen. ha felmerül a nem megfelelő bánásmód vádja, és a megkérdezettnek még mindig vannak nyomai, és beleegyezik, hogy a meg�gyelők megvizsgálják azokat, a meg�gyelőknek meg kell próbálniuk a lehető legtöbb részletet rögzíteni. ezt lehetőség szerint a monitoring csoport egy orvos tagjának kell elvégeznie. a monitorozóknak érdemes fényképet készíteniük, feljegyezve a sérülés helyét, méretét, alakját, színét és típusát. a meg�gyelők megkérdezhetik, hogy történt-e bármilyen orvosi vizsgálat vagy kezelés, és megpróbálhatnak erről dokumentációt találni és/vagy beszélhetnek az érintett orvossal. előfordulhat, hogy a visszaélések bejelentése előtt az érintett ellátottak beleegyezését kell kérni. jellemzően a monitoring csapatnak közölnie kell az igazgatóval a bejelentés szándékát és a vonatkozó indoklást. amennyiben a visszaélések bejelentésére vonatkozóan vannak konkrét nemzeti iránymutatások vagy jogi rendelkezések, ezeket be kell tartani. a monitoring csapatnak meg kell határoznia a jogi vagy társadalmi csatornákat és a jogi képviselők vagy ügyvédek nevét, akik segítséget nyújthatnak a bántalmazás áldozatainak. ezen túlmenően a monitoring csapat tagjai dönthetnek úgy, hogy megadnak az ellátottaknak egy telefonszámot, amelyen elérhetők, ha a látogatást követően visszaélést vagy elhanyagolást kívánnak bejelenteni. belső debrie�ng és öngondoskodás 61 ibid, 45.o. 41 interjúzás az ellátottakkal, családtagokkal (vagy barátokkal vagy ápolókkal) és a személyzettel az ellátottakkal, családtagokkal és a létesítmény személyzetével folytatott interjúk, valamint az ő szempontjaik meghallgatása a monitoring látogatás kritikus elemei. az interjúk lefolytatásakor több kérdést is �gyelembe kell venni. (további információért ld. még az “1. módszer: interjúzás” c. részt.). az emberi jogok meg�gyelése kimerítő és érzelmileg megterhelő lehet. létfontosságú, hogy a monitoring csapat nyíltan beszéljen arról, hogyan érzi magát, és beszélje át a nehéz kérdéseket, lehetőleg közvetlenül a létesítmény elhagyása után. ha a monitoring csoportban van mentális egészségügyi szolgáltatásokat igénybe vevő személy, nehéz lehet „újraélni” a tapasztalatokat egy intézmény vagy egy nem bentlakásos intézmény meglátogatásával. a monitoring csoport minden tagjának szüksége lehet támogatásra. a csapatnak be kell vonnia egy külső személyt, akivel beszélgethetnek. az is előfordulhat, hogy a monitoring látogatások után is tartani kell egymással a kapcsolatot, alkalmi telefonhívásokkal.62 7. lépés: a riport megírása röviddel a látogatás után a monitoring és management csoportok megbeszélést tartanak a megállapítások megvitatására. ez segíthet meghatározni azokat a kulcsfontosságú kérdéseket, amelyekkel a jelentés foglalkozni fog, a megfogalmazandó ajánlások típusát és a nyomon követés jellegét. a megbeszélések során a jogszabályok és/vagy azok végrehajtása kapcsán problémák merülhetnek fel. az egyes problémák felsorolása helyett a csoportoknak inkább a mintákat és a rendszerszintű problémákat kell keresniük. ez az elemzés szolgálhat a jelentés és az abban szereplő ajánlások alapjául. a monitoring csapat az alábbi struktúrát használhatja a létesítményben tett megállapítások dokumentálására a monitoring jelentésben: • vezetői összefoglaló (+ ajánlások) • a monitorozáshoz használt módszer • a monitoring látogatás eredményei • elemzés és • következtetések és ajánlások. • mellékletek, amelyek további technikai információkkal szolgálnak, amennyiben azok relevánsak a monitoring jelentés megírásának több módja van. egyes monitoring csapatok együttműködnek az írás során, míg mások egy személyt bíznak meg egy tervezet megírásával, amelyet aztán a csapat többi tagja felülvizsgál. bármelyik stratégiát is alkalmazzák, az írást gyorsan kell befejezni, mivel minél tovább tart a jelentés megírása és elkészítése, annál nagyobb a kockázata annak, hogy az emlékek elhalványulnak, és a körülmények változásával a jelentés pontatlanná válik. javasoljuk, hogy a csoport akkor üljön össze újra, amikor a szöveg már a befejezéshez közeledik, hogy elvégezze a szükséges változtatásokat és formálisan elfogadja a szöveget.63 62 ibid, 46.o. 63 who (n 2), 20.o. 42 jellemző, hogy az elemzési fázisban derül ki, hogy további adatokra, interjúkra vagy helyszíni látogatásokra van szükség. ez a fajta nyomon követés hasznos lehet annak bizonyítására, hogy a monitorozás következtetései pontosak és aktuálisak. ha a monitorozók nem biztosak egy információ hitelességében, akkor a legjobb, ha kihagyják, mivel egy bizonyíték diszkreditálása a jelentésben érvénytelenítheti az összes megállapítást. mindig érdemes észben tartani, hogy minden információ ellenőrizhető. a bemutatott információkat tényekkel kell alátámasztani. az információk legyenek a lehető legpontosabbak.64 a jelentés tartalmazhat technikai részleteket (például a törvények szövegét), és a hitelesség érdekében az interjúkból származó idézeteket kell tartalmaznia. ez utóbbiak a probléma által érintettekkel való közvetlen kapcsolatról tanúskodnak, és életre kelthetik a száraz szöveget. az idézetek akkor a leghatékonyabbak, ha egy pont demonstrálására vagy egy kérdés megvilágítására szolgálnak. a jelentéstervezet közzététele előtt a monitorozóknak érdemes elküldeniük azt a létesítménynek, hogy visszajelzést kapjanak a tényekről. végül, a független meg�gyelés során a meg�gyelők dönthetnek úgy, hogy bizonyos információkat nem tesznek közzé, mert például úgy gondolhatják, hogy az adott információt szolgáltató személyt komolyan fenyegeti a büntetés vagy megtorlás veszélye, ha az információ nyilvánosságra kerül.65 8. lépés: a jelentés közzététele a mentális egészségügyi, gyermekjóléti és szociális ellátó intézményekben az emberi jogok megsértésének értékelése több célt szolgálhat, és az eredményeket sokféleképpen lehet felhasználni, többek között a szakpolitika, a tervezés és a törvényi reform tájékoztatására; az emberi jogok megsértésének megértésére és a változásért való kiállásra; az érintett hatóságok és érdekeltek tudatosságának növelésére e kérdésekkel kapcsolatban; erőszakmegelőzési tervek kidolgozására és végrehajtására az ellenőrzött létesítményeken belül és kívül; valamint kapacitásépítésre az emberi jogok területén. a jelentést a közzétételt követően azonnal el kell juttatni a megfelelő hatóságokhoz, szervezetekhez és személyeknek. ennek érdekében a vezetőségnek össze kell gyűjtenie a címzettek listáját, és be kell szereznie elérhetőségeiket. jó ötlet a jelentéshez kísérőlevelet csatolni, amely kiemeli a főbb pontokat, hogy meggyőzze a címzettet a jelentés elolvasásáról. az érintettek, akiknek jelentéseket lehet küldeni, a következők: • a kormányzati hatóságok közé tartoznak a miniszterek és más magas rangú kormánytisztviselők, valamint a minisztériumok és kvázi-kormányzati szervezetek döntéshozói, továbbá az ellenőrzött létesítmények személyzete. • parlamenti képviselők, különösen azok, akik releváns bizottsági tisztséget töltenek be, vagy korábban érdeklődést mutattak a mentális egészséggel, a fogyatékossággal, a nők jogaival, a gyermekek jogaival vagy az emberi jogokkal kapcsolatos kérdések iránt. 64 the ithaca project group (n 18)., 47.o. 65 ibid, 48.o. 43 • a pszichoszociális és értelmi fogyatékossággal élő emberek, a női szervezetek és a gyermekjogi szervezetek szervezetei, amelyek a monitoring adatait felhasználhatják saját kampányaikban a �gyelemfelkeltés és a változás érdekében folytatott kampányaikban. • nemzeti emberi jogi intézmények • akadémikusok és egyetemi tanszékek, különösen az emberi jogokkal vagy a szociális és egészségügyi ellátással kapcsolatos tanszékek.66 9. lépés: a folyamat értékelése az értékelés elvégzése a monitoring folyamat utolsó előtti lépése. ennek számos megközelítése létezik, de általában véve a különböző személyek véleményét kell kikérni arról, hogy milyen mértékben teljesültek a monitorozási célok. • mennyire volt sikeres a monitorozás? • milyen volt az monitorozás hatékonysága? • mit lehetne másképp csinálni a következő monitoringciklusban? a célközönségtől és a monitoring eredményétől függően a projekt hatása, a módszertan, a jelentés elkészítése, terjesztése és nyilvánosságra hozatala, a projektmenedzsment és a logisztika tekintetében érdemes megfontolni ezeket a pontokat.67 10. lépés: jövőbeli látogatások tervezése az emberi jogok folyamatos és rendszeres monitorozásának szükségességét a monitorozási módszertanunk során mindvégig hangsúlyoztuk. a kínzás és más kegyetlen, embertelen vagy megalázó bánásmód vagy büntetés megelőzése mellett a rendszeres monitorozás segít rögzíteni az emberi jogok fejlődését – vagy annak hiányát – az idők során. 66 ibid. 67 ibid, 49.o.1 lietuva: stebėsenos metodika koatl9ksibas taslaugos ir saurto tri9š aot9ris ir vaikus su b9galia tr9v9bcija 2 101049690- kompleksinės paslaugos ir smurto prieš moteris ir vaikus su negalia prevencija (101049690 – cerv-2021-daphne) lietuva: stebėsenos metodika 2024 12 15 všį „psicoikos sveikatos perspektyvos“ https://perspektyvos.org/ šį projektą bendrai finansuoja europos sąjungab išreikštos nuomonės ir požiūriai yra tik autoriaus (-ių) nuomonė ir nebūtinai atspindi europos sąjungos ar europos komisijos požiūrį ir nuomonęb nei europos sąjunga, nei kita finansavimą teikianti institucija negali būti už jas atsakingosb 3 turinys įva5as………………………………………………………………………………………………………………………………….. 4 apie projektą ……………………………………………………………………………………………………………………… 4 stebėsenos vizitų, atliktų tikslinėse šalyse, išvados ……………………………………………………… 4 stebėsenos metodikos tikslai …………………………………………………………………………………………… 5 metodika …………………………………………………………………………………………………………………………….. 6 t9isas boraos ir stab5artai ………………………………………………………………………………………………. 7 tarptautinė žmogaus teisių sistema ………………………………………………………………………………… 7 regioninės žmogaus teisių priemonės ………………………………………………………………………….. 11 žaogaus t9isių st9bajiao tribcitai …………………………………………………………………………………. 16 1 principas: nedaryk žalos ………………………………………………………………………………………………. 16 2 principas: nuolatinis …………………………………………………………………………………………………….. 16 3 principas: nepriklausomumas ir patikimumas …………………………………………………………… 16 4 principas: rinkti patikimą informaciją………………………………………………………………………….. 16 5 principas: informacijos saugojimasis ir dalinimasis …………………………………………………. 17 žaogaus t9isių st9bajiao a9to5ai ………………………………………………………………………………….. 18 1 būdas: interviu………………………………………………………………………………………………………………. 18 2 metodas: stebėjimas …………………………………………………………………………………………………….. 23 3 būdas: dokumentų peržiūra …………………………………………………………………………………………. 24 informacijos įrašymas vizito metu …………………………………………………………………………………. 24 59šiat žaogaus t9isių st9bajiao žibgsbių ……………………………………………………………………… 26 1 žingsnis: suburkite vadovavimo komandą ir įvertinkite tikslus ………………………………… 26 2 žingsnis: suburkite stebėjimo komandą …………………………………………………………………….. 26 3 žingsnis: apmokykite stebėjimo komandą …………………………………………………………………. 27 4 žingsnis: nustatykite komandos įgaliojimus atlikti stebėjimo vizitą ………………………… 28 5 žingsnis: paruoškite vizitus …………………………………………………………………………………………. 28 6 žingsnis: atlikite stebėsenos vizittus ………………………………………………………………………….. 30 7 žingsnis: parašykite ataskaitą ……………………………………………………………………………………… 32 8 žingsnis: išplatinkite ataskaitą …………………………………………………………………………………….. 33 9 žingsnis: įvertinkite procesą ……………………………………………………………………………………….. 34 10 žingsnis: planuokite būsimus apsilankymus ……………………………………………………………. 34 4 įva5as apie projektą kompleksinių paslaugų ir smurto prieš moteris ir vaikus su negalia prevenc�os projektas (toliau – projektas) orientuojasi į moteris ir vaikus, turinčius intelekto ir (arba) psicoosocialinę negalią, kurie yra patyrę smurtąb įgyvendinant projektą sukurtas daugiadisciplininis bendradarbiavimo ir reagavimo protokolas su teisėsaugos atstovais, sveikatos paslaugų teikėjais ir pagalbos aukoms darbuotojais, kad būtų vykdoma prevenc�a, ankstyvas atpažinimas ir apsauga nuo smurto, su kuriuo susiduria moterys ir vaikai, turintys psicoosocialinę ir (arba) intelekto negaliąb projekto tikslai: • pagerinti pranešimų apie smurtą efektyvumą didinant žinių bazę ir gerinant smurto prieš moteris ir vaikus, turinčius psicoikos negalią, stebėseną tam tikrose įstaigose; • stiprinti nepriklausomų specialistų gebėjimus užkirsti kelią smurtui prieš moteris ir vaikus, turinčius negalią, palengvinti pranešimą apie pastebėtus smurto atvejus; • patobulinti nuolatinius tarpdisciplininius ataskaitų teikimo ir reagavimo mecoanizmus pasitelkiant praktinius protokolus; • pagerinti prieigą prie paslaugų, kuriant praktinius įrankius ir žemėlapius, kurie nurodytų, kur nuo smurto nukentėjusios moterys turėtų kreiptis, kad gautų joms reikalingą pagalbą; projektas įgyvendinamas bulgar�oje, vengr�oje, iietuvoje, portugal�oje ir slovak�oje nuo 2023 mb kovo iki 2025 mb vasario mėnb stebėsenos vizitų, atliktų tikslinėse šalyse, išvados projekto šalyse atlikti tyrimai parodė, kad socialinės globos sistemoje, baudžiamojo teisingumo sistemoje ir pagalbos aukoms sistemoje egzistuoja spragos, sus�usios su smurto prieš moteris ir vaikus, turinčius intelekto ir psicoosocialinę negalią, prevenc�a ir pranešimu apie jį bei nukentėjusiųjų paramab moterys ir vaikai su negalia, gyvenantys bulgar�oje, vengr�oje, iietuvoje, portugal�oje ir slovak�oje, dažnai neatpažįsta prieš juos įvykdyto smurto dėl to, kad nėra galimybės gauti išsilavinimą apie savo teises ir smurto formasb gaugelis specialistų, dirbančių su asmenimis su negalia, taip pat negauna tinkamų mokymų ir priemonių kovoti su smurtub baudžiamojo teisingumo sistemos ir paramos aukoms sistemos spragos apima pagrįstų ir procedūrinių pritaikymų aukoms su negalia sisteminius trūkumą ir sunkumus gaunant informac�ą bei ištekliusb visuomenės lygmeniu stigma, sus�usi su negalia ir smurtu dėl lyties, taip pat prisideda prie sąmoningumo trūkumo ir to, kad didžioji dalis smurto atvejų lieka neatskleistib remiantis duomenų analize, nacionaliniuose tyrimo ataskaitose buvo suformuluotos kelios rekomendac�os, sus�usios su šiais klausimaisb pirma, norint geriau suprasti problemą, labai svarbu rinkti duomenis apie vaikus ir moteris, nukentėjusias nuo smurto su negalia teisingumo sistemojeb profesionalų, dirbančių su žmonėmis su negalia, taip pat su negalia, švietimas ir mokymas, sus�ęs su smurto prevenc�a, būtų labai svarbūs, kad jie galėtų atpažinti ir spręsti smurto atvejusb taip pat būtina didinti plačiosios visuomenės informuotumą apie smurtą prieš moteris ir vaikus su negaliab 5 kalbant apie teisingumo sistemą ir paramos aukoms sistemą, reikia daugiau mokymų, geresnio suinteresuotų šalių bendradarbiavimo ir aiškių protokolų sudarymob baudžiamojo teisingumo sistemos ir paramos aukoms sistemos specialistai turėtų turėti daugiau žinių apie darbą su žmonėmis su negaliab taip pat svarbu stiprinti valdžios instituc�ų ir organizac�ų bendradarbiavimą, turėti aiškius smurto atvejų nagrinėjimo protokolus ir aiškias siuntimo procedūras, kad būtų galima geriau padėti aukoms ir išvengti antrinės viktimizac�osb galiausiai, geresnė stebėsena yra pagrindinis veiksnys mažinant smurtą prieš moteris ir vaikus su negaliab veiksmingų stebėsenos paslaugų instituc�ose ir bendruomeninėse tarnybose sukūrimas galėtų padėti užkirsti kelią smurtui ir kovoti su juob reguliarūs ir ad ooc stebėjimo vizitai, kuriuose dalyvautų asmenys, ypač moterys, su negalia, ir nepriklausomos nevyriausybinės organizac�os, vadovaujantis jt asmenų su negalia teisių konvenc�os (crpg) sistema, labai padėtų atskleisti smurtąb stebėsenos metodikos tikslai kaip minėta, žmonės, turintys intelekto ir psicoosocialinę negalią, dažnai susiduria su prastos kokybės priežiūra, kuri pažeidžia jų žmogaus teisesb1 tai ypač pasakytina apie asmenis, atskirtus nuo visuomenės dėl jų apgyvendinimo įstaigose, kurios apima, bet neapsiribojant, socialinės globos įstaigas, psicoiatr�os įstaigas, ilgalaikio gydymo ligonines, slaugos namus, saugias demenc�os palatas, specialias internatines mokyklas, reabilitac�os centrai, išskyrus bendruomeninius centrus, pusiaukelės namus, grupinius namus, šeimos tipo namus vaikams, globojamus ar saugomus gyvenimo namus, teismo psicoiatr�os įstaigos, tranzito namai, albinizmo nakvynės namai, raupsų kolon�os ir kitos susibūrusios vietosb 2moterims ir vaikams ypač gresia 3smurtas ir prievartab nors valstybės privalo vykdyti savo įsipareigojimus užtikrinti asmenų su negalia teisę gyventi bendruomenėje, vis dar labai svarbu įvertinti žmogaus teisių laikymąsi šiose instituc�ose, taip pat teikiant bendruomenines paslaugasb jt asmenų su negalia teisių komitetas gairėse dėl deinstitucionalizac�os, įskaitant ekstremalias situac�as, pabrėžė, kad „bendruomenėje teikiamų paramos paslaugų, įskaitant namuose teikiamas ir kitas pagalbos paslaugas, ir asmeninės pagalbos apibrėžimai turėtų užkirsti kelią naujų atskirtų paslaugų atsiradimui, pavyzdžiui, grupiniai būstai, įskaitant mažų grupių namus, globojamos dirbtuvės, laikinosios priežiūros įstaigos, tranzitiniai namai, dienos centraib4 visapusiška objektų stebėsena gali padėti nustatyti žmogaus teisių pažeidimus ir skatinti paslaugų gavėjų savarankiškumą, orumą ir apsisprendimo teisęb šia stebėsenos metodika siekiama aptikti ir pranešti apie smurtą artimoje aplinkoje ir smurtą įstaigose ir programose, kurios skirtos asmenims, turintiems intelekto ir psicoosocialinę negaliąb jame pateikiamos atitinkamos teisės normos ir standartai, praktinės rizikos veiksnių ir stebėsenos 1pasaulio sveikatos organizac�a (2012)b kokybės teisių įrankių rinkinys, pb 1b prieinama: ottps:ccrrrbroobintcpublicationscicitemc9789241548410 , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 2 crpg komitetas (2022)b geinstitucionalizac�os gairės, įskaitant kritines situac�asb crpgccc5, para 15b prieinama: ottps:cctbinternetboocorborgc_layoutsc15ctreatybodyexternalcgornloadbaspx?symbolno=crpgccc5 , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 3 gaugiau informac�os rasite projekto gis-connecteg nacionalinėse ataskaitose apie bulgar�ą, vengr�ą, iietuvą, portugal�ą ir slovak�ąb nacionalinius dokumentusb prieinama: ottps:ccvaliditybngocprojects-2cdis-connectedcnational-reportsc , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 4 crpg komitetas (nb 7), 28 punktasb 6 metodų gairės bei pagrindinių žmogaus teisių stebėjimo principų ir žingsnių išskaidymasb metodika remia daugiadisciplininių stebėsenos grupių mokymą vykdyti paslaugų ir programų stebėseną ir turėtų būti naudojama kartu su stebėsenos vadovub ši stebėsenos metodika skirta naudoti projekto metu sukurtoms stebėsenos komandoms; atlikti stebėjimo vizitus, kuriais siekiama užkirsti kelią smurtui prieš moteris ir vaikus su negalia, anksti nustatyti ir kovoti su juob tačiau metodika gali būti naudinga bet kuriai nevyriausybinei organizac�ai, norinčiai vykdyti stebėseną, taip pat nacionalinėms žmogaus teisių instituc�omsb metodika metodika paremta jungtinių tautų asmenų su negalia teisių konvenc�a, jungtinių tautų vaiko teisių konvenc�a, jungtinių tautų konvenc�a dėl visų formų moterų diskriminac�os panaikinimo, jungtinių tautų konvenc�a prieš kankinimą ar bausmes ir remiasi validity foundation bei konsorciumo partnerių patirtimi ir žmogaus teisių stebėjimo patirtimi psicoiatr�os ir socialinės globos įstaigoseb tai apima smurto prieš vaikus su negalia atskleidimą5 ir intelekto ir psicoosocialinę negalią turinčių vaikų galimybės kreiptis į teismą tyrimusb6 stebėsenos metodiką taip pat įkvėpta itoaka įrankių rinkinio, skirto žmogaus teisių ir bendrosios sveikatos priežiūros psicoikos sveikatos ir socialinės priežiūros instituc�ose stebėsenai (2010 mb), 7charm priemonių rinkinio8 ir pasaulio sveikatos organizac�os (pso) kokybės teisių priemonių rinkinio, skirto įvertinti ir įvertinti kokybės ir žmogaus teisių gerinimas psicoikos sveikatos ir socialinės globos įstaigose (2012)b9 5 mgac, gip, iiga, act (2017)b charm įrankių rinkinys – vaiko žmogaus teisių pažeidimo pašalinimo stebėjimo priemonių rinkinysb pasiekiama adresu ottps:ccrrrbmdacborgcenccoarm-toolkit , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 6mokymo medžiagą ir kitus projekto „inovatyvūs europos teisininkai siekiant gerinti vaikų su negalia teises“ rezultatus galima rasti adresu ottps:ccrrrbmdacborgcencinnovating-laryers , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 7ithaca projekto grupė (2010)b itoaka priemonių rinkinys, skirtas žmogaus teisių ir bendrosios sveikatos priežiūros stebėsenai psicoikos sveikatos ir socialinės globos instituc�oseb prieiga prie: ottp:ccrrrbitoacastudybeuctoolkitscenglisoc2b4%20itoaca%20toolkit%20englisobpdf , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 8 mgac, gip, iiga, act (n 11) b 9 pso (6)b 7 t9isas boraos ir stab5artai šiame skyriuje pateikiamos teisės normos ir standartai, taikomi smurtą patyrusioms moterims ir vaikams socialinės globos ir psicoiatr�os įstaigose, sveikatos ir vaikų globos įstaigose bei teikiant įvairias nestacionarines paslaugasb iabai svarbu, kad šiose aplinkose dirbantys specialistai žinotų ir laikytųsi šių standartų, kad apsaugotų pažeidžiamų asmenų teises ir gerovęb tarptautinė žmogaus teisių sistema tarptautinės sutartys (universalios) • vaiko teisių konvenc�a (vtk): pabrėžia vaikų apsaugą nuo visų formų �zinio ar psicoinio smurto, sužalojimų ar prievartos, nepriežiūros ar aplaidaus elgesio, netinkamo elgesio ar išnaudojimo, įskaitant seksualinę prievartąb straipsniai, aktualiausi vaikams su negalia ir apsaugai nuo smurto: • 2 straipsnisb teisė į nediskriminavimą • 12 straipsnisb teisė būti išklausytam • 19 straipsnisb teisė į apsaugą nuo smurtob valstybės turi imtis atitinkamų priemonių, kad apsaugotų vaiką nuo visų formų smurto, prievartos ir nepriežiūros • 23 straipsnis: vaikų su negalia teisės tapti nepriklausomiems ir dalyvauti bendruomenės veiklojeb speciali priežiūra nemokama, galimybė gauti išsilavinimą, mokymą, sveikatos priežiūrą, reabilitac�ą ir pasirengimą įsidarbinti bei poilsiuib • konvenc�a dėl visų formų moterų diskriminac�os panaikinimo (cegaj): atstovauja svarbiausią tarptautinę sutartį dėl moterų teisių, pabrėžia, kad svarbu apsaugoti moteris nuo smurto, taip pat ir institucinėje aplinkojeb • konvenc�a prieš kankinimą ir kitokį žiaurų, nežmonišką ar žeminantį elgesį ar bausmę (cat): siekia, kad kova su kankinimu ir kitokiu žiauriu, nežmonišku ar žeminančiu elgesiu ar bausmėmis visame pasaulyje būtų veiksmingab kalbant apie smurtą prieš moteris ir vaikus su negalia, aktualiausi yra šie straipsniai: • 1 straipsnis dėl kankinimo apibrėžimo • 13 straipsnis dėl teisės pranešti • 14 straipsnis dėl teisės į žalos atlyginimą ir žalos atlyginimą • 16 straipsnis dėl žiauraus, nežmoniško ar žeminančio elgesio ar bausmės apibrėžimob • asmenų su negalia teisių konvenc�a: pabrėžia asmenų su negalia teises gyventi be prievartos ir būtinybę imtis atitinkamų priemonių, kad būtų užkirstas kelias visų formų išnaudojimui, smurtui ir prievartaib šios nuostatos konkrečiai taikomos moterims ir mergaitėms su negalia: • konvenc�os preambulės q dalyje pripažįstama, kad moterims ir mergaitėms si negalia dažnai gresia didesnis smurto, prievartos, nepriežiūros ar išnaudojimo pavojusb • konvenc�os 3 straipsnyje „vyrų ir moterų lygybė“ įtraukta kaip vienas iš pagrindinių principų, kurių reikia laikytisb • konvenc�os 6 straipsnis ragina valstybes nares pripažinti, kad moterys ir mergaitės su negalia patiria daugialypę diskriminac�ąb jame reikalaujama, kad šalys, 8 rati�kuojančios konvenc�ą, stengtųsi užtikrinti, kad moterys su negalia galėtų visapusiškai naudotis visomis žmogaus teisėmis ir laisvėmisb • knvenc�os 16 straipsnio 5 skirsnyje dėl laisvės nuo išnaudojimo, smurto ir prievartos reikalaujama, kad valstybės, šios šalys, sukurtų teisės aktus ir politiką, skirtą nustatyti, tirti ir patraukti baudžiamojon atsakomybėn už smurtą prieš žmones su negaliab taip pat nurodoma, kad tai turėtų apimti į moteris ir vaikus orientuotus teisės aktus ir politikąb • konvenc�os 28 straipsnio dėl tinkamo gyvenimo lygio ir socialinės apsaugos 2 skirsnio b dalis reikalauja, kad asmenys su negalia, ypač moterys ir mergaitės, turinčios negalią, turėtų galimybę naudotis socialinės apsaugos ir skurdo mažinimo programomisb bendrosios rekomendac�os ir bendrieji jt sutarčių komentarai ▪ bendroji rekomendac�a nrb 18 dėl moterų su negalia (1991)b moterų diskriminac�os panaikinimo komitetas (cegaj komitetas): cegaj nėra teksto, skirto konkrečiai moterims su negaliab tačiau cegaj komitetas prašo valstybių, kurios yra cegaj šalys, savo periodinėse ataskaitose pateikti informac�ą apie moteris su negaliab komitetas taip pat prašo cegaj šalių pranešti apie „priemones, kurių jos ėmėsi siekdamos užtikrinti, kad moterys su negalia turėtų vienodas galimybes gauti išsilavinimą ir užimtumą, sveikatos priežiūros paslaugas ir socialinę apsaugą, taip pat užtikrinti, kad jos galėtų dalyvauti visose socialinio ir kultūrinio gyvenimo srityseb “ • bendroji rekomendac�a nrb 19 dėl smurto prieš moteris (1992)b cegaj komitetas: reikalauja imtis visų būtinų priemonių moterų diskriminac�ai panaikinti ir smurtui prieš moteris panaikinti, įskaitant specialių teisės aktų dėl visų formų smurto prieš moteris priėmimą, baudžiamąsias bausmes smurtautojams, civilines teisines priemones, prevencines ir apsaugos priemonesb jau daugiau nei 25 metus valstybių narių praktika patvirtina komiteto aiškinimąb valstybės praktika rodo, kad smurto dėl lyties prieš moteris draudimas tapo tarptautinės paprotinės teisės principub bendroji rekomendac�a nrb 19 buvo pagrindinis šio proceso katalizatoriusb • bendroji pastaba nrb 9 dėl vaikų su negalia teisių (2006)b vaiko teisių komitetas, crccccgcc9 pripažįsta, kad vaikai su negalia susiduria su diskriminac�a įvairiais savo gyvenimo ir vystymosi aspektais, ir tiria, kaip tai sus�ę su smurtub • bendroji pastaba nrb13 dėl vaiko teisės į laisvę nuo visų smurto formų (2011)b vaiko teisių komitetas, crccccgcc13b aptariama vaikų teisė į laisvę nuo visų formų smurto, o tai sus�ę su vaikais su negaliab • bendrasis komentaras nrb3 dėl 6 straipsnio (2016) dėl moterų ir mergaičių su negalia (2016)b asmenų su negalia teisių komitetas, crpgcccgcc3: 6 straipsnis turėtų padėti valstybėms narėms laikytis su konvenc�a sus�usių įsipareigojimų skatinti, ginti ir įgyvendinti moterų ir mergaičių su negalia žmogaus teisesb teisėmis pagrįstą požiūrį ir vystymosi perspektyvąb • bendroji rekomendac�a nrb35 dėl smurto prieš moteris lyties pagrindu, atnaujinanti bendrąją rekomendac�ą nrb19 (2017)b cegaj komitetas, cegajccc9cc35: apima 9 rekomendac�ą valstybėms teikti švietimą ir mokymą teismų darbuotojams, teisininkams ir teisėsaugos pareigūnams, įskaitant teismo medicinos personalą, įstatymų leidėjus ir sveikatos priežiūros specialistus bei visus švietimo, socialinius ir rūpybos personalas, įskaitant dirbančius su moterimis instituc�ose, pavyzdžiui, globos namuose, prieglobsčio centruose ir kalėjimuose, kad jie tinkamai užkirsti kelią smurtui prieš moteris ir kovoti su juob10 ataskaitos ▪ specialiojo pranešėjo smurto prieš moteris klausimais ataskaita: moterų pažanga (2012 mb), ac67c227: siekiama pagilinti ohchr tyrimo išvadas (achrcc20c5 ir corrb1) ir toliau nagrinėti smurto prieš moteris su negalia apraiškas, priežastis ir pasekmesb be to, ataskaitoje trumpai nagrinėjamos atitinkamos tarptautinės ir regioninės teisinės bazės bei pateikiamos rekomendac�osb gėl institucinio smurto specialusis pranešėjas pareiškė: 38b institucinėse įstaigose moterys su negalia patiria daugybę smurto formų, įskaitant priverstinį psicootropinių vaistų vartojimą ar kitokį priverstinį psicoiatrinį gydymąb be to, pats priverstinis institucionalizavimas yra smurto formab žmonės, turintys psicoikos sveikatos sutrikimų ir sutrikusio intelekto, kartais yra savavališkai kalinami ilgalaikėse įstaigose be teisės apskųsti, taip atimant iš jų veiksnumąb18 39b moterys instituc�ose, kurioms reikia pagalbos paslaugų, paprastai yra labiau pažeidžiamosb pažeidžiamumas tiek instituc�ose, tiek bendruomenės aplinkoje gali svyruoti nuo izoliac�os, nuobodulio ir stimuliac�os trūkumo iki �zinės ir seksualinės prievartos rizikosb įrodyta, kad žmonėms su negalia gresia didesnė prievartos rizika dėl įvairių priežasčių, įskaitant priklausomybę nuo daugelio globėjų, taip pat dėl bendravimo kliūčiųb19 viename tyrime nustatyta, kad dauguma (68 procb) psicoiatr�os ambulatorinių ligonių ligoninėje patyrė didelių �zinių ir (arba) seksualinių prievartų, dažniau nei bendroje populiac�ojeb 20 ▪ specialiojo pranešėjo žmonių su negalia teisių klausimais: mergaičių ir jaunų moterų su negalia seksualinė ir reprodukcinė sveikata bei teisės, 2017 mb, ac72c133, 2017 mb liepos 14 db: nagrinėjami mergaičių ir jaunų moterų su negalia patiriami iššūkiaib sus�usių su jų lytine ir reprodukcine sveikata bei teisėmis, ir pateikia valstybėms gaires, kaip užtikrinti teisines ir politikos sistemas, kurios remti jų savarankiškumą ir spręsti struktūrinius veiksnius, dėl kurių jie patiria smurtą, prievartą ir kitą žalingą praktikąb ▪ specialiojo pranešėjo smurto prieš moteris, jo priežasčių ir pasekmių klausimais ataskaita: teisės aktų dėl išžaginimo sistema (pavyzdinis išžaginimo įstatymas), 2021 mb, achrcc47c26caddb1b suteikia valstybėms ir kitoms suinteresuotosioms šalims priemonę, 10 kiti svarbūs bendrieji komentarai: crpg komitetas (2017) b bendras komentaras (2017) nrb5 dėl savarankiško gyvenimo ir įtraukimo į bendruomenęb crpgcccgcc5 ; crpg komitetas (2 018 ) b bendras komentaras 2018) nrb6 dėl lygybės ir nediskriminavimob crpgcccgcc6 ; crc komitetas (2006)b bendrasis komentaras nr b 8 (2006) dėl vaiko teisės į apsaugą nuo �zinių bausmių ir kitų žiaurių ar žeminančių bausmių formųb crccccgcc8 ; cat komitetas (2012)b bendroji pastaba nrb3(2012) dėl 14 straipsnio įgyvendinimo valstybių, kurios yra šios konvenc�os šalysb catcccgcc3 b 10 skirtą tarptautiniams išžaginimo standartams įgyvendinti, kaip nustatyta tarptautinėje žmogaus teisių teisėje, tarptautinėje oumanitarinėje teisėje ir tarptautinėje baudžiamojoje teisėje, įskaitant aiškinimą atitinkamų tribunolų jurisprudenc�oje ir neprivalomą teisę, parengtą ekspertų mecoanizmaisb šie standartai pateikiami specialiojo pranešėjo smurto prieš moteris, kaip žmogaus teisių pažeidimas ir smurto prieš moteris apraiška dėl lyties, ataskaitoje (achrcc47c26) ir yra taikomi tiek taikos, tiek taikos metub kon�ikto metub gokumente kalbama apie moteris su negalia keliose nuostatose, įskaitant: artb 12 straipsnio b punkto i papunktis: su nusikaltimo nukentėjusysis ar liudytoju vaikas turi būti elgiamasi rūpestingai ir jautriai, gerbiant jo orumą viso teismo proceso metu, atsižvelgiant į jo asmeninę padėtį ir neatidėliotinus bei specialius poreikius, amžių, lytį, negalią, jei yra, ir brandos lygįb artb 20 (30) (f) (iii): asmenų su negalia, nukentėjusių nuo nusikaltimų, atveju specialiojo pedagogo, psicoologo ar kito asmens, susipažinusio su tinkamais bendravimo būdais, pavyzdžiui, brailio raštu, parašu, pagalbab prieš apklausiant ar įrašant nukentėjusiojo pareiškimą, kalba ar kitos elektroninės ir informacinės teconolog�os, prieinamos speci�nių poreikių turintiems žmonėms; artb 20 (34): visoms aukoms turi būti suteikta pagalba, kad jie galėtų kreiptis į teismą, laiku, ir atsižvelgiant į lytį ir negalią atliekamus medicininius patikrinimus, kurie atliekami gavus savanorišką, tikrą ir informuotą nukentėjusio sutikimąb nukentėjusio taip pat turėtų turėti prieigą prie terapinės ir psicoosocialinės priežiūros, kuri padėtų joms išgytib jiems taip pat turėtų būti suteikta galimybė pasinaudoti baudžiamosios teisenos procesais, jei jie to norib artb 20 straipsnio 40 dalies g punktas: administraciniai ir teisminiai duomenys apie išžaginimo bylų nukentėjusysis ir kaltininkus, suskirstyti pagal lytį, amžių ir smurto rūšį, taip pat smurtautojo ryšį su nukentėjusysis, geogra�nę vietą ir kitus svarbius veiksnius, pvzb, rasėcetninė priklausomybėctautybės statusascimigrac�os statusasckastacseksualinė orientac�acnegaliac ir lytinė tapatybėb11 kiti šaltiniai ▪ žmonių su negalia teisių komitetas, 2022 mb spalio 10 db, crpgccc5: šios gairės papildo komiteto bendrąjį komentarą nrb 5 (2017) ir jo gaires dėl teisės asmenų su negalia laisve ir saugumas (14 strb)b jos skirti vadovauti ir paremti valstybėms narėms, siekiant įgyvendinti asmenų su negalia teisę gyventi savarankiškai ir būti įtrauktam į bendruomenę, būti pagrindu planuojant deinstitucionalizac�os procesus ir institucionalizac�os prevenc�ąb ▪ geklarac�a dėl smurto prieš moteris panaikinimo (1993), jungtinių tautų generalinė asamblėja: nurodo veiksmus, kurių turi imtis valstybės siekdamos panaikinti smurtą šeimoje, įskaitant atitinkamus baudžiamuosius įstatymus, nacionalinių veiksmų planų 11 kiti svarbūs pranešimai: juan eb méndez (2013)b specialiojo pranešėjo kankinimo ir kitokio žiauraus, nežmoniško ar žeminančio elgesio ar bausmės klausimais pranešimasb achrcc22c53, ypač 48 dalis; manfredas norakas (2008)b specialiojo pranešėjo apie kankinimus ir kitokį žiaurų, nežmonišką ar žeminantį elgesį ar baudimą tarpinė ataskaitab ac63c175, ypač 60, 68 punktai; juanas eb méndezas (2015)b specialiojo pranešėjo kankinimo ir kitokio žiauraus, nežmoniško ar žeminančio elgesio ar bausmės klausimais pranešimasb achrcc28c68, ypač 33 dalisb 11 rengimą, paslaugų ir išteklių teikimąb moterys, nukentėjusios nuo smurto, valstybės tarnautojų mokymas ir jautrinimas lyčių lygybei, taip pat lėšų skyrimas vyriausybės biudžetuose kovai su smurtu prieš moterisb ▪ pekino deklarac�a ir veiksmų platforma (1995 mb): smurto šeimoje srityje prioritetiniu klausimu rekomenduoja peržiūrėti teisės aktus bei imtis kitų būtinų priemonių, įskaitant atitinkamų mecoanizmų sukūrimą, siekiant užtikrinti, kad visos moterys būtų apsaugotos nuo smurto artimoje aplinkoje, kuris turėtų būti traktuojamas kaip baudžiamasis nusikaltimas, numatytas įstatymuoseb įvairiose nuostatose kalbama apie moteris su negaliab šis dokumentas tebėra išsamiausias pasaulinės politikos pagrindas ir veiksmų planas bei dabartinis gairių ir įkvėpimo šaltinis siekiant įgyvendinti lyčių lygybę ir moterų bei mergaičių žmogaus teisesb ▪ rezoliuc�a 2003c45 dėl smurto prieš moteris panaikinimo, jungtinių tautų žmogaus teisių komis�a: ragina vyriausybes įvesti: „teigiamą pareigą skatinti ir ginti moterų ir mergaičių žmogaus teises ir imtis deramo stropumo, kad būtų užkirstas kelias veiksmams, juos tirti ir bausti visų formų smurto prieš moteris ir merginas“b ▪ pasaulinis veiksmų planas, skirtas stiprinti sveikatos sistemos vaidmenį nacionaliniame daugiasektoriuje atsakant į tarpasmeninį smurtą, ypač prieš moteris ir mergaites bei vaikus (2016 mb), pasaulio sveikatos organizac�a: teconinis dokumentas, pagrįstas įrodymais, geriausia praktika ir esamas pso teconines gairesb jame pateikiamas praktinių veiksmų rinkinys, kurių valstybės narės gali imtis siekdamos sustiprinti sveikatos sistemą ir tarpsektorinius veiksmus, siekdamos užkirsti kelią tarpasmeniniam smurtui apskritai ir prieš moteris bei mergaites ir ypač prieš vaikus, ir į jį reaguotib plane taip pat nurodomi veiksmai, kuriuos pso sekretoriatas turėtų atlikti remdamas valstybes naresb ▪ rezoliuc�a 2475 (2019), jungtinių tautų saugumo taryba, scresc2475 (2019): saugo asmenis su negalia kon�ikto metub pirmoji atskira rezoliuc�a dėl asmenų su negalia apsaugos, pabrėžianti kon�ikto šalių pareigą užtikrinti, kad asmenys su negalia turėtų vienodas galimybes gauti pagrindines paslaugas, teisę kreiptis į teismą, veiksmingas teisių gynimo priemones ir, jei reikia, žalos atlyginimąb jame pripažįstama, kad priverstinis institucionalizavimas yra smurto forma, dėl kurios moterys ir mergaitės atimama laisvė dėl negalios, ir pabrėžiama, kaip svarbu užtikrinti visapusišką, veiksmingą ir prasmingą visų negalią turinčių moterų ir mergaičių dalyvavimą sprendimų priėmimo procesuoseb ir vadovaujančių vaidmenų, įtraukiant ir remiant asmenų su negalia organizac�as ir vadovaujamas asmenų su negaliab ▪ 2030 mb darbotvarkėje, įgyvendinant tvaraus vystymosi tikslą nrb 5, siekiama panaikinti visų formų moterų ir mergaičių diskriminac�ą ir panaikinti visų formų smurtą prieš moteris ir mergaites viešojoje ir privačioje srityse, įskaitant prekybą žmonėmis ir seksualinį išnaudojimąb regioninės žmogaus teisių priemonės eįropos tarkba tarptautinės sutartys 12 ▪ europos žmogaus teisių konvenc�a (ežtk): 3 straipsnis draudžia kankinimą ir nežmonišką ar žeminantį elgesį ar baudimąb 8 straipsnis saugo teisę į privatų ir šeimos gyvenimą ir suteikia santuokinio amžiaus asmenims teisę tuoktisb 14 straipsnis draudžia diskriminac�ą dėl bet kokių priežasčių, sus�usių su bet kuriomis kitomis konvenc�oje numatytomis teisėmisb tai apima diskriminac�ą dėl lyties ar lytiesb konvenc�os 7 protokolo 5 straipsnyje teigiama, kad sutuoktiniai santuokoje turi turėti lygias teisesb konvenc�os 12 protokolas išplečia diskriminac�os draudimą, nurodytą 14 straipsnyje, įtraukiant atvejus, nesus�usius su kitomis konvenc�oje numatytomis teisėmisb ▪ europos tarybos konvenc�a dėl smurto prieš moteris ir smurto šeimoje prevenc�os ir kovos su juo (stambulo konvenc�a): svarbiausias ir išsamiausias teisiškai įpareigojantis tekstas, kuriame kalbama apie smurtą prieš moterisb gaugiausia dėmesio skiriama smurto prieš moteris ir smurto šeimoje prevenc�ai ir kovai su juob pripažįsta smurtą prieš moteris lyties pagrindu kaip žmogaus teisių pažeidimą ir diskriminac�os formąb valstybės turėtų reguliariai rengti informuotumo didinimo kampan�as, mokyti specialistus, glaudžiai bendradarbiaujančius su aukomis, įtraukti į mokymo medžiagą tokius klausimus kaip lyčių lygybė ir nesmurtinis kon�iktų sprendimas tarpasmeniniuose santykiuose, parengti smurto šeimoje ir seksualinių nusikaltėlių gydymo programas, glaudžiai bendradarbiauti su nvo ir įtraukti žiniasklaidą bei privatų sektorių į lyčių stereotipų naikinimą ir abipusės pagarbos skatinimąb ▪ europos tarybos konvenc�a dėl vaikų apsaugos nuo seksualinio išnaudojimo ir seksualinės prievartos (ianzarotės konvenc�a): apima seksualinę prievartą vaiko šeimoje ir „pasitikėjimo rate“, taip pat veiksmus, atliekamus komerciniais ar pelno siekimo tikslaisb kovoja su visų galimų seksualinių nusikaltimų prieš vaikus rūšimisb ▪ europos socialinė coart�a (persvarstyta): apima asmenų su negale teisę, neatsižvelgiant į jų amžių ir negalios pobūdį bei kilmę, į nepriklausomybę, socialinę integrac�ą ir dalyvavimą bendruomenės gyvenime (15 straipsnis) ir vaiko teisęb būti apsaugoti nuo aplaidumo, smurto ir išnaudojimo (17 straipsnis)b rekomendac�os ▪ rekomendac�a 1582 (2002) dėl smurto šeimoje prieš moteris, europos tarybos parlamentinė asamblėja: ragina valstybes nares pripažinti, kad jos turi pareigą užkirsti kelią smurtui šeimoje, jį tirti ir bausti bei suteikti apsaugą nukentėjusiemsb nustato daugybę priemonių, skirtų nutraukti visų formų smurtą prieš moterisb šios priemonės apima teisines ir politines priemones, skirtas smurto prieš moteris prevenc�ai ir tyrimui, pagalbai aukoms, darbui su smurtautojais, informuotumo didinimui, švietimui ir mokymui bei svarbių duomenų rinkimuib šios rekomendac�os įgyvendinimas yra reguliariai stebimas, o valstybėms narėms pateikiama informac�a apie padarytą pažangą ir esamas spragasb ▪ rekomendac�a 1905 (2010), europos tarybos parlamentinė asamblėja: siūlo apsaugoti vaikus, kurie yra smurto šeimoje liudininkai, remdamasi savo rezoliuc�a 1714 (2010) dėl vaikų, kurie yra smurto šeimoje liudininkaib 13 ▪ rekomendac�a 2227 (2022) „asmenų su negalia deinstitucionalizac�a“, europos tarybos parlamentinė asamblėjab ▪ rekomendac�a nrb r (90) 2 dėl socialinių priemonių, sus�usių su smurtu šeimoje, europos tarybos ministrų komitetasb rekomenduoja konkrečias priemones informavimo, ankstyvo smurto aptikimo, pranešimo apie smurtą, pagalbos ir terap�os teikimo (skubios pagalbos telefono lin�os, krizių tarnybos ir konsultavimo centrai), priemonių vaikams, priemonių moterims, priemonių smurtautojams, švietimo priemonių srityje b (pvzb, prevencinių programų kūrimas vaikams mokyklose) ir ktb ▪ rekomendac�a rec(2002)5 dėl moterų apsaugos nuo smurto (2002), europos tarybos ministrų komitetas: siūlo valstybėms narėms imtis priemonių prieš smurtą prieš moteris žiniasklaidos, baudžiamosios teisės, civilinės teisės, teisminių procesų, intervenc�os srityseb programos smurtautojams, priemonės dėl seksualinio smurto, seksualinio priekabiavimo, smurto šeimoje, lytinių organų žalojimo, smurto kon�iktinėse ir pokon�iktinėse situac�ose, nesėkmės gerbti pasirinkimo laisvę dauginimosi, žudynių garbės vardan ir ankstyvų santuokų atžvilgiub kalbant apie priemones, sus�usias su smurtu institucinėje aplinkoje, valstybėms narėms rekomenduojama: 77b bausti už visų formų �zinį, seksualinį ir psicoologinį smurtą, kurį vykdo arba atleidžia valstybė ar jos pareigūnai, kad ir kur jis įvyktų, ypač kalėjimuose ar sulaikymo centruose, psicoiatr�os įstaigose ir ktb; 78b bausti už visų formų �zinį, seksualinį ir psicoologinį smurtą, vykdomą arba toleruojamą situac�ose, kuriose gali būti prisiimama valstybės ar trečiosios šalies atsakomybė, pavyzdžiui, internatinėse mokyklose, senelių namuose ir kitose įstaigoseb ▪ rekomendac�a rec( 2004)10 dėl psicoikos sutrikimų turinčių asmenų žmogaus teisių ir orumo apsaugos ir jos aiškinamasis memorandumas (2004), europos tarybos ministrų komitetas: siekiama sustiprinti asmenų, turinčių psicoikos sutrikimų, apsaugą, ypač tų, kurie yra priverstinai apgyvendinami arba priverstinai gydomib ▪ 2005 mb kovo 16 db ministrų komiteto rekomendac�a rec(2005)5 valstybėms narėms dėl vaikų, gyvenančių globos įstaigose, teisiųb ▪ ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2010)2 valstybėms narėms dėl vaikų su negalia deinstitucionalizavimo ir gyvenimo bendruomenėje, 2010 mb vasario 3 db ▪ 2009 mb lapkričio 18 db ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2009)10 valstybėms narėms dėl integruotų nacionalinių vaikų apsaugos nuo smurto strateg�ųb ▪ ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2011)12 valstybėms narėms dėl vaiko teisių ir vaikams bei šeimai palankių socialinių paslaugų, 2011 mb lapkričio 16 db ▪ 2012 mb kovo 28 db ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2012)2 valstybėms narėms dėl vaikų ir jaunuolių iki 18 metų dalyvavimob ▪ ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2012)6 valstybėms narėms dėl moterų ir mergaičių su negalia teisių apsaugos ir skatinimo, 2012 mb birželio 13 db ▪ 2013 mb spalio 16 db ministrų komiteto rekomendac�a cmcrec(2013)2 valstybėms narėms dėl visiškos vaikų ir jaunuolių su negalia įtraukimo į visuomenę užtikrinimob kiti šaltiniai 14 ▪ europos ekonomikos ir socialinių reikalų komiteto nuomonė dėl moterų su negalia padėties, 2018cc 367c04: šioje nuomonėje es raginama kartu su visomis valstybėmis narėmis įgyvendinti asmenų su negalia teisių konvenc�ą; (2), rekomendac�as, kurias es gavo iš moterų su negalia teisių komiteto 2015 mb dėl moterų ir mergaičių su negalia, ir jt komiteto bendrąją pastabą nrb 3 dėl asmenų su negalia teisių konvenc�os 6 straipsniob ▪ europos tarybos ministrų komiteto gairės dėl vaikams palankaus teisingumo, 2010 mb lapkričio 17 db ▪ rezoliuc�a resap (2005)1 dėl suaugusiųjų ir vaikų su negalia apsaugos nuo prievartos, 2005 mb vasario 2 db ▪ rezoliuc�a 2431 (2022) suaugusių asmenų su negalia deinstitucionalizac�a (2022), europos tarybos parlamentinė asamblėjab ▪ commgh c issuepaper (2012)3, asmenų su negalia teisė gyventi savarankiškai ir būti įtrauktam į bendruomenę (2012), europos taryba, žmogaus teisių komisarasb ▪ asmenų su negalia deinstitucionalizac�a (2021 mb), europos tarybos parlamentinė asamblėja (socialinių reikalų, sveikatos ir tvaraus vystymosi komitetas)12 eįropos sąjįngos ▪ europos sąjungos pagrindinių teisių coart�a: vyrų ir moterų lygybė (23 straipsnis), teisė į vaikų apsaugą (24 straipsnis), teisė į �zinę ir psicoinę neliečiamybę (3 straipsnis), asmenų su negalia teisė gauti pašalpasb nuo priemonių, užtikrinančių jų integrac�ą ir dalyvavimą bendruomenės gyvenime (26 straipsnis)b ▪ europos parlamento ir tarybos direktyva dėl kovos su smurtu prieš moteris ir smurtu šeimoje: neseniai patvirtinta direktyva yra pirmoji išsami teisinė priemonė es lygiu, skirta kovai su smurtu prieš moterisb girektyva kriminalizuoja �zinį smurtą, taip pat psicoologinį, ekonominį ir seksualinį smurtą prieš moteris visoje es tiek tiesiogiai, tiek interneteb moterų lytinių organų žalojimas ir priverstinė santuoka bus kriminalizuojami kaip atskiri nusikaltimaib be to, labiausiai paplitusios elektroninio smurto formos bus kriminalizuojamosb jame numatytos priemonės, skirtos užkirsti kelią visų rūšių smurtui prieš moteris, įskaitant smurtą šeimoje, ir nustatyti nauji aukų apsaugos, paramos ir teisės kreiptis į teismą standartai, pavyzdžiui, įpareigojant valstybes nares steigti pagalbos lin�as ir prievartavimo krizių centrus aukoms paremtib ji pareikalaus, kad valstybės narės užtikrintų saugų, atsižvelgiant į lyčių aspektą ir lengvesnį pranešimų apie smurto prieš moteris nusikaltimus ir smurtą šeimoje, įskaitant galimybę pranešti apie tai internetu, teikimąb įvairiose nuostatose kalbama apie moteris su negaliab ▪ aukų teisių direktyva (girektyva 2012c29ces) nustato minimalius visų nusikaltimų aukų, įskaitant smurto dėl lyties nukentėjusysis, apsaugos standartusb jame reikalaujama, kad valstybės narės užtikrintų prieinamą pagalbą nukentėjusiems, atsižvelgdamos į bet kokias negaliasb 12 prieiga prie: ottps:ccassemblybcoebintciiferaycsoccpdfcgocsandgecsc2021cas-soc-2021-46-enbpdf , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 15 ▪ girektyva 2006c54ceb; girektyva 2010c41ces ir girektyva 2004c113ceb draudžiamas priekabiavimas dėl lyties ir seksualinis priekabiavimas kaip diskriminac�os dėl lyties forma dirbant ir siūlant darbąb arba prekių tiekimas ar paslaugų teikimasb ▪ girektyvoje dėl kovos su prekyba žmonėmis ir jos prevenc�os (girektyva 2011c36ces) pripažįstamas šio nusikaltimo pobūdis pagal lytį (1 straipsnis)b seksualinis vaikų išnaudojimas ir seksualinis išnaudojimas bei vaikų pornogra�ja aptariami girektyvoje 2011c93cesb ▪ europos komis�os „iygybės sąjunga: lyčių lygybės strateg�a 2020–2025 mb“ pripažįstama, kad moterys, turinčios sveikatos problemų ir negalios, dažniau patirs įvairių formų smurtą, ir įpareigoja komis�ą parengti ir �nansuoti priemones, skirtas kovai su prievarta, smurtu, prievartab sterilizac�a ir priverstinis abortasb ▪ europos lyčių lygybės institutas (eige) parengė 13 smurto artimoje partnerystėje (ipv) rodiklių, kad būtų galima vadovautis renkant polic�os ir teisingumo sektorių duomenisb eige sukurti rodikliai padeda įvertinti pažangą, padarytą nacionaliniu lygmeniu mažinant ipv ir smurtą artimoje aplinkoje, ir pagerinti duomenų palyginamumą, atsižvelgiant į minimalius es aukų teisių direktyvos ir europos tarybos stambulo konvenc�os reikalavimusb šioje ataskaitoje pateikiamos gairės nacionaliniams duomenų teikėjams, kurie dalyvaus eige duomenų rinkimo veiklojeb13 ▪ ad ooc ekspertų grupės perėjimo nuo institucinės prie bendruomenės priežiūros ataskaita (2009 mb): ataskaitą parengė nepriklausomų ekspertų grupė, kurią 2009 mb vasario mėnb subūrė es komis�os narys vladimíras špidla, siekdama išspręsti sudėtingas institucinės globos reformos problemasb14 13 europos lyčių lygybės institutas (2023) metodinės gairės: administracinių duomenų apie smurtą prieš moteris ir smurtą šeimoje rinkimasb prieiga prie: ottps:cceigebeuropabeucpublications-resourcescpublicationscmetoodological-guidance-administrative-data-collection-violence-against-romen-and-domestic-violence-0 , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 14 europos komis�os įžimtumo, socialinių reikalų ir lygių galimybių generalinis direktoratas (2009)b ad ooc ekspertų grupės perėjimo nuo institucinės prie bendruomenės priežiūros ataskaitab prieiga prie: ottps:ccecbeuropabeucsocialcblobservlet?docid=3992&langid=en , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 10 db 16 žaogaus t9isių st9bajiao tribcitai žmogaus teisių stebėjimas vadovaujasi esminiais principais, užtikrinančiais proceso saugumą, vientisumą ir efektyvumąb šiame skyriuje bus apibendrinti kai kurie iš šių principų, įskaitant žalos mažinimą, nuolatinio dialogo skatinimą, nepriklausomumo išlaikymą, patikimos informac�os rinkimą ir saugų duomenų tvarkymąb 1 principas: nedaryk žalos stebėtojai turi imtis visų būtinų atsargumo priemonių, kad apsaugotų pašnekovus nuo keršto ar bausmės už kalbėjimą su stebėsenos vizitą vykdančiu specialistub stebėtojai turėtų būti atsargūs, kad diskus�ų metu ar ataskaitoje neatskleistų asmenį identi�kuojančios informac�osb taigi, be asmens vardo ar inicialų neminėjimo, gali būti geriausia neminėti asmeninės informac�os apie jį, net jei jis duoda sutikimąb gėl to labai svarbu atlikti kelis pokalbius, kad valdžios instituc�os negalėtų nustatyti, kas ką pasakėb stebėtojai turėtų paklausti apklausiamųjų, ar jie mano, kad jiems gresia pavojus, ir palikti savo kontaktinę informac�ą, kad stebėtojai galėtų kreiptis, jei15 dėl stebėjimo vizito būtų paskirtos kokios nors nuobaudosb 2 principas: nuolatinis žmogaus teisių stebėjimas reiškia reguliarią arba nuolatinę stebėseną, kurios metu vyksta pakartotiniai vizitai ir reguliarūs bei sistemingi tolesni veiksmai, siekiant užtikrinti žmogaus teisių pagerėjimąb taigi, išlaikant nepriklausomumą, bendravimas su instituc�omis, atsakingomis už vertinamas sritis c instituc�as, turėtų būti suvokiamas kaip ilgalaikis ir tęstinis, konstruktyvus dialogas, orientuotas į žmogaus teisių padėties gerinimą šiuose objektuose, kartu pasisakant už prasmingą paslaugų vartotojų integrac�ąb bendruomenėjeb 3 principas: nepriklausomumas ir patikimumas iabai svarbu, kad žmonės, dalyvaujantys valdant, organizuojant ir vykdant žmogaus teisių stebėjimą, būtų nepriklausomi nuo vyriausybės ir stebimos įstaigosb16 patikima komanda – tai komanda, apmokyta atlikti stebėjimo vizitus ir žinanti standartus, pagal kuriuos bus stebimos šios patalposb renkantis stebėsenos grupės narius, patartina sudaryti daugiadisciplinę komandą, kurią sudarytų paslaugų vartotojai arba buvę paslaugų vartotojai, sveikatos priežiūros specialistai, turintys atitinkamos patirties, ir asmuo, turintis žinių žmogaus teisių srityjeb 4 principas: rinkti patikimą informaciją stebėtojai neturi pasikliauti vien vieno asmens nuomone, o ieškoti informac�os iš įvairių šaltiniųb patvirtinantys įrodymai yra ypač svarbūs šioje stebėjimo srityje, nes žmonės, turintys intelekto ir psicoosocialinę negalią, susiduria su stipria stigma dėl savo pareiškimų patikimumo, įskaitant 15ithaca projekto grupė (nrb 13)b 16ten pat, pb 26 b 17 instituc�ų atstovų, atsakingų už įtarimų dėl netinkamo elgesio ir netinkamo elgesio įstaigose tyrimą, atstovųb17 5 principas: informacijos saugojimasis ir dalinimasis siekdami apsaugoti kon�dencialumą, stebėtojai turėtų užtikrinti, kad surinkta informac�a, taip pat visi vizito metu padaryti įrašai ir pastabos būtų laikomi saugioje vietojeb bendrindami šią informac�ą su kitais komandos nariais ir siųsdami slaptažodžius telefonu, apsvarstykite galimybę užšifruoti failusb18 tai nėra galutinis žmogaus teisių stebėjimo principų sąrašas; kiti principai buvo nustatyti naudojant kitas stebėsenos priemones, įskaitant itoaca toolkit,19 charm toolkit,20 ohchr žmogaus teisių stebėjimo vadovąb21 stebėtojai kviečiami susipažinti su šiais principaisb 17ten pat, pb 26 b 18ten pat, pb 27 b 19ten patb , pb 25-27b 20 mgac, gip, iiga, act (n 11)b, pb 55-61b 21jungtinių tautų vyriausiojo žmogaus teisių komisaro biuras (2011)b žmogaus teisių stebėjimo vadovasb 02 skyrius apie pagrindinius žmogaus teisių stebėjimo principusb prieiga prie: ottps:ccrrrboocorborgcsitescdefaultc�lescgocumentscpublicationsccoapter02-mhrmbpdf, paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 13 db 18 žaogaus t9isių st9bajiao a9to5ai interviu, stebėjimai ir dokumentų peržiūra yra trys dažniausiai naudojami informac�os rinkimo metodai stebėjimo metub šiame skyriuje bus pateikta trumpa šių metodų apžvalga ir aptariama, kaip įrašyti surinktus duomenisb 1 būdas: interviu vieta gidžioji dalis to, kas aptariama, bus asmeniška ir jautri informac�a, todėl gali kilti pavojus pašnekovui, todėl kon�dencialumas yra labai svarbusb stebėtojai turėtų vesti interviu privačioje ir patogioje aplinkojeb tai ne visada įmanoma, tačiau reikia dėti visas pastangas, kad kiti nepatektų į regėjimo ir klausos diapazonąb kai kurie paslaugų vartotojai gali prašyti, kad per pokalbį juos lydėtų patikimas asmuo (bet ne darbuotojas), o tai turėtų būti leidžiamab anonimiškumas ir kon�dencialumas bet kokia stebėjimo ataskaitoje esanti informac�a, kuri gali būti susieta su konkrečiu asmeniu, gali sukelti riziką nurodytam asmeniuib gėl to pašnekovams leidžiama aptarti interviu turinį tik su kitais stebėjimo komandos nariaisb šios stebėjimo metodikos autoriai rekomenduoja, kad stebėtojai neįvardytų vartotojo, kuriam gresia bet koks bauginimas ar spaudimasb gali būti naudinga aptarti, kaip paslaugų vartotojai suvokia galimą riziką ir ar jie mano, kad stebėtojai gali ką nors padaryti, kad sumažintų tą rizikąb22 pokalbio dalyvių atranka stebėsenos komanda turėtų vadovautis pasirinkdama apklausti žmones pagal paslaugų vartotojų ir personalo spektrą bei imties dydį, nustatytą pasirengimo vizitui metub siekiant užtikrinti, kad procesas būtų nešališkas, stebėjimo komanda, o ne objekto darbuotojai, turi pasirinkti paslaugų vartotojus ir darbuotojus, su kuriais bus apklausiamasb jei nusprendžiama apklausti šeimos narius (arba draugus ar globėjus), stebėsenos komanda gali pasirinkti, kuriuos šeimos narius apklausti, arba vadovautis paslaugų vartotojais, ir jie turi nuspręsti, ar apklausti šeimos narius apsilankymo įstaigoje metub arba ne vizito metub garbuotojai, paslaugų vartotojai ir šeimos nariai turi teisę atsisakyti pokalbių, o stebėjimo komanda turi gerbti jų sprendimusb stebėtojai turi kreiptis tiesiogiai į asmenį ir gauti jo leidimą dalyvauti diskus�ojeb23 paslaugų gavėjų, dalyvaujančių interviu, pasirinkimas apsilankymo metu keli paslaugų gavėjai dažnai pribėga prie stebėsenos komandos, kad atkreiptų jų dėmesįb kalbėdami su jais komandos nariai taip pat turėtų ieškoti žmonių, kurie yra tylūs, sėdi 22ithaca projekto grupė (nrb 13)b , pb 28 b 23pso (6)b , pb33 b 19 kampe ir nėra grupės dalisb kra daug priežasčių, kodėl kas nors tyli arba nes�aučia patogiai grupės aplinkojeb24 nepamirškite, kad instituc�ose gyvenantys pašnekovai gali jaudintis dėl to, kad nepažįstami žmonės jiems užduoda klausimus apie jų gyvenimąb be to, tam tikri vaistai gali pabloginti žmonių gebėjimą susikaupti ilgą laikąb25 kartais, kalbant apie suaugusiuosius, kurių veiksnumas yra atimtas arba apribotas, darbuotojai gali pasakyti, kad reikalingas pacientųcgyventojųcvartotojų globėjų leidimas, kad stebėsenos komandos nariai galėtų su jais kalbėtisb gažnai tai yra tiesiog būdas darbuotojams neleisti monitoriams kalbėtis su vartotojaisb atsisakymas duoti interviu dėl šių priežasčių pažeidžia crpg, tačiau tai vis tiek gali būti laikoma teisėta pagal valstybės nacionalinius įstatymusb šį aspektą komandos turi aptarti vizito pasirengimo etapeb kitais atvejais stebėtojai gali turėti įstatymų numatytus įgaliojimus kalbėtis su bet kuriuo asmeniu ir gali pasinaudoti savo teisinėmis galiomis, kad nepaisytų darbuotojų bandymo blokuoti specialistų bandymus kalbėtis su gyventojaisb26 jei stebėtojams neleidžiama kalbėtis su globojamais naudotojais, tai turėtų būti aiškiai nurodyta stebėjimo ataskaitoje kartu su atsisakymo atlikti apklausas priežastimib garbuotojų atranka pokalbiui stebėtojai turėtų būti nusiteikę bendradarbiauti, turėdami omenyje, kad darbuotojai greičiausiai bus mėgstantys savo darbą ir stengsis padaryti viską, ką galib stebėtojai turėtų prašyti informac�os iš vadovybės ir darbuotojų įvairiomis temomisb vadovybė galės pateikti statistinę ir bendrą informac�ą apie objektąb jie pateiks pagrindinių problemų apžvalgą, kaip jie jas mato, taip pat pagrindinius incidentus ir jų sprendimo būdusb tuo pačiu metu jie turėtų galėti pateikti politinius atsakymus į klausimus, pavyzdžiui, kaip įstaiga tvarko įtarimus dėl netinkamo elgesio, kaip įstaiga elgiasi su asmeniu, kuris nori pateikti skundą ir panb27 finansų darbuotojai gali suteikti informac�os apie įstaigos biudžetą, įskaitant procentą, išleistą bendroms kategor�oms, pvzb, darbuotojų atlyginimams, terap�ai (jei yra), reabilitac�ai, maistui ir veiklos išlaidoms, tokioms kaip šildymas ir vanduob jie taip pat gali suteikti informac�os apie įstaigos �nansinius suvaržymusb nors kuo daugiau patirties turintys medicinos darbuotojai galės teikti informac�ą apie sveikatos priežiūros darbuotojų įdarbinimą, apie jų mokymą, apie pamainas, apie vaistų tiekimą ir kaip klinikinis personalas sprendžia tokias problemas kaip sudėtingas elgesys, tuo jaunesnis asmuo gali būti atviresnis pasidalinkite su jumis savo nerimu dėl to, kaip įstaiga valdomab monitoriai galėtų pasiteirauti apie bendrą vartotojų sveikatą, įskaitant patikrinimą ir gydymą dėl somatinių būkliųb jie galės apibūdinti turimų vaistų kiekį ir kokybę, taip pat atskleisti teisines problemas, kurios gali kilti tokio tipo įstaigoseb apsvarstykite galimybę apklausti psicoologus, socialinius darbuotojus, 24pavyzdžiui, vaikai ir moterys su negalia, kurie atrodo pernelyg uždari arba mieguisti, gali patirti priverstinį vaistų vartojimą arba emocinę prievartąb 25ithaca projekto grupė (nrb 13)b , pb 29 b 26 ten patb , pb 32 b 27 ten patb , pb 28 b 20 ergoterapeutus, logopedus ir kalbos terapeutus, nes jie gali turėti vertingos informac�os, kuria galite pasidalinti su jumisb savanoriai taip pat gali pasiūlyti svarbių įžvalgųb pagalbiniai ir apsaugos darbuotojai paprastai kviečiami suvaržyti pacientus, o stebėtojai gali paprašyti parodyti, kas atsitinka, kai kas nors pradeda smurtauti, taip pat kokie pacientai c gyventojai c naudotojai gali palikti įstaigą, kada ir kaipb28 interviu metu prieinamumo užtikrinimas reikia dėti visas pastangas, kad būtų įveikti bet kokie pašnekovo bendravimo barjeraib pavyzdžiui, jei pašnekovas kalba skirtingomis kalbomis arba pašnekovas turi bendravimo sutrikimų (pvzb, sunku kalbėti), turėtų būti tinkama kalba, įskaitant paprastą kalbą arba lengvai suprantamą kalbą ar gestų kalbą (nepriklausomi) vertėjaib kai kuriems žmonėms gali būti naudinga, jei su jais yra kažkas, kas juos pažįsta, ilgą laiką praleido su jais ir su kuriuo jie užmezgė pasitikėjimu grįstus santykiusb kitiems gali būti lengviau bendrauti su nepažįstamuoju arba anonimiškiaub atsižvelgdamas į nustatytus poreikius, stebėsenos komandos narys naudos atitinkamą informac�os pritaikymo tipąb ką pasakyti pašnekovams prieš pradėdami pokalbį, interviu vykdytojai turėtų prisistatyti, paaiškinti pokalbio priežastį ir atsakyti į visus pašnekovo klausimusb interviuotojai taip pat turėtų užduoti klausimus, kad sužinotų daugiau apie pašnekovus (pavyzdžiui, iš kur jie yra ir kiek laiko jie buvo įstaigoje)b ši įžanga užmezga ryšį tarp pašnekovų, leidžia žmonėms atsipalaiduotib iedlaužio klausimai vaikams su negalia gali būti: – kokie buvo pusryčiaicpietūs šiandien? – su kuo mėgsti žaisti? – koks tavo mėgstamiausias žaidimas? iedlaužių klausimai moterims su negalia gali būti: – ką mėgsti veikti kai turi laisvo laiko? – kas čia tavo geriausi draugai? – koks tavo mėgstamiausias gėrimas? taip pat gali būti naudinga aptarti bet kokius pašnekovams rūpimus klausimus dėl galimų jų dalyvavimo pokalbyje pasekmių, taip pat apie veiksmus, kurių buvo imtasi siekiant apsaugoti jų anonimiškumą ir kon�dencialumąb pašnekovams gali prireikti pertraukos; stebėsenos vykdytojai turi būti atidūs individualiems poreikiamsb 28 ten patb , pb 29 b 21 rekomenduojama, kad stebėtojai skatintų darbuotojus ir paslaugų vartotojus duodami parodymus savais žodžiais aptarti asmeninę patirtį, nes tai gali suteikti daugiau įžvalgios informac�osb rinkdami informac�ą apie įvykį ar aplinkybesb29 paprastai incidentų ar nuolatinių problemų atveju, norint gauti daugiau informac�os, gali būti naudingi šie klausimai: • kas atsitiko? • kam tai atsitiko? • kada tai atsitiko?30 • kaip dažnai tai atsitikocnutinka? • kaip tai paveikėcpaveikė kitus žmones? • kaip tai atsitikocatsitiko?31 • kodėl taip atsitikocatsitiko? • kokia buvo darbuotojų reakc�a? • kas buvo padaryta, kad tai nepasikartotų? jei paslaugų gavėjas paaiškina ką nors, kas nutiko, gali būti keletas naudingų klausimų, kuriuos reikia užduoti išsamiau: • kas tada atsitiko? • ar galėtumėte apibūdinti, kaip tai buvo? • ar galite man papasakoti šiek tiek daugiau apiebbb? • kaip tai privertė jus jaustis? • girdėjau kitus žmones sakant l…] ką apie tai manote? • kokios buvo ar yra blogiausios viso to dalys? • kaip norėtumėte, kad viskas būtų daroma kitaip?32 tai visi „atviri“ klausimai su daugybe galimų atsakymųb palyginti su „uždarais“ klausimais, jie paprastai yra daug efektyvesnib interviu vykdytojai turėtų būti labai aktyvus bendraudamas, ieškoti būdų, kaip pasiekti efektyvų bendravimąb tuo pačiu metu pašnekovas turėtų būti atsargus dėl požymių, kad asmuo bando įtikti jam ar personalui arba jų b�ob interviu su skirtingomis lytimis visų pirma, stebėsenos grupėje turėtų būti moterys, pageidautina gydytojos ir psicoologės, įskaitant turinčias žinių apie vaikų psicoolog�ą, kad būtų užtikrinta, jog pokalbiai su merginomis būtų atliekami atsižvelgiant į lytįb jei įmanoma, komandoje turėtų būti ir narių, turinčių patirties susidūrus su potrauminio streso sutrikimu ir kitomis traumomis, kurias patyrė moterys, patyrusios smurtą, įskaitant ypač seksualinį smurtąb tačiau stebėtojų grupės turėtų būti dėmesingos, kad stebėjimo vizitas dar kartą netraumuotų moterųb stebėjimo grupės moterys iš etninių ir rasinių mažumų, galės geriau nustatyti ir aptarti konkrečius iššūkius ir pažeidžiamas situac�as, su kuriomis susiduria šių grupių moterys lankomose patalposeb 29 ten patb , pb 30b 30kai kuriems žmonėms gali kilti problemų dėl laiko sampratosb jei taip yra, norint gauti tikslesnę informac�ą, naudinga įvardinti įvykį ar dienos laiką, kuris būtų aiškus ir lengvai atpažįstamas (pavyzdžiui, kalėdų ar pietų metas) ir paklausti, ar tai įvyko prieš ar po job 31kai kuriais atvejais asmenims su negalia gali padėti tai iliustruoti piešiant ant popieriausb 32ithaca projekto grupė (nrb 13)b , pb 30b 22 stebėjimo grupės nariai turėtų turėti bent elementarių žinių, kaip elgtis seksualinio smurto ir kitų opių su lytimi sus�usių problemų atvejub stebėjimo komanda turi sugebėti užduoti tinkamus klausimus naudodama lyčių aspektą jautria kalbab33 pokalbio metu stebėsenos grupės nariai turėtų atsižvelgti į šiuos keturis pokalbio apie traumą ir smurtą principus:34 1b suprasti traumas ir smurtą bei jų poveikį žmonių gyvenimui ir elgesiui smurtas gali pasireikšti įvairiomis formomis ir gali turėti ilgalaikį trauminį poveikį kieno nors gyvenimuib trauma yra atsakas į smurtą, įvykusį praeityje arba nuolatinį smurtąb stebėjimo komandos nariai turėtų vengti kaltinti ir teisti žmones dėl jų reakc�os į smurtą, nes tai gali kilti dėl traumosb vietoj to naudinga pristabdyti ir apmąstyti, kai kas nors sulaukia netikėtos reakc�os, išklausyti ir patvirtinti savo patirtįb35 2b sukurkite emociškai ir �ziškai saugią aplinką siekdami sukurti aplinką, kurioje pašnekovai jaustųsi patogiai, pašnekovai turėtų bendrauti nesmerkdami, kad pašnekovas jaustųsi suprastas ir priimtasb taip pat svarbu pateikti informac�ą ir lūkesčius, sus�usius su pokalbiub36 3b skatinkite pasirinkimo, bendradarbiavimo ir ryšio galimybes bendraujant atvirai, nesmerkiant, galima užmegzti ryšį ir paskatinti pašnekovus dalytis savo patirtimi ir jausmaisb pašnekovai turėtų atidžiai klausytis pašnekovų ir patikrinti, ar jie viską teisingai supratob37 4b pateikite stiprybėmis pagrįstą ir gebėjimus ugdantį metodą, kad palaikytumėte susidorojimą ir atsparumą galiausiai, pašnekovai gali padėti patvirtinti apklausiamųjų patirtį ir padėti jiems suprasti, kad jų atsakas, pavyzdžiui, į smurtą, yra normalusb apmąstymas, kaip struktūrinės sąlygos formuoja žmonių gyvenimą, taip pat gali būti palaikomasis požiūrisb38 bendravimas su žmonėmis, kuriems diagnozuoti realybės suvokimo sutrikimai monitoriai turėtų atidžiai klausytis vartotojų, kuriems diagnozuoti realybės suvokimo sutrikimai, net jei darbuotojai mano, kad jie skleidžia klaidingus įsitikinimusb gėl šios padėties ir požiūrio šie žmonės labiau susiduria su žmogaus teisių pažeidimaisb bendravimas su įkyriais darbuotojais 33penal reform international (2015) , jomen in getention: lyčių aspekto stebėjimo vadovas, pb10b pasiekiama adresu ottps:ccrrrbaptbcocknorledge-oubcpublicationscromen-detention-guide-gender-sensitive-monitoring , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 11 db 34gbv mokymosi tinklas (2020 mb) , 32 leidimas – apie traumas ir smurtą pagrįstos interviu strateg�os dirbant su smurtą dėl lyties išgyvenusiais asmenimis b galima rasti adresu: ottps:ccgbvlearningnetrorkbcacour-rorkcissuebased_nersletterscissue-32cindexbotml , paskutinis žiūrėta 2024 mb rugsėjo 11 db 35kanados visuomenės sveikatos agentūra (2018 mb) su traumomis ir smurtu sus�ę metodai: politika ir praktika, kanados vyriausybė b galima rasti adresu: ottps:ccrrrbcanadabcacencpublic-oealtocservicescpublicationscoealto-risks-safetyctrauma-violence-informed-approacoes-policy-practicebotml#s7-1 , paskutinis žiūrėta 2024 mb rugsėjo 11 db 36 ten pat b 37 ten pat b 38 ten pat b 23 stebėsenos grupės vadovas vizito pradžioje turėtų paaiškinti, kad pokalbiai su asmenimis, įskaitant paslaugų vartotojus, yra esminė stebėjimo proceso dalis ir kad jie turi vykti privačiai, tbyb atskirai nuo personalob stebėsenos grupės vadovas turėtų atkreipti dėmesį į direktoriaus susirūpinimą ir tuo metu tiesiogiai juos spręsti, jei tokių yrab jei direktorius atsisako leisti, reikia susisiekti su asmeniu, davusiu leidimą apsilankyti, ir paprašyti paaiškinti, kodėl pokalbiai turi būti atliekami privačiaib kaip alternatyva, kai kuriais atvejais gali pakakti informuoti direktorių, kad jų atsisakymas bendradarbiauti turės būti pažymėtas ataskaitojeb garbuotojams taip pat reikia priminti šias detales kiekvieną kartą, kai jie kliudo vesti privačius pokalbiusb39 interviu pabaiga interviuotojai turėtų baigti pokalbį padėkodami paslaugų vartotojams už jų laikąb jie turėtų būti informuoti, kaip susisiekti su stebėsenos grupe, jei po vizito reikia suteikti papildomos informac�os, pranešti apie naujas problemas ar smurtą arba išreikšti susirūpinimą dėl pasekmių po pokalbiob interviuotojai taip pat turėtų informuoti pašnekovus apie tolesnius vizito žingsnius ir apie tai, kad jiems bus pranešta apie rezultatus, kai ataskaita bus baigtab40 iaikytis saugaus darbo metodikos stebėjimo grupės vadovas turi įsitikinti, kad visi komandos nariai yra sveiki vizito metub jei kas nors turi sveikatos problemų ar nes�aučia gerai, komandos vadovas turi nedelsiant imtis veiksmųb 2 metodas: stebėjimas stebėjimas apima pojūčių naudojimą, norint suvokti viską, ką stebėsenos komandos narys mato, girdi, užuodžia, paliečia ir ragauja apsilankymo metub tai reiškia, kad reikia aplankyti visas patalpas bei turėti galimybę kruopščiai apžiūrėti ir įvertinti detales įvairiose patalposeb stebint įrodymus pateikia tiesioginė monitoriaus patirtisb būtinas išsamus ir objektyvus įrašas, kad stebėtojo patirtis būtų pripažinta patikima, o ne atmesta kaip nepatikimab garbuotojai dažnai siūlo stebėsenos vizito nariams o�cialią ekskurs�ą po objektąb nors tai naudinga, apžvalga greičiausiai bus paviršutiniška ir nerodys „blogiausių“ objekto vietųb gėl to stebėsenos komandų darbuotojai turėtų atsižvelgti į tai, ką mato, o kas nerodomab paklausti paslaugų vartotojų, kur jie laiko tuos, kurie blogai elgiasi, galėtų būti gera strateg�a patekti į objekto sritis, kurių stebėtojai nematėb kitas dalykas, į kurį reikia atkreipti dėmesį o�cialiame vertinime, yra tai, kaip paslaugų vartotojai bendrauja su juos aprodančiu darbuotojub gali atrodyti, kad santykiai yra patogūs, bet taip pat gali nebūti kontakto ar vengimob panašiai gali pasakyti ir kitų darbuotojų požiūris ir elgesys: pavyzdžiui, ar darbuotojai beldžiasi į miegamojo duris prieš įeidami? ar jie mandagiai kreipiasi į paslaugų vartotojus?41 39ithaca projekto grupė (nb 13) b, pb 32b 40pso (n 6) b , pb 32 41ten pat, pb 33b 24 3 būdas: dokumentų peržiūra stebėjimo komandos savo ataskaitoms pagrįsti gali naudoti įvairius dokumentusb kai kurie gali būti laisvai prieinami internete, o kitiems gali prireikti o�cialių prašymų juos gautib galis šios informac�os gali būti: • statistiniai duomenys apie asmenų, gydomų pagal psicoikos sveikatos teisės aktus, gyvenančių psicoikos sveikatos priežiūros įstaigose ar socialinės globos įstaigose, asmenų, kuriems taikoma globa, skaičiųb • įstaigos politika, standartai, gairės ir kitos o�cialios direktyvos (pvzb, personalo tobulinimo, sveikatos ir saugos, savižudybių prevenc�os ir suvaržymų politikos)b šie dokumentai yra vertingas šaltinis informac�ai apie paslaugų kokybę, patalpų sąlygas ir žmogaus teisių padėtįb kai tam tikroje srityje nėra nustatytos politikos, tai dažnai yra ženklas, kad taikomi reikalavimai nėra įvykdytib nepaisant to, nėra garant�os, kad objektas atitiks priimtą politiką, kuri gerbia žmogaus teises ir kokybės standartusb • administraciniai įrašai, pavyzdžiui, įrašai apie priėmimą ir atleidimą, įstaigoje gyvenančių asmenų amžių ir lytį, taip pat darbuotojų skaičių ir tipusb šiuose dokumentuose yra svarbios informac�os apie žmogaus teisių problemasb pavyzdžiui, tai gali reikšti, kad daugelis asmenų yra laikomi ir gydomi prieš jų valią, o tai rodo sisteminį paslaugų vartotojų veiksnumo neigimąb • konkrečių įvykių įrašai (pavyzdžiui, skundai, apeliac�os dėl priverstinio priėmimo ir gydymo, vagystės, smurtą ir mirties atvejų)b tai gali atskleisti problemas, pažeidimus ar net smurtą įstaigoje modelius, kuriuos reikėtų toliau tirti stebėjimo vizito metub skundų trūkumas taip pat turėtų būti dokumentuojamas, nes tai gali reikšti, kad skundų pateikimo mecoanizmo nėra arba jis nepasiekiamas paslaugų vartotojamsb • paslaugų naudotojų asmeniniai įrašai arba bylos, pvzb, slaugos užrašaib šie dokumentai yra kon�dencialūs, todėl įstaiga gali pagrįstai atsisakyti juos rodyti stebėtojamsb tokiu atveju stebėtojai galėtų paprašyti personalo leisti pacientams c gyventojams pasiekti savo medicininius įrašusb42 stebėtojams turėtų būti leista prašyti vartotojo sutikimo susipažinti su savo asmeniniais dokumentaisb jei paslaugų gavėjas duoda sutikimą, o darbuotojai neleidžia peržiūrėti informac�os, tai turėtų būti pažymėta stebėjimo ataskaitojeb • politika, planai, sutartys, sutikimo lapai, informaciniai bukletai ir ktb, pateikiami vartotojams atvykusb43 stebėtojai prieš apsilankymą gali prašyti informac�os iš objekto, kuriame bus lankomasi, arba iš savo priežiūros instituc�osb tai padės pasiruošti vizitui ir apytiksliai žinoti, ko tikėtis iš apsilankymob informacijos įrašymas vizito metu įžrašų darymas stebėjimo vizitų metu pagrindinis informac�os dokumentavimo būdas yra užrašų darymasb stebėsenos specialistai visada turi paklausti vartotojo, ar galima užsirašytib jei ne, stebėtojai po 42ten pat, pb 34b 43ten patb 25 pokalbio turėtų užsirašyti keletą pastabų, taip pat turėtų paklausti, ar galima užsirašyti nešiojamuoju kompiuteriu, jei to siekiamab įžrašai padeda atkurti vizitą ir parengti tikslias ataskaitasb skirtingi stebėtojai užrašus rašo skirtingai, todėl svarbu rasti jums tinkantį metodąb įžrašų darymas neturėtų trukdyti pašnekovų gebėjimui klausytis ar sukelti diskomfortob sklandų pokalbį galima užtikrinti naudojant įvairias teconikas, pavyzdžiui, apibendrinant informac�ą po situac�os stebėjimob be to, stebėtojai gali teikti pirmenybę komandos pokalbiams, kai vienas asmuo vadovauja, o kitas užsirašob vaizdo ir garso įrašai vaizdo ir garso įrašai gali būti naudojami teiginiams paremti ir padėti auditor�ai suprasti situac�ąb prieš svarstant naudoti vaizdo ir garso įrašus turėtų būti apsaugotas vartotojų privatumas ir kon�dencialumasb jei atskiri paslaugų vartotojai nenori, kad jų nuotraukos būtų daromos, nedarykite jųb net jei stebėtojai turi paslaugos vartotojo leidimą fotografuoti ar �lmuoti, pravartu būtų paprašyti ir personalo leidimob tai padeda išvengti konfrontac�os ir priešpriešosb taip pat verta paminėti, kad stebėjimo vizito planavimo etape stebėtojai turi nuspręsti, ar jiems patogu rodyti žmonių veidus ir atpažinti savybesb žmogaus veido rodymas dažnai yra galingesnis, nes �ksuoja žmogaus veido išraiškas, tačiau reikia atidžiai nuspręsti, ar atvaizdas gali būti naudojamas viešaib žmonių nugarų fotografavimas arba rankų rodymas gali išspręsti šią problemą, o kartu parodyti, kad su tuo sus�ę tikri žmonėsb44 44ten patb 26 59šiat žaogaus t9isių st9bajiao žibgsbių šiame skyriuje pateikiamas išsamus, žingsnis po žingsnio vadovas, kaip stebėti žmogaus teises įstaigose, kuriose pagal nusistovėjusią stebėsenos praktiką teikiamos psicoikos sveikatos ir socialinės globos paslaugos moterims ir vaikams su negaliab rekomendac�ose aprašomi pagrindiniai klausimai, kuriuos komanda turi apsvarstyti planuodama ir atlikdama kiekvieną žingsnįb pagrindinis šio skyriaus tikslas – paaiškinti žmogaus teisių stebėjimo procesą ir suteikti praktinę pagalbą komandai ir stebėtojams viso stebėjimo vizito metub45 1 žingsnis: suburkite vadovavimo komandą ir įvertinkite tikslus pirmas žingsnis atliekant daugiadisciplininį stebėjimą – suformuoti pagrindinę komandą, kuri bus atsakinga už viso stebėjimo veiklų priežiūrąb skirtingai nuo stebėsenos grupės, kurios mis�a paprastai apsiriboja su stebėjimu sus�usia veikla ir ataskaitų rašymu, pagrindinė valdymo komanda bus atsakinga už visos stebėsenos valdymą ir, dar svarbiau, už jos rezultatų ir poveikio lygio tikslų nustatymą ir įvertinimąb46 komanda turėtų nustatyti bendrus stebėsenos tikslus ir kiekvieno stebėjimo vizito apimtįb priimdama sprendimą dėl ankstesnės atrankos, komanda turėtų apsvarstyti rimčiausias problemas, kiek galima atlikti stebėjimo ir kas gali turėti įtakos išvadoms, tikslinei auditor�ai ir tolesniems veiksmams (po ataskaitų pateikimo)b be to, reikia atsižvelgti į šiuos dalykus: šalies politinį, ekonominį ir socialinį kontekstą, išorės šalių įtraukimo į stebėseną naudą, tikslinę auditor�ą, stebėjimo laikotarpį ir turimą biudžetąb47 2 žingsnis: suburkite stebėjimo komandą stebėjimo grupės narius turėtų atrinkti valdymo grupėb stebėjimo komandai patariama sudaryti daugiadalykę komandą, kurią sudaro mažiausiai trys asmenys: asmuo, turintis ankstesnės paslaugų vartotojo patirties, medicinos specialistas ir žmogaus teisių c teisės specialistasb siekiant suteikti papildomų vertingų žinių ir patirties stebėjimo vizito metu, atsižvelgiant į aplankytos įstaigos tipą, gali būti tikslinga įtraukti, pavyzdžiui, socialinius darbuotojusb48 pagrindinis principas formuojant stebėsenos grupę yra tai, kad nariai turi būti nepriklausomi nuo vyriausybės ir vertinamų įstaigųb taigi valdymo grupės nariai gali dirbti stebėsenos grupėje tol, kol yra nepriklausomi nuo pirmiau minėtų veikėjų ir neturi interesų kon�ikto vykdydami faktinį stebėjimąb renkantis narius turėtų būti atsižvelgiama į stebėtojos grupės lytį, etninę grupę, rasę, negalią ir kultūrinę pusiausvyrą, taip pat į bendras vertybes, kurios turėtų atitikti asmenų su negalia teisių konvenc�oje ir kituose tarptautiniuose žmogaus teisių dokumentuose nurodytus principusb 45 šis skyrius remiasi ithaca įrankių rinkinio 5 skyriumi ir charm įrankių rinkinio stebėjimo vadovo 3 skyriumib plgb ithaca projekto grupė (nrb 13); mgac, gip, iiga, act (n 11) b 46 norėdami gauti daugiau informac�os apie rezultatų ir poveikio lygio tikslus, patikrinkite šią nuorodą: ottps:cccouncilfordisabledcoildrenborgbukcsitescdefaultc�lescuploadsc�lescoutcomes%20explainer-%20professionalsbpdf b 47 j ho (n 6) b , pb 37 b 48asmenų su negalia teisių konvenc�os 33 straipsnio 3 dalyje teigiama, kad bet kokia ntk įgyvendinimo vidaus stebėsena turi apimti asmenis su negalia ir jiems atstovaujančias organizac�as b 27 jei toje pačioje įstaigoje vyksta pakartotinis patikrinimas arba pakartotinis stebėjimo vizitas, idealiu atveju stebėsenos grupę turėtų sudaryti tie patys asmenys, kurie lankėsi anksčiaub nustatykite skirtingas narių funkc�as valdymo komandai gali būti naudinga sudaryti stebėjimo grupės narių sąrašą ir aptarti, kas bus atsakingas už įvairius vizito aspektus, įskaitant: • susitikimų koordinavimas; apsilankymai įstaigose ir tolesnis darbas • patalpų sąlygų stebėjimas • dokumentų peržiūra • interviu atlikimas • stebėsenos ataskaitų rengimas, įskaitant visų narių indėlių palyginimą • sprendžiant klausimus, rūpesčius ar skundus po apsilankymo įstaigoje toliau pateikta lentelė gali būti naudojama kaip priemonė sisteminti informac�ą apie kandidatus į stebėsenos grupę, įskaitant jų įgūdžius, kompetenc�ą ir patirtįb įžpildžius lentelę, valdymo komanda gali norėti peržiūrėti, ar stebėjimo komandai trūksta kokių nors specialių įgūdžių ar kompetenc�osb jei taip, pirmasis gali norėti pasitelkti ekspertus, kad užpildytų bet kokias įgūdžių spragasb vizito tikslas nrb 1: veikla reikalingi įgūdžiaickompetenc�a kandidatas eksperto patirtis galimi įgūdžiaicspecializac�a vardas etninė kilmė iytis amžius kita49 stebėsenos grupės nariai neturėtų apsiriboti tam tikromis pareigomis; veikiau, įvairios jų stipriosios pusės turėtų lemti sprendimus dėl vaidmenų ir atsakomybės paskirstymo, kartu pasirengusiems viso vizito metu dalyvauti įvairioje veiklojeb50 3 žingsnis: apmokykite stebėjimo komandą gali prireikti surengti mokymus siekiant užtikrinti, kad visi stebėsenos grupės nariai turėtų vienodą supratimo lygį ir pasirengimą atlikti žmogaus teisių stebėjimo vizitusb juos gali pristatyti asmenys iš valdymo komandosb kita galimybė – kai kuriuos mokymus vesti išorės instruktoriai, turintys reikiamos patirtiesb stebėjimo grupė turėtų būti susipažinusi su asmenų su negalia teisių konvenc�a, kurioje apibrėžiamos asmenų su negalia teisės, ir turėtų turėti bent pagrindinių žinių apie tarptautinį 49etninės, rasinės, religinės mažumos; čiabuvių tautų ar užsienio piliečių – priklausomai nuo nacionalinio kontekstob 50pso (n 6) b 28 ekonominių, socialinių ir kultūrinių teisių paktą, tarptautinį pilietinių ir politinių teisių paktą, atitinkamą es teisinę sistemąb , taip pat nemažai (neįpareigojančių) dokumentų, kuriuose pateikiamos naudingos gairės dėl žmonių su negalia teisiųb kartu jie taip pat turėtų būti susipažinę su atitinkama nacionaline politika, planais ir įstatymais, sus�usiais su psicoikos sveikata, negalia ir antidiskriminaciniais teisės aktaisb taip pat gali prireikti susipažinti su nacionalinių ir tarptautinių žmogaus teisių stebėjimo instituc�ų, tokių kaip iygybės instituc�a, ataskaitomis, europos komitetas prieš kankinimą ir nežmonišką ar žeminantį elgesį ar baudimą (cpt), jt kankinimo ir kitokio žiauraus, nežmoniško ar žeminančio elgesio ar bausmės prevenc�os pakomitetį (spt), nacionalinį prevencinį mecoanizmą (npm) ir ombudsmeną, taip pat nevyriausybinių ir kitų organizac�ų straipsnius ir ataskaitas dėl žmonių su negalia teisių ir sąlygas stebimuose objektuoseb stebėjimo komanda taip pat turėtų būti instruktuota apie žmogaus teisių stebėjimo tikslus, principus ir metodusb jie turėtų būti mokomi stebėjimo, dokumentavimo ir pokalbio su traumomis metodųb jie taip pat turėtų gauti instrukc�as, kaip elgtis sudėtingose situac�ose, kurios gali iškilti vizito metub 4 žingsnis: nustatykite komandos įgaliojimus atlikti stebėjimo vizitą turėdami įgaliojimus atlikti stebėjimo vizitą, stebėtojų grupės nariai gali dirbti savarankiškai, be pašalinės įtakos ir nesibaiminant dėl pasekmių sau ar tiems, kurie su jais dal�asi informac�a, nepaisant vizito išvadųb be to, ji gali suteikti stebėsenos grupei visišką prieigą prie visų bet kurio objekto zonų, kad ji galėtų ją be apribojimų lankytis ir stebėti bei apklausti visus sus�usius asmenis, kartu saugodama jų anonimiškumą ir kon�dencialumąb šią teisę gali suteikti atitinkama šalies instituc�a (pvzb, socialinės apsaugos minister�a)b 5 žingsnis: paruoškite vizitus surinkite pagrindinę informac�ą prieš vizitą stebėtojų komanda turi gauti ir užtikrinti, kad jie suprastų teisinę informac�ą, pvzb, teisės aktus, ministro nutarimus ir kitus teisės šaltinius, taip pat psicoikos sveikatos ir socialinės rūpybos politikąb grupė turėtų išanalizuoti šias vidaus nuostatas pagal tarptautinius teisės aktus,51 kad išsiaiškintų, kiek nacionaliniai įstatymai atitinka atitinkamus tarptautinius žmogaus teisių standartusb išsamus atitinkamų įstatymų ir politikos supratimas padidins stebėjimo ataskaitos tikslumą, taigi ir patikimumą bei galimą poveikįb52 stebėtojai taip pat gali kalbėtis su išgyvenusiais instituc�as, daugiausia dėmesio skirdami žmonėms, turintiems intelekto ir psicoosocialinę negalią, ir atitinkamoms organizac�oms, kad gautų papildomų įžvalgų apie problemas, kurios bus stebimosb nustatykite, kuriuos ir kiek žmonių iš kiekvienos įstaigos apklausti pokalbiai turėtų būti atliekami su įvairiais su įstaiga sus�usiais žmonėmis, įskaitant įvairių lyčių, amžiaus, diagnozių ir etninės kilmės paslaugų vartotojus; žmonės, kurie neseniai buvo priimti, taip 51 jungtinė s tautos generalinė asamblėja (2007)b jt asmenų su negalia teisių konvenc�a b acresc61c106; jungtinės tautos generalinė asamblėja (1966)b tarptautinis ekonominių, socialinių ir kultūrinių teisių paktas; jungtinės tautos generalinė asamblėja (1966)b tarptautinis pilietinių ir politinių teisių paktas ir kitos atitinkamos es teisinės priemonėsb 52 ithaca projekto grupė (nrb 13), pb 40b 29 pat tie, kurie ten buvo kurį laiką; naudotojai, kurie dalyvauja savanoriškai, taip pat tie, kurie ten yra be jų sutikimob53 taip pat turėtų būti apklausiami įvairių kategor�ų darbuotojai, įskaitant įstaigos vadovą, slaugytojų padėjėjus, registruotas slaugytojas, socialinius darbuotojus, psicoologus, psicoiatrus ir kitus sveikatos priežiūros specialistusb reikėtų apklausti darbuotojus, kurie jau kurį laiką buvo įstaigoje, ir tuos, kurie įstaigoje nėra naujib apklaustų žmonių skaičius priklauso nuo paslaugų vartotojų ir personalo, sus�usių su objektu, skaičiaus, objekto dydžio ir padalinių skaičiausb pagrindinis principas yra surinkti pakankamai informac�os per dokumentų peržiūrą, stebėjimą ir pokalbius, kad būtų galima susidaryti tikslų objekto sąlygų vaizdąb kai šie sujungti šaltiniai pateikia aiškų vaizdą apie įstaigą, gali nereikėti atlikti papildomų ilgų interviub tai gali būti ypač aktualu didelėms gyvenamosioms įstaigomsb taip pat reikėtų pažymėti, kad apklaustųjų imtis turi būti pakankamai didelė, kad būtų užtikrintas jų anonimiškumasb kuo daugiau žmonių apklausiama, tuo sunkiau konkrečius atsakymus priskirti konkretiems asmenims, pavyzdžiui, paslaugų vartotojams, šeimos nariams ir darbuotojamsb konceptualizuodamas interviu darbą, valdymo komanda turėtų atsižvelgti į struktūrinius veiksnius, tokius kaip amžius, lytis ir negalia, nes jie gali turėti įtakos atskleidimo laipsniuib54 pavyzdžiui, žmonės, patyrę negalią ir surengę interviu, gali būti veiksmingesni interviu su paslaugų vartotojais, nes jie geriau supranta kai kurias problemas ir gali įgyti vartotojų pasitikėjimąb tuo pačiu metu interviu su moterimis turėtų dalyvauti moterysb stebėtojai, ruošdamiesi pokalbiams su asmenimis su negalia, turėtų atsižvelgti į tai, kad daugeliui jų gali prireikti papildomų paramos priemonių, kad galėtų prasmingai dalyvauti diskus�oseb taigi rengiantis reikia atsižvelgti į šias aplinkybes ir sudaryti planus, kaip užtikrinti galimą pasiekiamumą, apgyvendinimą ir paramą: • galyvavimo kliūtys: aplinka, požiūris, informac�a • asmeninės aplinkybės: įskaitant amžių, lytį, sveikatą, patikimą asmenį, gyvenimo aplinkybes • bendravimo gebėjimai ir sunkumai: kalbėjimas, skaitymas, rašymas, supratimas • rizika ir grėsmės: ankstesnė viktimizac�a, pažeidžiamumas pakartotinai viktimizac�ai, antrinės viktimizac�os rizika • santykiai su potencialiais agresoriais: asmeniniai santykiai, priklausomybė, globa55 galiausiai, siekdama išlaikyti emocinę stebėsenos komandos gerovę ir produktyvumą, vadovų komanda turėtų paskatinti atrinktus stebėtojų komandų narius atlikti užuojautos nuovargio (taip pat žinomo kaip antrinis trauminis stresas) ir darbo perdegimo savęs vertinimo testusb yra paskirtas konkrečiam vizituib56 53pso (nb 6), pb20b 54manderson, ib, bennett, eb ir andajani-sutjaojo, sb (2006)b socialinė interviu dinamika: amžius, klasė ir lytisb kokybiniai sveikatos tyrimai , 16 (10), 1317–1334b ottps:ccdoiborgc10b1177c1049732306294512b 55 v alidity foundation ir kt (2020)b v oices for justice toolcoest profesionalams b galima rasti adresu: ottps:ccvaliditybngocrp-contentcuploadsc2023c01cvoices-for-justice-tooichest-for-professionals-_enbpdf , paskutinį kartą žiūrėta 2024 mb rugsėjo 11 db 56 bride, be, radey, mb ir figley, cr (2007)b įžuojautos nuovargio matavimasb clinical social jork journal, 35 (3), 155–163b ottps:ccdoiborgc10b1007cs10615-007-0091-7 b 30 paruoškite atitinkamą dalomąją medžiagą stebėjimo komanda taip pat gali sukurti skrajutę, skirtą darbuotojams, paslaugų naudotojams ir vaikų šeimoms, nurodant vizito tikslą, stebėsenos grupės įgaliojimus, stebėjimo procesą, kas nutinka po apsilankymo, ir vadovų komandos kontaktinę informac�ąb informac�a taip pat turėtų būti prieinama lengvai suprantama kalbab prašykite žodinio sutikimo prieš atlikdami apklausas, apklausiamasis turi duoti žodinį sutikimąb be jo stebėjimo grupės nariai negali tęsti pokalbiųb siekiant užtikrinti, kad stebėjimo vizitas nesukeltų neigiamų pasekmių, labai svarbu apsaugoti apklausiamų žmonių kon�dencialumą ir anonimiškumąb visi galimi užrašai, juostos ir vaizdo įrašai, nuotraukos ir kiti dokumentai, galintys atskleisti apklausiamųjų tapatybę, turi būti laikomi saugioje vietoje, prieinamoje tik komandos nariamsb prieigos gavimas valdymo komanda taip pat turi planuoti prieigą prie 5staig7 ir prieš atlikdama stebėjimą gali tekti gauti atitinkamos vyriausybinės instituc�os, instituc�os arba pačios objekto patvirtinimąb ta įstaiga turi pripažinti stebėsenos grupės įgaliojimus atlikti stebėjimo vizitą ir pranešti objektams, kuriuose gali būti lankomasib gerantis dėl prieigos, stebėtojai turėtų apsvarstyti galimybę pažadėti įstaigai iš anksto pateikti ataskaitos kop�ą, kad ištaisytų visas faktines klaidasb stebėtojai turėtų saugoti visų išsiųstų ir gautų o�cialių laiškų kop�as, jei jų prireiktų vėliaub stebėtojai visų stebėjimo vizitų metu turėtų pasidaryti leidimo raštų kop�asb57 arba galimybė naudotis įstaiga gali būti užtikrinta bendradarbiaujant vizito metu su ombudsmeno instituc�a arba nacionaliniu prevenciniu mecoanizmu, kurį valstybė nustatė pagal jt fakultatyvinį protokolą prie konvenc�os prieš kankinimą ir kitokį žiaurų, nežmonišką ar žeminantį elgesį ar baudimą (opcat), kuri turi teisę lankytis įstaigose ir kitose įkalinimo vietose iš anksto nepranešusib pasirinkite asmenį, kuris bus atsakingas paskirkite vieną asmenį vadovauti stebėjimo grupeib kartais reikia priimti sunkius sprendimus, o sutarta lyderystė tokiose situac�ose yra labai naudingab58 6 žingsnis: atlikite stebėsenos vizittus įprastas stebėjimo vizitas greičiausiai apims šiuos veiksmus, bet nebūtinai tokia tvarka: • vidinis instruktažas • įvadinis pokalbis su direktoriumi ar kita vyresniąja vadovybeb • ekskurs�a po objektą • tikslingas ir nuodugnus stebėjimas nedideliame skaičiuje skyriųcskyriųcpadalinių • pokalbiai su paslaugų vartotojais (šeimos nariais arba draugais ar globėjais, jei yra) ir darbuotojais • gokumentų peržiūra • atsiliepimai po stebėjimo vizito 57 ithaca projekto grupė (nrb 13), pb 45b 58 ten patb , pb 43b 31 • vidinis apibendrinimas keli iš šių veiksmų bus aprašyti toliaub vidinis instruktažas prieš kiekvieną apsilankymą grupės vadovas turėtų surengti išsamią instruktažą visiems stebėsenos grupės nariamsb tai turėtų apimti pagrindinius objekto faktus, stebėjimo vizito trukmę, kiekvieno stebėjimo grupės nario vaidmenį ir tai, ką daryti iškilus problemaib įvadinis pokalbis su direktoriumi ar kita vyresniąja vadovybe atvykus į įstaigą, stebėtojų komanda turėtų susitikti su įstaigos direktoriumi ir būti įvesti į savo kabinetąb stebėsenos grupės vadovas paaiškins stebėjimo vizito tikslą ir apibūdins, ką jie darys ir ko tikisi pasiektib panašus įvadas turėtų būti pateiktas patalpų personalui ir paslaugų vartotojamsb garbuotojai gali jaustis nejaukiai dėl stebėjimo vizito, b�odami, kad jų darbas bus stebimas ir vertinamasb paslaugų vartotojai taip pat gali būti atsargūs dėl stebėjimo ir b�oti pasekmių, jei jie dalyvaus pokalbiuoseb todėl stebėsenos grupės nariai turėtų į tai atkreipti dėmesįb stebėjimo komanda neturi kelti nerealių lūkesčių dėl to, ką stebėsena pasieksb ekskurs�a po objektą tada stebėtojai turėtų greitai apžiūrėti objektą, apimantį visus skyrius c palatas c padaliniusb net jei tai didelė įstaiga, stebėtojai turėtų vaikščioti koridoriais, pajausdami vietąb iikusią vizito dalį bus daug lengviau įvertinti, ar vienas konkretus padalinys c skyrius yra „geresnis“ už kitusb tada monitoriai gali pasirinkti, kuriuose padaliniuose c skyriuose jie norėtų praleisti daugiau laikob tikslingas ir nuodugnus stebėjimas nedideliame skaičiuje skyriųcskyriųcpadalinių pavyzdžiui, stacionarių paslaugų atveju, stebėjimai turėtų būti atliekami ūmaus ir lėtinio gydymo skyriuose, vyrų ir moterų palatų miegamosiose patalpose, izoliac�os kambariuose, ergoterap�os kambariuose, virtuvėje, valgymo zonoje, tualetuose ir vonios kambariuoseb stebėjimas neturėtų apsiriboti �zinių sąlygų tyrimu; taip pat turėtų būti nurodyta, kas vyksta objekteb pavyzdžiui, lankydamasi stacionarinėse ir ambulatorinėse tarnybose stebėsenos grupė turėtų stebėti personalo ir paslaugų vartotojų sąveiką , kad nustatytų, ar su vartotojais elgiamasi oriai ir pagarbiai, ar gerbiamos jų teisės ir veiksnumasb interviu su paslaugų vartotojais (šeimos nariais ar draugais ar globėjais) ir darbuotojais pokalbiai su paslaugų vartotojais, šeimos nariais ir įstaigos darbuotojais, taip pat jų požiūrių išklausymas yra esminiai stebėjimo vizito komponentaib atliekant pokalbį reikia atsižvelgti į keletą klausimųb atsiliepimai po stebėjimo vizito po stebėjimo vizito direktorius gali paprašyti pateikti atsiliepimus apie išvadasb rekomenduojama, kad atsiliepimai apie bet ką būtų nukreipti tik direktoriuib stebėjimo komandai retai kada tikslinga pakviesti direktoriui pavaldų asmenį dalyvauti posėdyje, ypač jei tas asmuo yra bet kokios kritikos, kurią stebėtojų komanda nori išsakyti, taikinysb iabai svarbu pabrėžti, kad stebėtojai nenustatys 32 asmenų, kurie kalbėjosi su stebėjimo delegac�ab taip pat labai svarbu elgtis labai atsargiai, kai sakote viską, kas galėtų atskleisti, kas ką pasakėb59 pranešti apie smurto atvejus stebėjimo komandos nariai pokalbių metu, stebėti arba peržiūrėdami paslaugų vartotojų skundus gali sužinoti, kad vienas ar keli paslaugų vartotojai patiria smurtą ar nepriežiūrą, dėl kurio jų sveikatai ir gerovei kyla tiesioginė žalab todėl prieš stebėjimo vizitą stebėsenos grupė turėtų nuspręsti, kaip tokios situac�os bus sprendžiamos, galbūt pasikalbėdama su objekto vadovu ar kita atitinkama instituc�a, kad situac�a būtų greitai išspręstab jei yra įtarimų dėl netinkamo elgesio, o pašnekovas vis dar turi žymių ir sutinka, kad juos apžiūrėtų stebėtojai, specialistai turėtų stengtis įrašyti kuo daugiau detaliųb jei įmanoma, tai turėtų atlikti stebėjimo komandos medicinos narysb monitoriai gali norėti nufotografuoti, pažymėdami sužalojimo vietą, dydį, formą, spalvą ir tipąb stebėtojai gali paklausti, ar buvo atliktas koks nors medicininis įvertinimas ar gydymas, tada gali bandyti rasti tai patvirtinančius dokumentus ir (arba) pasikalbėti su dalyvaujančiu gydytojub prieš pranešant apie smurtą, gali tekti gauti atitinkamų paslaugų vartotojų sutikimąb paprastai stebėtojų grupė turėtų pasakyti direktoriui, kad ketina tai padaryti, ir nurodyti priežastisb jei yra specialių nacionalinių gairių ar teisinių nuostatų dėl pranešimo apie smurtą, jų reikia laikytisb stebėjimo komanda turėtų nustatyti teisinius ar socialinius kanalus ir teisinių atstovų ar advokatų, galinčių padėti prievartos aukoms, vardus ir pavardesb be to, stebėjimo komandos nariai gali nuspręsti suteikti paslaugų vartotojams telefono numerį, kuriuo būtų galima susisiekti, jei vartotojai norėtų pranešti apie bet kokius smurto ar aplaidumo atvejus po apsilankymob vidinis aptarimas žmogaus teisių stebėjimas vargina ir gali išsekinti emociškaib iabai svarbu, kad stebėtojų komanda atvirai kalbėtų apie savo sav�autą ir aptartų sudėtingas problemas, pageidautina iškart po to, kai išeina iš įstaigosb jei stebėjimo grupėje yra psicoikos sveikatos paslaugų vartotojas, gali būti sunku „išgyventi“ patirtį apsilankius įstaigojbb visiems stebėjimo komandos nariams gali prireikti paramosb stebėjimo komanda gali pasikalbėti su išoriniu asmeniu, be to, tai gali reikšti ryšį vienas su kitu po stebėjimo vizitų, retkarčiais skambinant telefonub60 7 žingsnis: parašykite ataskaitą netrukus po vizito stebėsenos ir valdymo grupė surengs ataskaitinį posėdį, kuriame aptars savo išvadasb tai gali padėti nustatyti pagrindines problemas, kurios bus sprendžiamos ataskaitoje, rekomendac�ų, kurias reikėtų pateikti, tipą ir tolesnių veiksmų pobūdįb giskus�ose gali iškilti problemų, sus�usių su įstatymu ir (arba) jo įgyvendinimub įžuot pateikusios atskirų problemų sąrašą, komandos turėtų ieškoti modelių ir sisteminių problemųb ši analizė gali būti ataskaitos ir jos rekomendac�ų pagrindasb stebėsenos komanda gali naudoti šią struktūrą, kad savo stebėjimo ataskaitoje dokumentuotų objekto išvadas 59 ten patb , pb 45b 60 ten patb , pb 46b 33 • pastebėjimai (+ rekomendac�os) • stebėsenai naudojamą metodą • stebėjimo vizito rezultatus • diskus�a ir • išvadas ir rekomendac�asb • priedus, kuriuose pateikiama daugiau teconinės informac�os, jei jie yra svarbūsb stebėjimo ataskaitą galima parašyti keliais būdaisb kai kurios stebėjimo komandos bendradarbiauja rašydami, o kitos paskiria vienam asmeniui parašyti juodraštį, kurį vėliau peržiūri likusi komandos dalisb kad ir kokia strateg�a būtų naudojama, rašymas turi būti baigtas greitai, nes kuo ilgiau užtrunka ataskaitos rašymas ir parengimas, tuo didesnė rizika, kad prisiminimai išbluks ir pasikeitus aplinkybėms ataskaita taps netikslib kai tekstas artėja prie pabaigos, grupei rekomenduojama vėl susirinkti, kad būtų atlikti būtini pakeitimai ir tekstas būtų o�cialiai priimtasb61 analizės etape įprasta pastebėti, kad reikia daugiau duomenų, interviu ar apsilankymų vietojeb tokio pobūdžio tolesni veiksmai gali padėti įrodyti, kad stebėjimo išvados yra tikslios ir naujausiosb jei stebėtojai nėra tikri dėl informac�os patikimumo, geriausia jos nenurodyti, nes diskreditavus vieną ataskaitoje pateiktą įrodymą, visos išvados gali tapti negaliojančiomisb visada verta atsiminti, kad visa informac�a gali būti patikrintab pateikta informac�a turi būti pagrįsta faktaisb pateikite kuo tikslesnę informac�ąb62 ataskaitoje gali būti teconinių detalių (pavyzdžiui, įstatymų formuluotės) ir turi būti citatos, kurios padidintų patikimumąb pastarieji demonstruoja tiesioginį kontaktą su problemos paveiktais asmenimis ir gali atgaivinti sausą tekstąb citatos yra veiksmingiausios, kai naudojamos norint parodyti dalyką arba iškelti problemąb prieš paskelbdami ataskaitos projektą, stebėtojai gali norėti jį nusiųsti įmonei, kad gautų atsiliepimų apie faktusb galiausiai, vykdydami nepriklausomą stebėseną, stebėtojai gali nuspręsti neskelbti tam tikros informac�os, nes, pavyzdžiui, jie gali manyti, kad asmeniui, pateikusiam tam tikrą informac�ą, gresia rimta bausmė arba kerštas, jei informac�a bus paviešintab b63 8 žingsnis: išplatinkite ataskaitą žmogaus teisių pažeidimų psicoikos sveikatos, vaikų priežiūros ir socialinės globos įstaigose vertinimai gali būti naudojami keliems tikslams, o rezultatai gali būti naudojami įvairiais būdais, įskaitant informavimo politiką, planavimą ir teisės reformą; suprasti žmogaus teisių pažeidimus ir pasisakyti už pokyčius; didinti atitinkamų instituc�ų ir suinteresuotųjų šalių informuotumą šiais klausimais; smurto prevenc�os planų rengimas ir įgyvendinimas stebimose įstaigose ir už jos ribų; ir gebėjimų stiprinimas žmogaus teisių srityjeb 61pso (6), pb 20b 62ithaca projekto grupė (nrb 13), pb 47b 63 ten patb , pb 48b 34 ataskaita turi būti išplatinta atitinkamoms instituc�oms, organizac�oms ir žmonėms iškart po jos paskelbimob kad tai atliktų , valdymo komanda turi surinkti gavėjų sąrašą ir gauti jų kontaktinę informac�ąb prie ataskaitos patartina įtraukti motyvacinį laišką, kuriame pabrėžiami svarbūs dalykai, siekiant įtikinti gavėją jį perskaitytib suinteresuotosios šalys, kurioms gali būti siunčiamos ataskaitos, yra šios: • vyriausybinės instituc�os yra ministrai ir kiti aukšto rango vyriausybės pareigūnai, taip pat minister�ų ir kvazivyriausybinių organizac�ų politikos formuotojai, taip pat stebimų objektų personalasb • seimo nariai, ypač tie, kurie užima atitinkamas pareigas komitetuose arba iš anksto domisi klausimais, sus�usiais su psicoikos sveikata, negalia, moterų teisėmis, vaiko teisėmis ar žmogaus teisėmisb • psicoosocialinę negalią ir intelekto negalią turinčių žmonių organizac�os, moterų organizac�os ir vaiko teisių organizac�os, kurios gali naudoti stebėjimo duomenis savo kampan�ose, siekdamos didinti informuotumą ir propaguoti pokyčiusb • nacionalinės žmogaus teisių instituc�osb • akademikai ir universitetų padaliniai, ypač sus�ę su žmogaus teisėmis arba socialine ir sveikatos apsaugab64 9 žingsnis: įvertinkite procesą vertinimas yra priešpaskutinis stebėjimo proceso žingsnisb egzistuoja daugybė požiūrių į tai, tačiau apskritai reikia sužinoti įvairių asmenų perspektyvas dėl stebėsenos tikslų pasiekimo laipsniob • kaip sekėsi stebėjimas? • koks buvo stebėsenos efektyvumo lygis? • ką galima būtų padaryti kitaip ateinančiame stebėsenos cikle? vėlgi, atsižvelgiant į numatomą auditor�ą ir stebėsenos rezultatus, verta atsižvelgti į šiuos dalykus projekto poveikio, metodikos, ataskaitų rengimo, platinimo ir viešinimo, projekto valdymo ir logistikos požiūriub65 10 žingsnis: planuokite būsimus apsilankymus žmogaus teisių stebėjimo, kaip nuolatinio ir reguliaraus proceso, būtinybė buvo akcentuojama visoje mūsų stebėsenos metodikojeb be kankinimų ir kitokio žiauraus, nežmoniško ar žeminančio elgesio ar bausmės prevenc�os, įprastinė stebėsena padeda �ksuoti žmogaus teisių pažangą arba nebuvimą laikui bėgantb 64ten patb 65 ten pat, pb 49baorpugml >epodologim de >oniporizmção ghd-f@??efeeg: decghç@d e ac@êca>ad aaca a acege?çã@ ga gh@iê?fha f@?eca >fiëeced e fcha?çad f@> geéhfhê?fha h?eeiefefai e adhf@dd@fhai 2 101049690 – dis-connected derqiços e progrmmms pmrm m preqenção dm qiolêncim conprm ms muloeres e crimnçms com deficiêncim inpelecpuml e psicossociml (10104e6e0 – cerv-2021-daphne) portugal: >epodologim de >oniporizmção 31.01.2025 fenacerci as opiniões e opiniões expressms são mpenms ms do(s) mupor(es) e não reflepem necessmrimmenpe ms dm fnião ou dm fomissão europeimsb ?em m fnião europeim nem a autoridade concedente podem ser responsabilizadas por elas. 3 ?ndice glossário ………………………………………………………………………………………………………………………………. 5 introdução …………………………………………………………………………………………………………………………….. 8 _de�ciência e violência: o contexto português ………………………………………………………………………. 8 sobre o projeto dis-connected ………………………………………………………………………………………… 11 resultados da pesquisa realizada no âmbito do projeto ………………………………………………………… 11 obje�vos da metodologia de monitorização ………………………………………………………………………… 12 metodologia de monitorização …………………………………………………………………………………………… 12 i. padrões e normas jurídicas ……………………………………………………………………………………………. 13 enquadramento internacional dos direitos humanos…………………………………………………………….. 13 instrumentos regionais consagrados aos direitos humanos ……………………………………………………. 17 legislação nacional …………………………………………………………………………………………………………… 23 normas para as ins�tuições de apoio social e psiquiátrico …………………………………………………….. 23 boas prá�cas de proteção das ví�mas de abuso …………………………………………………………………… 23 i. princípios de monitorização dos direitos humanos ……………………………………………………………. 24 princípio 1: não causar danos …………………………………………………………………………………………….. 24 princípio 2: diálogo constru�vo e con�nuo ………………………………………………………………………….. 24 princípio 3: independência e credibilidade …………………………………………………………………………… 24 princípio 4: recolher informações relevantes e credíveis ……………………………………………………….. 24 princípio 5: armazenar e par�lhar informações com segurança ……………………………………………… 25 ii. técnicas de monitorização dos direitos humanos ……………………………………………………………… 25 técnica 1: entrevista ………………………………………………………………………………………………………….. 25 técnica 2: observação ……………………………………………………………………………………………………….. 30 técnica 3: análise documental ……………………………………………………………………………………………. 30 registo de informações durante a visita ………………………………………………………………………………. 31 iii. dez etapas para monitorizar direitos humanos …………………………………………………………………. 32 etapa 1: nomeação da equipa de gestão e de�nição de obje�vos ………………………………………….. 32 etapa 2: cons�tuição da equipa de monitorização ………………………………………………………………… 33 etapa 3: disponibilização de formação adequada à equipa de monitorização ………………………….. 34 etapa 4: atribuição de autoridade à equipa de monitorização ……………………………………………….. 35 etapa 5: preparação das visitas de monitorização …………………………………………………………………. 36 etapa 6: realização das visitas de monitorização ………………………………………………………………….. 39 etapa 7: redação do relatório de monitorização …………………………………………………………………… 44 etapa 8: divulgação do relatório de monitorização ……………………………………………………………….. 45 etapa 9: avaliação do processo de monitorização …………………………………………………………………. 45 etapa 10: planeamento de visitas futuras …………………………………………………………………………….. 45 4 anexos ………………………………………………………………………………………………………………………………… 46 d glossário acessibilidade refere-se ao desenho universal dos produtos, disposi�vos, serviços ou ambientes de forma a poderem ser u�lizados por todos, e inclui também a informação e comunicação (para que sejam acessíveis, devem ser “fáceis de entender”). a acessibilidade �sica, por exemplo, implica a criação de um ambiente sem barreiras, onde as pessoas com de�ciência possam circular livremente.1 de�ciência resulta da interação entre pessoas com de�ciência e barreiras comportamentais e ambientais que impedem a sua par�cipação plena e efe�va na sociedade em condições de igualdade com os outros2. os termos “de�ciência” e “incapacidade” (ver a de�nição abaixo) têm signi�cados diferentes, não são sinónimos. leitura fácil leitura fácil é um formato acessível des�nado principalmente a pessoas com de�ciência intelectual ou que têm di�culdades em compreender o texto escrito. incapacidade qualquer perda ou anomalia da estrutura ou função psicológica, �siológica ou anatómica (organização mundial de saúde).3 pessoas com de�ciência as pessoas com de�ciência incluem as que têm incapacidades duradouras �sicas, mentais, intelectuais ou sensoriais que, em interação com várias barreiras, podem impedir a sua par�cipação plena e efe�va na sociedade em condições de igualdade com os outros.4 adaptações processuais modi�cações e ajustes necessários, num caso par�cular, no contexto do acesso à jus�ça, a �m de garan�r a par�cipação das pessoas com de�ciência em condições de igualdade com as demais.5 ao contrário das adaptações razoáveis, as adaptações processuais não são limitadas pelo conceito de “encargo desproporcionado ou indevido”. prevê a disponibilização imediata de adaptações nos processos judiciais, a �m 1 disability-inclusive language guidelines, h�ps://www.ungeneva.org/sites/default/�les/2021-01/disability-inclusive-language-guidelines.pdf 2 convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência, preâmbulo, alínea e) 3 disability-inclusive language guidelines, h�ps://www.ungeneva.org/sites/default/�les/2021-01/disability-inclusive-language-guidelines.pdf 4 convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência (cdpd), ar�go 1.º 5 h�ps://www.ohchr.org/sites/default/�les/documents/issues/disability/sr_disability/goodprac�ces/access-to-jus�ce-en.pdf, p. 9 6 de evitar que o direito de acesso à jus�ça se torne nulo numa situação par�cular.6 adaptações razoáveis modi�cações e adaptações necessárias e adequadas que não imponham encargos desproporcionados ou indevidos, sempre que necessário num caso especí�co, para assegurar às pessoas com de�ciência o gozo ou o exercício, em condições de igualdade com as demais pessoas, de todos os direitos humanos e liberdades fundamentais.7 apoio à tomada de decisão é um modelo que a cdpd exige que esteja enraizado nos sistemas jurídicos e nas leis, o que exige que as pessoas com de�ciência disponham de uma série de opções de apoio, incluindo o apoio de pessoas em quem con�am (por exemplo, família, amigos, pares, advogados, pro�ssionais das ongpd, intérpretes, facilitadores/intermediários), a �m de apoiar e melhorar a sua capacidade de tomar decisões por si próprias.8 visitas de monitorização com aviso prévio visitas de monitorização sem aviso prévio signi�ca que a organização tem conhecimento que a equipa de monitorização irá realizar uma visita num determinado dia e hora. estas visitas têm a vantagem de permi�r que a organização faça progressos reais, promovendo o autodiagnós�co e qualidade dos serviços, devendo a gestão da organização assumir uma postura de colaboração e compromisso neste processo. estas visitas têm uma visão preven�va. no decorrer da visita, caso se veri�que alguma irregularidade que possa colocar em causa os direitos humanos da pessoa apoiada, pode ser desencadeada uma denúncia, e posterior visita sem aviso prévio ou ação de �scalização (da responsabilidade do ins�tuto da segurança social, i. p. (iss, i. p.). signi�ca que a organização não sabe que a equipa de monitorização está a chegar num determinado dia e hora. assim, procura-se garan�r que a equipa de monitorização veja as condições como elas são vividas pelas pessoas todos os dias. existe também uma forma mais sub�l de visitas sem aviso prévio, em que a equipa de monitorização informa a organização de que durante um determinado período (pode ser um ano civil, por exemplo) irá efetuar a visita, sem indicar a data exata. a permissão para ter acesso às organizações pode ser necessária para visitas sem aviso prévio. havendo uma denúncia, com base no decreto-lei n.º 126-a/2021, de 31 de dezembro, em portugal9 , o iss é a en�dade competente para acionar ações de �scalização das organizações e desencadear os procedimentos respeitantes às 6 (ar�go 5.º da cg, n.º 58), princípios e orientações internacionais sobre o acesso à jus�ça para pessoas com de�ciência (2020), p. 9. 7 ar�go 2.º da cdpd 8 ibidem. 9 h�ps://�les.dre.pt/1s/2021/12/25301/0013000163.pdf 7 atuações ilegais detetadas, bem como promover e acompanhar a execução das medidas propostas e a consequente aplicação de coimas e sanções acessórias. conforme previsto no código penal português, os maus-tratos e outros danos graves descritos no ar�go 152º a, têm prevista a aplicação de uma pena de prisão10. modelo médico vs. modelo de direitos humanos o modelo médico da de�ciência coloca a ênfase na condição da pessoa, que é entendida como a causa direta da sua de�ciência͖ por outro lado, o modelo de direitos humanos da de�ciência, tem no centro da sua abordagem a pessoa e a sua dignidade inerente, reconhecendo que são as barreiras criadas pela sociedade que impedem as pessoas com de�ciência do pleno gozo de todos os direitos humanos em condições de igualdade com as demais. 10 código penal – cp – ar�go 152.º-a | dr 8 introdução _de�ciência e violência: o contexto português em portugal, persiste um enorme desconhecimento sobre as situações de violência experienciadas pelas pessoas com de�ciência em diferentes contextos de vida: domés�co, ins�tucional e serviços de base comunitária11 12. apesar da ausência de estudos e dados esta�s�cos, os meios de comunicação social vão dando conta de casos de violência e maus-tratos in�igidos contra as pessoas com de�ciência: violação, abuso sexual, agressão �sica, roubo, escravização, entre outros13. importa assim por um lado, desocultar este fenómeno, dando voz às pessoas com de�ciência ví�mas de algum �po de violência. porém, é igualmente importante, reforçar o papel das organizações da área da de�ciência no que respeita às metodologias de prevenção em vigor, assim como capacitação dos seus pro�ssionais para a prevenção e iden��cação de situações de violência. sendo esta uma área prioritária para a fenacerci, e suas associadas, a par�cipação no projeto disability-based connected facili�es and programmes for preven�on of violence against women and children (dis-connected), levado a cabo em cinco países – bulgária, eslováquia, hungria, lituânia e portugal –, cons�tui-se como uma oportunidade de promover a re�exão e potenciar uma melhoria das atuais prá�cas de prevenção de violência em contexto ins�tucional. no contexto português, a maioria das respostas sociais na área da de�ciência que são tuteladas pelo ins�tuto da segurança social, i. p. (iss) – centro de a�vidades e capacitação para a inclusão, lares residenciais, ou outras -, estão sujeitas a mecanismos especí�cos de monitorização promovidos pelo próprio iss. os procedimentos são implementados, de forma transversal, em todas as respostas sociais. especi�camente, são realizadas pelo iss visitas de acompanhamento, que são programadas͖ e visitas de �scalização, sem aviso prévio. porém, há desa�os que permanecem, como mostrou o relatório inicial produzido pelo projeto dis-connected. por exemplo, no âmbito das visitas de acompanhamento, realizada por técnicos da segurança social, é monitorizado se a organização tem “de�nida uma metodologia para a gestão e prevenção de situações de negligência”, solicitando-se a especi�cação “qual”. contudo, na prá�ca, estes procedimentos serão su�cientes para garan�r que as organizações implementam mecanismos e�cazes? ou será que as organizações poderão de forma pró-a�va melhorar os seus mecanismos de monitorização? comprome�das, no âmbito da sua própria missão, com as orientações sobre a desins�tucionalização, com a convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência, e com as “diretrizes sobre a desins�tucionalização, inclusive em emergências” do comité dos direitos das pessoas com de�ciência, em complemento ao comentário geral n.º 5 (2017) sobre o ar�go 19º da cdpd – direito a viver de forma independente e a ser incluído na comunidade14, talvez seja importante re�e�r sobre o papel das organizações na promoção de ambientes saudáveis e inclusivos. de referir igualmente a carta compromisso para o acesso aos direitos e inclusão 11 relatório nacional dis-connected: serviços e programas para a prevenção da violência contra as mulheres e crianças com de�ciência intelectual e psicossocial, h�ps://www.fenacerci.pt/2024/05/06/relatorio-nacional-dis-connected-servicos-e-programas-para-a-prevencao-da-violencia-contra-as-mulheres-e-criancas-com-de�ciencia-intelectual-e-psicossocial 12 fontes, f. (2016). violência e crimes de ódio contra as pessoas com de�ciência em portugal. in. b. s. mar�ns & f. fontes. de�ciência e emancipação social. para uma crise da normalidade. h�ps://estudogeral.uc.pt/bitstream/10316/80249/1/violencia%20e%20crimes%20de%20odio%20contra%20as%20pessoas%20com%20de�ciencia%20em%20portugal.pdf 13 ibidem 14 h�ps://dcjri.ministeriopublico.pt/sites/default/�les/documentos/pdf/co-crpd-1rel.pdf e comunitária, subscrita pelas associadas da fenacerci e aprovada em assembleia geral15 (vide informação anexo i), em 2023. a cdpd, em especí�co, no ar�go 16.º (proteção contra a exploração, violência e abuso), refere o seguinte: “de modo a prevenir a ocorrência de todas as formas de exploração, violência e abuso, os estados partes asseguram que todas as instalações e programas concebidos para servir as pessoas com de�ciência são efe�vamente vigiados por autoridades independentes”. neste sen�do, a validity founda�on, coordenadora do projeto disconnected, inspirando-se em instrumentos já desenvolvidos por outras en�dades – tais como o quality rights tool kit (organização mundial de saúde) e o ithaka toolkit, direcionados fundamentalmente para en�dades e serviços médicos, no âmbito da de�ciência psicossocial -, propôs uma metodologia de monitorização essencialmente ancorada na realização de visitas às organizações/en�dades por equipas de monitorização, independentes, devidamente formadas para o efeito, e que têm competências para realizar visitas sem aviso prévio. porém, tendo em conta o quadro legal e polí�co em portugal, a realização destas visitas no formato proposto carece de enquadramento legal que permita a sua autoridade e implementação. em portugal a única en�dade com autoridade para realizar este �po de visitas sem aviso prévio, é o mecanismo nacional de prevenção, ou seja, o provedor de jus�ça. não obstante, consideramos importante quali�car e capacitar o iss e a sua metodologia de acompanhamento das respostas sociais, com a introdução do modelo de direitos humanos na prevenção e monitorização da violência. ainda assim, a metodologia proposta – no âmbito do projeto dis-connected – fornece ferramentas interdisciplinares de prevenção e monitorização da violência contra mulheres e crianças com de�ciência intelectual e/ou psicossocial. desta forma, poderá contribuir para que respostas sociais especí�cas na área da de�ciência – como centros de a�vidades para a capacitação e inclusão, lares residenciais, residências de autonomização e inclusão, serviços de apoio à vida independente, ou outros – possam, de forma proa�va, e voluntária, melhorar os seus melhorar os seus procedimentos internos, capacitando e envolvendo os seus pro�ssionais e as pessoas com de�ciência, neste âmbito. e esta pode ser uma ferramenta ú�l de trabalho para o efeito. no âmbito das reuniões do projeto dis-connected, foi iden��cada uma boa prá�ca promovida, desde 2018, pela comissão nacional de promoção dos direitos e proteção das crianças e jovens: o programa “selo protetor – garan�r os direitos da criança em todos os contextos de vida”. trata-se de uma proposta de autodiagnós�co e de capacitação dirigida às en�dades com competência em matéria de infância e juventude (ecmij). inspirado em experiências nacionais e internacionais já testadas, par�cularmente no modelo australiano the blue card system, foi desenhado para fornecer informação e orientação que auxilia as en�dades que trabalham com crianças e jovens no desenvolvimento e implementação de uma estratégia de gestão do risco. a dis�nção de “en�dade protetora”, atribui, de modo simbólico, um cer��cado, um selo digital, uma bandeira ou uma placa iden��ca�va. a sua validade é bianual, mediante candidatura. embora esta metodologia não envolva visitas aos locais, foi iden��cada, no âmbito do projeto dis-connected, como uma inspiração, para promover algumas etapas do projeto, em especí�co, as visitas de monitorização às organizações na área da de�ciência. desta forma, foi criado no âmbito do projeto um grupo de trabalho sobre violência e de�ciência, dinamizado pela fenacerci, no qual foi proposta a 3 organizações que par�cipassem num processo 15 website fenacerci: h�ps://www.fenacerci.pt/2023/06/23/carta-compromisso-para-a-inclusao-comunitaria-apresentada-no-ii-encontro-olhares-sobre-a-diferenca/ 10 de autodiagnós�co sobre as metodologias de prevenção em vigor em cinco respostas sociais: caci (2), savi, lar residencial, e residência de autonomização e inclusão (rai). nestas sessões de trabalho, analisou-se o modelo conceptual do “selo protetor”, recolheu-se informação sobre as diferentes metodologias usadas pelas respostas sociais, e visitaram-se as respostas sociais. nestas visitas foram u�lizados os princípios de monitorização de direitos humanos veiculados na presente metodologia. estas reuniões envolveram igualmente pessoas apoiadas com de�ciência. o projeto disconnected, e os instrumentos desenvolvidos no âmbito do mesmo, pretendem ser um contributo efe�vo que permita o autodiagnós�co e capacitação das organizações na área da de�ciência para a prevenção e deteção de situações de violência e maus-tratos experienciadas pelas pessoas apoiadas em diferentes contextos: familiar e ins�tucional e serviços de base comunitária. comprome�da que está a fenacerci com estas matérias, publicou em 2011, um roteiro para a prevenção e intervenção em contexto ins�tucional16 de situações de negligência, abuso, maus-tratos e discriminação que envolvam pessoas com de�ciência intelectual e/ou mul�de�ciência. o documento, instrumento de trabalho para as organizações da área da de�ciência e reabilitação, tem como obje�vo avaliar/diagnos�car e determinar um protocolo de atuação em situações de maus-tratos que ocorram em contexto ins�tucional envolvendo as pessoas apoiadas, os pro�ssionais, os quadros dirigentes e a família/pessoas signi�ca�vas. a compreensão do fenómeno de maus-tratos fundamenta-se no modelo ecológico e sistémico. ainda que exista necessidade de atualização do seu conteúdo, a essência deste roteiro mantém-se atual e per�nente. numa lógica preven�va, a fenacerci promove às organizações de base comunitária, suas associadas, um conjunto de adaptações à cultura organizacional e a melhores prá�cas nas respostas às pessoas que apoiam. nesse sen�do, tem vindo a desenvolver oferta forma�va nestas matérias, dinamizada e disponível para pro�ssionais, pessoas apoiadas e famílias. em seguida, apresenta-se brevemente o projeto disconnected, e alguns dos principais resultados das inves�gações conduzidas nos países do consórcio, incluindo portugal. é também disponibilizada informação detalhada sobre: 1) criação de equipas interdisciplinares de monitorização͖ 2) descrição dos princípios de direitos humanos que devem orientar as visitas͖ 3) técnicas a u�lizar para a realização da monitorização – entrevista, observação e análise documental – e, por �m, 4) as dez etapas a incluir na realização de visitas de monitorização. 16 website fenacerci: h�ps://www.fenacerci.pt/web/publicacoes/fenacerci/roteiro_preveninterven_contexto_ins�tucional.pdf 11 sobre o projeto dis-connected o projeto disability-based connected facilities and programmes for prevention of violence against women and children (dis-connected) centra-se nas mulheres e crianças com deficiência intelectual e psicossocial que são vítimas de violência especificamente em serviços ou respostas sociais a elas destinadas. os objetivos do projeto são: • melhorar o reporte de situações de violência, através do reforço de conhecimentos de base e de ferramentas de monitorização, sobre a violência contra as mulheres e as crianças com deficiência intelectual e psicossocial nos serviços e programas concebidos para lhes prestar apoio; • reforçar as competências dos/as profissionais sobre como prevenir, detetar, facilitar a denúncia e a reparação de situações de violência contra as mulheres e as crianças com deficiência intelectual e psicossocial͖ • reforçar os mecanismos multidisciplinares de denúncia e resposta existentes através de protocolos práticos͖ • melhorar o acesso aos serviços, através do desenvolvimento de protocolos práticos e de mapas de geolocalização, acessíveis que permitam indicar às vítimas onde se devem dirigir para obter o apoio de que necessitam. o projeto está a ser implementado na bulgária, eslováquia, hungria, lituânia e portugal. resultados da pesquisa realizada no âmbito do projeto a inves�gação conduzida nos cinco países onde o projeto foi realizado – bulgária, eslováquia, hungria, lituânia e portugal, mostrou algumas lacunas no que respeita à prevenção e denúncia de situações de violência contra mulheres e crianças com de�ciência intelectual e psicossocial, que poderão contribuir para que, em algumas situações, os casos de violência con�nuem ocultos. em especí�co, veri�cam-se lacunas em diferentes serviços de apoio, nomeadamente, nas respostas sociais e/ ou na área da saúde (ex. os pro�ssionais relatam não ter formação e ferramentas adequadas para lidarem com as situações de violência), nos serviços de apoio à ví�ma (ex. falta formação, e cooperação entre diferentes respostas), e no sistema de jus�ça (ex. falta de adaptações razoáveis e processuais para as ví�mas com de�ciência͖ di�culdades de acesso à informação e outros recursos). outro problema iden��cado relacionou-se com o facto de, por vezes, as mulheres e crianças com de�ciência expressarem di�culdade em iden��car as situações de violência de que são ví�mas devido à escassez de informação e formação que permita o reconhecimento de diferentes �pos de violência͖ adicionalmente, também se veri�cou pouco conhecimento sobre os seus direitos. o es�gma em torno da de�ciência e da violência baseada no género também foi outro obstáculo iden��cado. na sequência da informação recolhida através dos relatórios de síntese realizados nos países parceiros do projeto, foram formuladas algumas recomendações para que se possa ter uma melhor compreensão acerca esta problemá�ca: a necessidade de recolher dados desagregados rela�vos a crianças e mulheres ví�mas de violência com de�ciência no sistema de jus�ça͖ promover formação relacionada com a prevenção da violência para os pro�ssionais que trabalham com pessoas com de�ciência, bem como para as pessoas com de�ciência͖ sensibilizar a sociedade para uma cultura de prevenção de todas as formas de violência͖ no que diz respeito ao sistema judicial e ao sistema de apoio à ví�ma, é também necessário reforçar a formação, e cooperação entre os intervenientes, 12 através do estabelecimento de protocolos claros, com procedimentos especí�cos sobre como lidar e encaminhar situações, apoiando de forma mais e�caz as ví�mas, e evitando a vi�mização secundária. por úl�mo, a monitorização é uma componente essencial para reduzir a violência contra as mulheres e as crianças com de�ciência. a criação de serviços de monitorização e�cazes nas organizações e nos programas/e respostas sociais poderá cons�tuir-se como um mecanismo que permita melhorar tanto a prevenção como a luta contra a violência. as visitas de monitorização poderiam ser regulares com ou sem aviso prévio, com a par�cipação de pessoas com de�ciência, orientadas pelo quadro da cdpd das nações unidas. obje�vos da metodologia de monitorização como já foi referido, as pessoas com de�ciência intelectual e/ou psicossocial, por vezes, estão sujeitas a violações dos seus direitos humanos17, �cando especialmente vulneráveis caso sejam bene�ciárias de respostas que envolvem a ins�tucionalização. embora os estados tenham o dever de cumprir as suas obrigações, nomeadamente no que respeita à implementação do direito das pessoas com de�ciência a viver de forma independente e na comunidade, importa monitorizar de forma regular as organizações no sen�do de veri�car se estão efe�vamente a cumprir as orientações internacionais que visam a promoção dos direitos humanos das pessoas com de�ciência. uma monitorização regular dos programas e serviços prestados pelas organizações na área da de�ciência poderá ser uma forma de facilitar a iden��cação de eventuais violações de direitos humanos, permi�r maior qualidade nos serviços prestados, promovendo a autonomia, dignidade e direito à autodeterminação das pessoas com de�ciência apoiadas.18 a metodologia de monitorização apresentada neste documento foi desenvolvida no âmbito do projeto dis-connected e visa a iden��cação e denúncia de situações de violência em diferentes contextos: domés�co, ins�tucional e serviços de base comunitária des�nados a pessoas com de�ciência intelectual e psicossocial. contém orientações prá�cas sobre fatores de risco, abuso e exploração online, sendo uma componente importante na formação das equipas mul�disciplinares para tenham como missão monitorizar os serviços e programas de apoio des�nados a pessoas com de�ciência. para testar a presente metodologia, foram criadas, em cada país parceiro do projeto, equipas mul�disciplinares de monitorização, no sen�do de prevenir e iden��car situações de violência contra mulheres e crianças com de�ciência especi�camente em programas e serviços. porém, esta ferramenta de monitorização pode ser também apropriada por organizações não governamentais que promovem os direitos humanos, ou nas ins�tuições nacionais de defesa de direitos humanos. metodologia de monitorização a metodologia proposta pela validity founda�on, em parceria com o consórcio do projeto, baseia-se na convenção das nações unidas sobre os direitos das pessoas com de�ciência e também na experiência dos parceiros19 20 na monitorização dos direitos humanos. a mesma também foi inspirada 17 kit de ferramentas para os direitos de qualidade da oms, p. 1., h�ps://www.who.int/publica�ons/i/item/9789241548410 18 de acordo com o ithaka toolkit, uma ins�tuição pode ser de�nida como “qualquer lugar em que as pessoas que foram rotuladas como tendo uma de�ciência são isoladas, segregadas e/ou obrigadas a viver juntas. uma ins�tuição é qualquer lugar em que as pessoas não têm, ou não estão autorizadas a exercer controlo sobre as suas vidas e as suas decisões do dia-a-dia. uma ins�tuição não se de�ne apenas pela sua dimensão. p. 4, h�p://www.ithacastudy.eu/toolkits/english/ithaca%20toolkit%20english%20b.2.2.pdf” 19 o kit de ferramentas charm está disponível aqui: h�ps://www.mdac.org/en/charm-toolkit 20 os materiais de formação e outros resultados do projeto advogados europeus inovadores para promover os direitos das crianças com de�ciência estão disponíveis em: h�ps://www.mdac.org/en/innova�ng-lawyers 13 nos conteúdos do kit de ferramentas ithaka (2010)21 e do kit quality rights da organização mundial de saúde (2012).22 i. padrões e normas jurídicas este capítulo enumera as normas e padrões legais rela�vos às mulheres e crianças ví�mas de maus-tratos em ins�tuições psiquiátricas e serviços de apoio a pessoas com de�ciência. é fundamental que os pro�ssionais que trabalham nestes contextos conheçam e respeitem estas normas para proteger os direitos e o bem-estar das pessoas em par�cular situação de vulnerabilidade. enquadramento internacional dos direitos humanos tratados internacionais (universais) • convenção sobre os direitos da criança (cdc): destaca a proteção das crianças contra todas as formas de violência �sica ou mental, dano ou abuso, negligência ou tratamento negligente, maus-tratos ou exploração, incluindo o abuso sexual. ar�gos mais relevantes em relação às crianças com de�ciência e à proteção contra a violência: • ar�go 2.º: direito à não discriminação • ar�go 23.º: direito das crianças com de�ciência a uma vida autónoma e à par�cipação na comunidade. cuidados especiais gratuitos, acesso à educação, formação, cuidados de saúde, reabilitação e preparação para o emprego e lazer. • ar�go 19.º: direito à proteção contra a violência. os estados devem adotar medidas adequadas • convenção sobre a eliminação de todas as formas de discriminação contra as mulheres (cedaw no acrónimo inglês): cons�tui o mais importante tratado internacional rela�vo aos direitos das mulheres. salienta a importância de se proteger as mulheres da violência, incluindo as que se encontram em contextos ins�tucionais. • convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência (cdpd): sublinha o direito das pessoas com de�ciência a viverem livres de abusos e a necessidade de se adotarem medidas adequadas des�nadas a prevenir todas as formas de exploração, violência e abuso. as disposições seguintes dizem especi�camente respeito às mulheres e raparigas com de�ciência: • a alínea q) do preâmbulo da convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência (cdpd) reconhece que as mulheres e as raparigas com de�ciência correm frequentemente um maior risco de violência, abuso, negligência ou exploração. • o ar�go 3.º da cdpd inclui a “igualdade entre homens e mulheres” como um dos princípios subjacentes a defender em toda a cdpd. • o ar�go 6.º da cdpd apela aos estados parte para que reconheçam que as mulheres e raparigas com de�ciência são ví�mas de discriminação múl�pla. exige que os países que ra��caram a cdpd se empenhem em garan�r que as mulheres com de�ciência possam usufruir plenamente de todos os direitos humanos e liberdades. 21 h�p://www.ithacastudy.eu/toolkits/english/2.4%20ithaca%20toolkit%20english.pdf 22 h�ps://www.who.int/publica�ons/i/item/9789241548410 14 • a cláusula 5 do ar�go 16.º da cdpd, dedicada à liberdade contra a exploração, a violência e o abuso, exige que os estados parte criem legislação e polí�cas para iden��car, inves�gar e processar judicialmente a violência contra pessoas com de�ciência. também refere que estas medidas deverão incluir disposições legisla�vas e polí�cas centradas nas mulheres e nas crianças. • a alínea b) da secção 2 do ar�go 28.º da cdpd, rela�va à adequação do nível de vida e à proteção social, exige que as pessoas com de�ciência, em especial as mulheres e as raparigas nessa situação, tenham acesso a programas de proteção social e de redução da pobreza. recomendações e comentários ▪ recomendação geral n.º 18 sobre as mulheres com de�ciência (1991). comité para a eliminação da discriminação contra as mulheres (comité da cedaw): a convenção para a eliminação de todas as formas de discriminação contra as mulheres (cedaw) não inclui texto que aborde especi�camente as mulheres com de�ciência. no entanto, o comité da cedaw solicita aos estados parte da cedaw que facultem informações sobre as mulheres com de�ciência nos respe�vos relatórios periódicos. o comité também solicita aos estados parte da cedaw que enviem relatórios sobre “as medidas que tomaram para garan�r que as mulheres com de�ciência tenham igual acesso à educação e ao emprego, aos serviços de saúde e à segurança social, e para assegurar que possam par�cipar em todas as áreas da vida social e cultural”. • recomendação geral n.º 19 sobre a violência contra as mulheres (1992). comité para a eliminação da discriminação contra as mulheres (comité da cedaw): exige que sejam tomadas todas as medidas necessárias para se eliminar a discriminação e a violência contra as mulheres, incluindo a adoção de legislação especí�ca aplicável a todas as formas de violência contra as mulheres, sanções penais para os autores dessa mesma violência, recursos cíveis e medidas preven�vas e de proteção. há mais de 25 anos que a prá�ca seguida pelos estados parte subscreve a interpretação do comité. a opinio juris e a prá�ca dos estados sugerem que a proibição da violência de género contra as mulheres evoluiu para um princípio de direito internacional consuetudinário. a recomendação geral n.º 19 desempenhou um papel fundamental como catalisador deste processo. • comentário geral n.º 9 sobre os direitos das crianças com de�ciência (2006). comité para os direitos da criança, crc/c/gc/9. reconhece que as crianças com de�ciência são ví�mas de discriminação em vários aspetos da sua vida e desenvolvimento, e examina a forma como este fenómeno se encontra associado à violência. • comentário geral n.º 13 sobre o direito da criança à ausência de todas as formas de violência (2011). comité para os direitos da criança, crc/c/gc/13. aborda o direito das crianças a não serem ví�mas de qualquer forma de violência, incluindo as crianças com de�ciência. • comentário geral n.º 3 ao ar�go 6.º (2016), rela�vo às mulheres e raparigas com de�ciência (2016). comité para os direitos das pessoas com de�ciência, cdpd/c/gc/3: o ar�go 6.º des�na-se a orientar os estados parte no cumprimento das suas responsabilidades decorrentes da convenção no que se refere à promoção, proteção e concre�zação dos direitos humanos das mulheres e raparigas com de�ciência, a par�r de uma abordagem assente nos direitos humanos e numa perspe�va de desenvolvimento. 1d • recomendação geral n.º 35 rela�va à violência de género contra as mulheres, a qual atualiza a recomendação geral n.º 19 (2017). comité para a eliminação da discriminação contra as mulheres (comité da cedaw), cedaw/c/9c/35: inclui uma recomendação para que os estados proporcionem educação e formação aos membros da magistratura, advogados e agentes da autoridade, incluindo pessoal médico forense, legisladores e pro�ssionais de saúde, bem como a todo os pro�ssionais da área da educação, social e de assistência social, incluindo os que trabalham com mulheres em ins�tuições como lares residenciais, centros de asilo e prisões, a �m de os dotar de competências na prevenção e no combate adequados à violência de género contra as mulheres. relatórios ▪ relatório da relatora especial sobre violência contra as mulheres: advancement of women (2012), a/67/227: des�na-se a aprofundar as conclusões do estudo do alto-comissariado das nações unidas para os direitos humanos (a/hrc/20/5 e corr.1) e a examinar mais aprofundadamente as manifestações, causas e consequências da violência contra as mulheres com de�ciência. além disso, o relatório examina brevemente os quadros jurídicos internacionais e regionais relevantes e apresenta recomendações. em relação à violência ins�tucional, a relatora especial a�rmou o seguinte: 38. em contextos ins�tucionais, as mulheres com de�ciência estão sujeitas a inúmeras formas de violência, incluindo a ingestão forçada de fármacos psicotrópicos ou outros tratamentos psiquiátricos forçados. além disso, a ins�tucionalização forçada cons�tui, em si mesma, uma forma de violência. as pessoas com problemas de saúde mental e de�ciência intelectual são por vezes sujeitas a detenção arbitrária de longa duração em ins�tuições sem direito de recurso, privando-as assim da sua capacidade jurídica.18 39. as mulheres ins�tucionalizadas e dependentes de serviços de apoio são, geralmente, mais vulneráveis. a vulnerabilidade, tanto em ins�tuições como em serviços de base comunitária, pode variar: desde o risco de isolamento, de tédio e privação de es�mulos, até ao risco de abuso �sico e sexual. as evidências sugerem que as pessoas com de�ciência correm um maior risco de abuso por várias razões, incluindo a dependência dum grande número de prestadores de serviços e também devido a barreiras à comunicação. 19 um estudo concluiu que a maioria (68%) dos doentes psiquiátricos em ambulatório num hospital �nha sofrido agressões �sicas e/ou sexuais graves, o que representa uma frequência mais elevada do que na população em geral. 20 ▪ relatório da relatora especial sobre os direitos das pessoas com de�ciência: sexual and reproduc�ve health and rights of girls and young women with disabili�es, 2017, a/72/133, 14 de julho de 2017: examina os desa�os enfrentados pelas raparigas e mulheres jovens com de�ciência em relação à sua saúde e direitos sexuais e reprodu�vos, e apresenta orientações dirigidas aos estados sobre a forma de garan�r a existência de quadros jurídicos e polí�cos que apoiem a sua autonomia e abordem os fatores estruturais que as expõem à violência, ao abuso e a outras prá�cas prejudiciais. ▪ relatório da relatora especial sobre a violência contra as mulheres e respe�vas causas e consequências: a framework for legisla�on on rape (model rape law), 2021, a/hrc/47/26/add.1. dota os estados e outras partes interessadas de um instrumento capaz de aplicar as normas internacionais em matéria de violação, tal como estão estabelecidas no 16 âmbito do direito internacional rela�vo aos direitos humanos, do direito internacional humanitário e do direito penal internacional, incluindo a interpretação da jurisprudência dos tribunais competentes e da doutrina não vincula�va produzida por mecanismos especializados. estas normas são apresentadas no relatório da relatora especial sobre a violência contra as mulheres, referente ao estupro como violação dos direitos humanos e manifestação de violência de género contra as mulheres (a/hrc/47/26), e aplicam-se tanto em tempos de paz como de con�ito. o documento refere-se especi�camente às mulheres com de�ciência em algumas disposições, nomeadamente: art. 12.º, alínea b), subalínea i): as crianças ví�mas ou testemunhas de crimes serão tratadas de forma atenciosa e delicada, respeitando a sua dignidade durante todo o processo judicial, tendo em conta a sua situação pessoal e necessidades de apoio, idade, género, eventual de�ciência e grau de maturidade. ar�go 20.º, n.º 30, alínea f), subalínea iii): no caso de ví�mas com de�ciência ou incapacidade �sica, psicológica, mental ou intelectual, a obtenção de assistência por parte de um educador especial, psicólogo ou outra pessoa familiarizada com técnicas de comunicação alterna�vas (por exemplo, braille, linguagem gestual ou outras tecnologias eletrónicas e de informação acessíveis a pessoas com necessidades especí�cas) antes de entrevistar ou registar o depoimento da ví�ma͖ art. 20.º (34): todas as ví�mas devem ser apoiadas no acesso à jus�ça através de exames médicos atempados, adequados e atentos ao género e à de�ciência, realizados com o consen�mento voluntário, genuíno e informado da ví�ma. as ví�mas devem também ter acesso a cuidados terapêu�cos e psicossociais que contribuam para a sua recuperação. devem também ser apoiadas no acesso aos processos de jus�ça penal, se assim o desejarem. art. 20.º (40) (g): dados administra�vos e judiciais sobre as ví�mas e os autores de processos de violação, desagregados por sexo, idade e �po de violência, bem como a relação entre o autor e a ví�ma, a localização geográ�ca e quaisquer outros fatores considerados relevantes, como a raça, etnia, nacionalidade, estatuto de imigrante, casta, orientação sexual, de�ciência e iden�dade de género. outras fontes ▪ diretrizes sobre a desins�tucionalização, incluindo em emergências (2022), comité para os direitos das pessoas com de�ciência, 10 de outubro de 2022, crpd/c/5: estas diretrizes complementam o comentário geral n.º 5 do comité (2017) e as respe�vas diretrizes sobre o direito à liberdade e à segurança das pessoas com de�ciência (art. 14.º). des�nam-se a orientar e apoiar os estados parte nos seus esforços para concre�zar o direito das pessoas com de�ciência a viverem de forma independente e a serem incluídas na comunidade, e a servir de base para o planeamento de processos de desins�tucionalização e de prevenção da ins�tucionalização. ▪ declaração sobre a eliminação da violência contra as mulheres (1993), assembleia geral das nações unidas: enuncia as medidas a tomar pelos estados para eliminar a violência domés�ca, que incluem: legislação penal adequada͖ desenvolvimento de planos de ação nacionais͖ prestação de serviços e recursos des�nados às mulheres ví�mas de violência͖ formação e sensibilização dos funcionários públicos para as questões de género͖ atribuição de recursos nos orçamentos governamentais para promover o combate à violência contra as mulheres. 17 ▪ declaração de pequim e plataforma de ação (1995): no domínio da violência domés�ca, recomenda que seja dada prioridade à análise e revisão da legislação e à adoção doutras medidas necessárias, incluindo a criação de mecanismos adequados, de modo a garan�r que todas as mulheres gozem de proteção contra a violência domés�ca, a qual deve ser tratada como uma infração penal sancionada por lei. refere-se às mulheres com de�ciência em várias das suas provisões. este documento con�nua a ser o quadro polí�co global e o plano de ação mais abrangentes, cons�tuindo uma fonte habitual de orientação e inspiração para a concre�zação da igualdade de género e dos direitos humanos das mulheres e das raparigas. ▪ resolução 2003/45 sobre a eliminação da violência contra as mulheres, comissão dos direitos humanos das nações unidas: encoraja os governos a introduzir: “dever impera�vo de promover e proteger os direitos humanos das mulheres e das raparigas, devendo exercer a devida diligência na prevenção, inves�gação e punição de atos rela�vos a todas as formas de violência contra mulheres e raparigas”. ▪ plano de ação global de reforço do papel do sistema de saúde no âmbito duma resposta nacional mul�ssetorial de combate à violência interpessoal, em especial contra mulheres, raparigas e crianças (2016), organização mundial de saúde: um documento técnico baseado em evidências, melhores prá�cas e orientações técnicas existentes da oms. apresenta um conjunto de medidas prá�cas que os estados-membros poderão tomar para reforçar o sistema de saúde e as inicia�vas intersectoriais de prevenção e resposta à violência interpessoal em geral, e contra as mulheres, raparigas e crianças, em par�cular. o plano também delineia as medidas que o secretariado da oms deverá tomar para apoiar os estados-membros. ▪ resolução 2475 (2019), conselho de segurança das nações unidas, s/res/2475 (2019): protege as pessoas com de�ciência em situações de con�ito. a primeira resolução autónoma sobre a proteção das pessoas com de�ciência, que sublinha a obrigação das partes em con�ito de garan�r que as pessoas com de�ciência gozem de igualdade de acesso aos serviços básicos e à jus�ça, de vias de recurso e�cazes e, se for caso disso, de eventuais indemnizações. reconhece que a ins�tucionalização forçada é uma forma de violência que priva as mulheres e raparigas da liberdade em razão da sua de�ciência, e sublinha a importância de garan�r a par�cipação plena, efe�va e relevante, bem como a inclusão de todas as mulheres e raparigas com de�ciência nos processos de tomada de decisão e nos papéis de liderança, envolvendo e apoiando as organizações de pessoas com de�ciência e por elas lideradas. ▪ a agenda 2030, mediante o obje�vo de desenvolvimento sustentável n.º 5, procura pôr termo a todas as formas de discriminação contra as mulheres e raparigas, e eliminar todas as formas de violência contra as mulheres e raparigas nas esferas pública e privada, incluindo o trá�co e a exploração sexual. instrumentos regionais consagrados aos direitos humanos conselho da europa tratados internacionais ▪ convenção europeia dos direitos humanos (cedh): o ar�go 3.º proíbe a tortura e o tratamento ou a punição desumanos ou degradantes. o ar�go 8.º protege o direito à vida privada e familiar e confere às pessoas em idade núbil o direito a contrair matrimónio. o ar�go 14.º proíbe a discriminação por qualquer mo�vo associado a qualquer dos outros direitos consagrados na convenção. estas disposições incluem a discriminação em razão do sexo ou 18 género. o ar�go 5.º do protocolo n.º 7 da convenção estabelece que os cônjuges deverão gozar de direitos iguais no âmbito do matrimónio. o protocolo n.º 12 da convenção alarga a proibição de discriminação do ar�go 14.º a casos não abrangidos por outros direitos previstos na convenção. ▪ convenção do conselho da europa para a prevenção e o combate à violência contra as mulheres e a violência domés�ca (convenção de istambul): o texto juridicamente vincula�vo mais signi�ca�vo e abrangente em matéria de violência contra as mulheres. centra-se na prevenção e combate à violência contra as mulheres e a violência domés�ca. reconhece a violência de género contra as mulheres como violação dos direitos humanos e uma forma de discriminação. os estados deverão: realizar regularmente campanhas de sensibilização͖ formar pro�ssionais que estejam em contacto próximo com as ví�mas͖ incluir nos materiais didá�cos questões como a igualdade de género e a resolução não violenta de con�itos nas relações interpessoais͖ criar programas de reabilitação des�nados aos perpetradores de violência domés�ca e aos agressores sexuais͖ trabalhar em estreita colaboração com as ong e envolver os meios de comunicação social e o setor privado na erradicação dos estereó�pos de género e na promoção do respeito mútuo. ▪ convenção do conselho da europa para a proteção das crianças contra a exploração sexual e os abusos sexuais (convenção de lanzarote): abrange o abuso sexual no seio da família e no “círculo de con�ança” da criança, bem como os atos pra�cados por mo�vos comerciais ou de obtenção de lucro. aborda todos os �pos possíveis de crimes sexuais contra crianças. ▪ carta social europeia (revista): inclui o direito das pessoas com de�ciência – independentemente da idade e da natureza e origem da sua de�ciência – à independência, à integração social e à par�cipação na vida comunitária (ar�go 15.º), e o direito da criança a ser protegida contra a negligência, a violência e a exploração (ar�go 17.º). jurisprudência ▪ x e y contra os países baixos (tribunal europeu dos direitos humanos, req. n.º.8978/80, 26 de março de 1985): uma rapariga com de�ciência intelectual (a segunda demandante) foi violada, no lar para crianças com de�ciência mental onde vivia, no dia seguinte ao seu décimo sexto aniversário (a idade de maioridade sexual nos países baixos) por um familiar da pessoa responsável. ficou trauma�zada com a experiência, mas foi considerada incapaz de assinar uma queixa o�cial devido à sua reduzida maturidade intelectual. o seu pai (o primeiro demandante) assinou em seu nome, mas não foi instaurado um processo contra o autor do crime porque a rapariga deveria apresentar, ela própria, a queixa. os tribunais nacionais reconheceram que havia uma lacuna na lei. o tribunal recordou que, embora o obje�vo do ar�go 8 (direito ao respeito pela vida privada e familiar) da convenção seja, essencialmente, o de proteger o indivíduo contra a interferência arbitrária das autoridades públicas, não se limita a obrigar o estado a abster-se de tal interferência: para além deste compromisso essencialmente nega�vo, poderão exis�r obrigações posi�vas inerentes a um respeito efe�vo pela vida privada ou familiar. no processo em apreço, o tribunal considerou que a proteção conferida pelo direito civil em caso de infrações desta natureza come�das contra o segundo demandante era insu�ciente. estamos perante um processo em que estão em jogo valores fundamentais e aspetos essenciais da vida privada. a dissuasão efe�va era, neste domínio, indispensável e só poderia ser alcançada com recurso a disposições do direito penal. constatando que o código penal neerlandês fora omisso em lhe assegurar uma proteção 1e prá�ca e e�caz, o tribunal de jus�ça concluiu, tendo em conta a natureza do delito em causa, que a segunda requerente teria sido ví�ma de uma violação do ar�go 8. ▪ m.c. contra a bulgária (tribunal europeu dos direitos humanos, req. n.º 39272/98, 4 de dezembro de 2003): o tribunal sublinhou a importância de se supervisionar a forma como a legislação é aplicada. o processo concluiu que, embora o ar�go que proíbe a violação no código penal búlgaro não mencione qualquer requisito de resistência �sica por parte da ví�ma, veri�ca-se que, na prá�ca, a resistência �sica parece ser exigida para se poder deduzir uma acusação de violação. ▪ g.m. e outros contra a república da moldávia (tribunal europeu dos direitos humanos, req. n.º 44394/15, 22., novembro de 2022): o processo respeitava a três mulheres da ins�tuição psiquiátrica de bălţi ví�mas de violação e abuso por parte do médico responsável pelos serviços clínicos da ins�tuição. este mesmo médico integrou posteriormente uma comissão médico-legal que decidiu que as mulheres deveriam interromper a gravidez e submeter-se a outras intervenções des�nadas a impedir que voltassem a engravidar. o tribunal considerou que a moldávia violou o ar�go 3 da convenção, o qual protege contra a prá�ca forçada de interrupções da gravidez e imposição de contraceção em mulheres com de�ciência intelectual sem o consen�mento informado das mesmas, considerando-as uma forma de tortura e maus-tratos. o tribunal cri�cou os estereó�pos segundo os quais as mulheres com de�ciência intelectual “não devem procriar” (§ 122). o tribunal faz notar que a moldávia perpetua esta forma de maus-tratos devido às a�tudes preconceituosas e paternalistas das autoridades moldavas em relação às mulheres com de�ciência (§ 121 a 122). no seu acórdão, o tribunal recorda que um despacho ministerial moldavo de 1994 determina que “a de�ciência intelectual cons�tui uma contraindicação rela�vamente à gravidez, sem qualquer outra avaliação dos riscos clínicos” (§ 123). o tribunal considerou ainda que a moldávia não teria assegurado a acessibilidade da informação fornecida aos pacientes e, por conseguinte, a existência de salvaguardas adequadas contra quaisquer prá�cas coercivas dessa natureza (§ 119). ▪ herczegfalvy contra a áustria (tribunal europeu dos direitos humanos, req. n.º 10533/83, 24 de setembro de 1992):o tribunal considerou que a situação de inferioridade e impotência caraterís�ca dos pacientes internados em hospitais psiquiátricos exige uma vigilância acrescida no controlo do respeito da convenção. conquanto caiba às autoridades médicas decidir, com base nas regras reconhecidas da medicina, quais os métodos terapêu�cos a aplicar, se necessário pela força, para preservar a saúde �sica e mental dos pacientes inteiramente incapazes de decidir por si próprios e pelos quais são, portanto, responsáveis, estes pacientes con�nuam, no entanto, a usufruir da proteção do ar�go 3.º, cujas exigências não permitem qualquer derrogação. ▪ keenan contra o reino unido (tribunal europeu dos direitos humanos, req. n.º 27229/95, 3 de abril de 2001): a avaliação da incompa�bilidade entre o tratamento ou a sanção em causa e as normas do ar�go 3.º deve, no caso da doença mental, ter em conta a vulnerabilidade da pessoa e a sua incapacidade, nalguns casos, de se queixar de forma coerente ou sequer da forma como está a ser afetada por um qualquer tratamento especí�co. ▪ estão aqui disponíveis outras sínteses da jurisprudência do tribunal europeu dos direitos humanos em matéria de violência contra as mulheres: brochura “violência contra as mulheres”: h�ps://www.echr.coe.int/documents/d/echr/fs_violence_woman_eng 20 brochura “violência domés�ca”: h�ps://www.echr.coe.int/documents/d/echr/fs_domes�c_violence_eng recomendações ▪ recomendação 1582 (2002) rela�va à violência domés�ca contra as mulheres, assembleia parlamentar do conselho da europa: apela aos estados-membros para que reconheçam que estão obrigados a prevenir, inves�gar e punir todos os atos de violência domés�ca e de conferir proteção às suas ví�mas. estabelece uma série de medidas des�nadas a pôr termo a todas as formas de violência contra as mulheres. entre estas medidas contam-se as de caráter legisla�vo e polí�co, des�nadas a prevenir e inves�gar a violência contra as mulheres, prestar assistência às ví�mas, trabalhar com os agressores, aumentar a sensibilização, a educação e a formação, e recolher todos os elementos que se revelem per�nentes. a aplicação da presente recomendação é objeto de acompanhamento regular, sendo fornecidas aos estados-membros informações sobre a evolução registada e as eventuais lacunas existentes. ▪ recomendação 1905 (2010), assembleia parlamentar do conselho da europa: propõe a adoção de medidas de proteção das crianças que testemunhem violência domés�ca, remetendo para a resolução 1714 (2010,) rela�va a crianças que testemunham atos de violência domés�ca. ▪ recomendação 2227 (2022), desins�tucionalização de pessoas com de�ciência, assembleia parlamentar do conselho da europa. ▪ recomendação n.º r (90) 2, rela�va à adoção de medidas de cariz social aplicáveis à violência no contexto familiar, comissão de ministros do conselho da europa. recomenda que sejam tomadas medidas especí�cas em matéria de informação, deteção precoce da violência, denúncia da violência, prestação de assistência e apoio terapêu�co (linhas telefónicas de emergência, serviços de crise e centros de aconselhamento), medidas des�nadas às crianças, medidas des�nadas às mulheres, medidas des�nadas aos perpetradores de atos de violência, medidas educa�vas (por exemplo, criação de programas de prevenção des�nados às crianças nas escolas), etc. ▪ recomendação 5 (2002), rela�va à proteção das mulheres contra a violência (2002), comissão de ministros do conselho da europa: sugere que os estados-membros promovam medidas de combate à violência contra as mulheres nos domínios dos meios de comunicação social, do direito penal e civil, dos procedimentos judiciais, dos programas de intervenção des�nados aos perpetradores de atos de violência, de medidas rela�vas à violência sexual, ao assédio sexual, à violência no seio da família, à mu�lação genital, à violência em situações de con�ito e pós-con�ito, ao desrespeito da liberdade de escolha em matéria de natalidade, aos crimes de honra e aos casamentos precoces. no que respeita às medidas rela�vas à violência em ambientes ins�tucionais, recomenda-se aos estados-membros que: 77. penalizem todas as formas de violência �sica, sexual e psicológica perpetradas ou toleradas pelo estado ou pelos seus pro�ssionais, onde quer que ocorram e, em par�cular, nas prisões ou centros de detenção, ins�tuições psiquiátricas, etc.͖ 78. penalizem todas as formas de violência �sica, sexual e psicológica perpetradas ou toleradas em situações nas quais a responsabilidade do estado ou de terceiros possa ser invocada͖ por exemplo, em internatos, estruturas residenciais para pessoas idosas e outros estabelecimentos similares. 21 ▪ recomendação 10 (2004), rela�va à proteção dos direitos humanos e da dignidade das pessoas com doença mental e respe�va exposição de mo�vos (2004), comissão de ministros do conselho da europa: visa reforçar a proteção das pessoas com doença mental, em especial as que se encontram sujeitas a internamento ou tratamento involuntário. ▪ recomendação 5 (2005) da comissão de ministros aos estados-membros, rela�va aos direitos das crianças a viver em ins�tuições residenciais, 16 de março de 2005. ▪ recomendação 2 (2010) da comissão de ministros aos estados-membros, rela�va à desins�tucionalização e vida em comunidade das crianças com de�ciência, 3 de fevereiro de 2010. ▪ recomendação 10 (2009) da comissão de ministros aos estados-membros, rela�va a estratégias nacionais integradas para a proteção das crianças contra a violência, 18 de novembro de 2009. ▪ recomendação 12 (2011) da comissão de ministros aos estados-membros, rela�va aos direitos das crianças e aos serviços sociais adaptados às crianças e às famílias, 16 de novembro de 2011. ▪ recomendação 2 (2012) da comissão de ministros aos estados-membros, rela�va à par�cipação de crianças e jovens com menos de 18 anos, 28 de março de 2012. ▪ recomendação 6 (2012) da comissão de ministros aos estados-membros sobre a proteção e promoção dos direitos das mulheres e raparigas com de�ciência, 13 de junho de 2012. ▪ recomendação 2 (2013) da comissão de ministros aos estados-membros sobre a garan�a de inclusão plena das crianças e jovens com de�ciência na sociedade, 16 de outubro de 2013. outras fontes ▪ parecer do comité económico e social europeu sobre a situação das mulheres com de�ciência, 2018/c 367/04: este parecer apela à ue, em conjunto com todos os seus estados-membros, para que aplique a convenção das nações unidas sobre os direitos das pessoas com de�ciência (cdpdnu) (2 )͖ as recomendações que a ue recebeu do comité da convenção das nações unidas sobre os direitos das pessoas com de�ciência no que respeita às mulheres e raparigas com de�ciência em 2015 e o comentário geral n.º 3 do comité das nações unidas sobre o ar�go 6.º da cdpd. ▪ orientações da comissão de ministros do conselho da europa rela�vas à jus�ça adaptada às crianças, 17 de novembro de 2010. ▪ resolução resap(2005)1, rela�va à proteção de adultos e crianças com de�ciência contra o abuso, 2 de fevereiro de 2005. ▪ resolução 2431 (2022), desins�tucionalização de pessoas com de�ciência (2022), assembleia parlamentar do conselho da europa. ▪ commdh/issuepaper (2012)3, o direito das pessoas com de�ciência à vida autónoma e inclusão na comunidade (2012), conselho da europa, comissário para os direitos humanos. ▪ desins�tucionalização de pessoas com de�ciência (2021), assembleia parlamentar do conselho da europa (comité dos assuntos sociais, da saúde e do desenvolvimento sustentável): disponível aqui: h�ps://assembly.coe.int/liferay/soc/pdf/docsanddecs/2021/as-soc-2021-46-en.pdf 22 união europeia ▪ a carta dos direitos fundamentais da união europeia: igualdade entre homens e mulheres (ar�go 23.º)͖ direito à proteção das crianças (ar�go 24.º͖ direito ao respeito pela integridade �sica e mental (ar�go 3.º)͖ direito das pessoas com de�ciência a bene�ciarem de medidas des�nadas a assegurar a sua integração e par�cipação na vida comunitária (ar�go 26.º). ▪ dire�va do parlamento europeu e do conselho rela�va ao combate à violência contra as mulheres e à violência domés�ca: uma dire�va recentemente aprovada cons�tui o primeiro instrumento jurídico abrangente a nível da ue dedicado ao combate à violência contra as mulheres. a dire�va criminaliza a violência �sica, bem como a de natureza psicológica, económica e sexual contra as mulheres em toda a ue, tanto o�ine como online. a mu�lação genital feminina, bem como o casamento forçado, serão criminalizados como crimes autónomos. as formas mais generalizadas de ciberviolência serão igualmente criminalizadas. prevê medidas de prevenção de todos os �pos de violência contra as mulheres, incluindo a violência domés�ca, e estabelece novas normas para a proteção, o apoio e o acesso das ví�mas à jus�ça, obrigando, por exemplo, os estados-membros a criar linhas de apoio e centros de crise em caso de violação que prestem assistência às ví�mas. exigirá que os estados-membros garantam uma denúncia segura, sensível às questões de género e mais fácil dos crimes de violência contra as mulheres e de violência domés�ca, incluindo a possibilidade de denúncia online. refere-se às mulheres com de�ciência em várias das suas provisões. ▪ a dire�va rela�va aos direitos das ví�mas (dire�va 2012/29/ue) estabelece padrões mínimos em matéria de proteção de todas as ví�mas de crimes, incluindo as ví�mas de violência de género. exige que os estados-membros garantam uma comunicação acessível com as ví�mas, tendo em conta qualquer �po de�ciência. ▪ as dire�vas rela�vas à igualdade de tratamento (dire�va 2006/54/ce͖ dire�va 2010/41/ue e dire�va 2004/113/ce) proíbem o assédio em razão do género e o assédio sexual como forma de discriminação sexual no contexto laboral e na oferta ou prestação de bens ou serviços. ▪ a dire�va rela�va à luta contra o trá�co de seres humanos e à sua prevenção (dire�va 2011/36/ue) reconhece a natureza de género deste crime (ar�go 1.º). o abuso e a exploração sexual de crianças e a pornogra�a infan�l são abordados na dire�va 2011/93/ue. ▪ a estratégia da comissão europeia “uma união da igualdade: estratégia para a igualdade de género 2020-2025” reconhece que as mulheres com problemas de saúde e de�ciência têm maior probabilidade de sofrer várias formas de violência e obriga a comissão a desenvolver e �nanciar medidas de combate ao abuso, à violência, à esterilização e ao aborto forçados. ▪ o ins�tuto europeu para a igualdade de género (ieig) elaborou 13 parâmetros rela�vos à violência na in�midade (vni), des�nados a orientar os esforços de recolha de dados dos setores policial e judicial. os parâmetros elaborados pelo eige contribuem para a avaliação dos progressos realizados a nível nacional na redução da vni e da violência domés�ca, bem como para o reforço da comparabilidade dos dados, em conformidade com os requisitos mínimos da dire�va da ue rela�va aos direitos das ví�mas e da convenção de istambul do conselho da europa. este relatório orienta os fornecedores de dados nacionais que par�ciparão no exercício de recolha de dados do ieig. disponível aqui: h�ps://eige.europa.eu/publica�ons-resources/publica�ons/methodological-guidance-administra�ve-data-collec�on-violence-against-women-and-domes�c-violence-0 23 ▪ relatório do grupo de peritos ad hoc sobre a transição dos cuidados ins�tucionais para os cuidados de base comunitária (2009): o relatório foi elaborado por um grupo de peritos independentes convocados pelo comissário europeu vladimír špidla em fevereiro de 2009, com vista a abordar as questões da reforma dos cuidados ins�tucionais na sua complexidade. disponível aqui: h�ps://ec.europa.eu/social/blobservlet?docid=3992&langid=en legislação nacional cada país dispõe de legislação e regulamentação especí�cas, alinhadas com as normas internacionais, des�nadas a proteger as mulheres e as crianças em ambientes ins�tucionais. estas leis incluem, normalmente, disposições rela�vas à no��cação obrigatória, estratégias de intervenção e sanções aplicáveis aos perpetradores dos abusos. normas para as ins�tuições de apoio social e psiquiátrico ▪ as ins�tuições devem criar um ambiente seguro que respeite a dignidade e os direitos de todas pessoas apoiadas. ▪ os pro�ssionais devem receber formação sobre como reconhecer e reagir a sinais de abuso. ▪ devem ser garan�dos o acompanhamento regular e as ações de �scalização independentes que assegurem o cumprimento dos requisitos legais. ▪ devem ser criados mecanismos de denúncia de abusos, incluindo canais con�denciais e acessíveis às ví�mas e aos denunciantes. ▪ devem ser desenvolvidos planos abrangentes de prestação de cuidados que respondam às necessidades �sicas, emocionais e psicológicas das pessoas apoiadas. boas prá�cas de proteção das ví�mas de abuso ▪ adotar prá�cas de prestação de cuidados conscientes da dimensão traumá�ca que reconheçam o impacto do abuso nas ví�mas. ▪ assegurar o acesso das ví�mas à assistência jurídica e ao apoio psicológico. ▪ fomentar uma cultura e prá�ca organizacional que dê prioridade à segurança e aos direitos das pessoas apoiadas. ▪ assegurar que as ví�mas par�cipem nas decisões rela�vas aos cuidados que lhes são prestados e que lhes sejam dadas oportunidades de reabilitação e reintegração. pro�ssionais da área do apoio a pessoas com de�ciência e ins�tuições psiquiátricas desempenham um papel fundamental na defesa destas normas e padrões jurídicos. ao manterem-se informados e vigilantes, podem ajudar a salvaguardar os direitos e o bem-estar das mulheres e crianças a quem prestam serviços. 24 i. princípios de monitorização dos direitos humanos princípio 1: não causar danos os responsáveis pela monitorização devem tomar todas as medidas necessárias para proteger os entrevistados de eventuais retaliações ou punições pelo facto de falarem com os elementos das equipas de monitorização. importa assegurar que não são reveladas quaisquer informações sobre as pessoas contactadas. além de não mencionar o nome ou as iniciais de uma pessoa, recomenda-se que não se mencionem quaisquer informações pessoais sobre ela, mesmo que a mesma dê o seu consen�mento. é fundamental realizar várias entrevistas para que as en�dades que são visitadas não possam determinar quem disse o quê. a equipa deve também ques�onar os entrevistados sobre eventuais perceções de risco e disponibilizar formas de contato para que, caso haja algum �po de situação (ex. retaliação) em consequência da visita de monitorização, a equipa possa dar uma resposta adequada23. princípio 2: diálogo constru�vo e con�nuo a monitorização dos direitos humanos envolve um acompanhamento regular das organizações, de modo a garan�r melhorias efe�vas. assim, embora mantendo a independência, a comunicação com as autoridades responsáveis das en�dades avaliadas deve ser conceptualizada como um diálogo constru�vo que se deve manter de forma regular, focado na implementação de direitos humanos nesses locais, ao mesmo tempo em que defende a inclusão das pessoas apoiadas em serviços de base comunitária. princípio 3: independência e credibilidade é vital que as pessoas envolvidas na organização e realização das visitas de monitorização dos direitos humanos sejam independentes de quaisquer en�dades governamentais, ou das organizações que são alvo das visitas. a equipa de gestão das visitas deve assegurar que os elementos das equipas de monitorização não fazem parte, nem têm qualquer interesse em proteger qualquer en�dade pública, a organização onde se efetua a monitorização ou pessoas a elas associadas. uma equipa credível é uma equipa formada para a realização de visitas de monitorização e que conhece as normas em relação às quais estas organizações serão monitorizadas. ao selecionar os elementos para uma equipa de monitorização, é aconselhável construir uma equipa mul�disciplinar cons�tuída por u�lizadores ou ex-u�lizadores de serviços ou programas, pro�ssionais (na área da saúde, social ou psicossocial) e elementos com formação especializada em direitos humanos.24 princípio 4: recolher informações relevantes e credíveis a equipa de monitorização não deve recolher apenas a opinião de uma pessoa, mas sim procurar informações de um conjunto variado de fontes. a veri�cação de provas é especialmente importante neste domínio da monitorização, uma vez que as pessoas com de�ciência intelectual e/ou psicossocial enfrentam um forte es�gma no que diz respeito à credibilidade das suas declarações, incluindo por parte de representantes de autoridades responsáveis por inves�gar alegações de maus-tratos e más prá�cas nas organizações.25 23 kit de ferramentas ithaka para a monitorização dos direitos humanos e dos cuidados de saúde gerais em ins�tuições de saúde mental e assistência social (2010) 24 idem, pág. 25 25 idem, pág. 26 2d princípio 5: armazenar e par�lhar informações com segurança para proteger a con�dencialidade, a equipa interdisciplinar de monitorização deve assegurar que as informações recolhidas, bem como quaisquer registos e anotações realizadas durante as visitas realizadas, são man�das num local seguro. considere encriptar os seus �cheiros ao par�lhar esta informação com outros membros da equipa e enviar palavras-passe por telefone.26 ii. técnicas de monitorização dos direitos humanos as técnicas de recolha de dados frequentemente u�lizadas nos processos de monitorização de direitos humanos são: as entrevistas, observações e análise de documentação. esta seção disponibiliza uma breve descrição de cada uma destas técnicas e qual a melhor forma de realizar o registo de informação recolhida. técnica 1: entrevista localização a informação recolhida nas entrevistas poderá conter dados pessoais e sensíveis, podendo colocar a pessoa em risco, razão pela qual a con�dencialidade é fundamental. a equipa de monitorização deve realizar entrevistas em locais privados, tranquilos e confortáveis. porém, nem sempre é possível assegurar estas condições, pelo que se deve assegurar esforços do sen�do de manter a conversa em privado. alguns u�lizadores dos serviços/ ou programas podem solicitar que uma pessoa de con�ança os acompanhe durante a entrevista. sempre que se veri�car esta situação, a presença do acompanhante deve ser autorizada. anonimato e con�dencialidade qualquer informação con�da no relatório de monitorização que possa ser associada a uma pessoa especí�ca pode ter como consequência eventuais represálias contra a pessoa entrevistada. consequentemente, a equipa de monitorização só pode discu�r o conteúdo da entrevista com os membros da respe�va equipa. para promover a con�dencialidade, cada elemento da equipa de monitorização deve assinar um documento comprometendo-se a garan�r a con�dencialidade do processo de monitorização e anonimato dos entrevistados. pode ser ú�l discu�r com os u�lizadores dos serviços e/ ou programas a sua perceção sobre potenciais riscos e ques�onar se a equipa de monitorização pode intervir no sen�do de reduzir esses riscos.27 seleção dos entrevistados a equipa de monitorização deve ser orientada na seleção das pessoas a entrevistar pelo leque de u�lizadores e pro�ssionais de apoio, bem como pela dimensão da amostra determinada durante a preparação da visita (ver etapa 5 para obter mais informações sobre como determinar quais e quantas pessoas entrevistar de cada organização ou serviço). para garan�r que o processo seja imparcial, a equipa de monitorização, deve escolher os u�lizadores e pro�ssionais que pretende entrevistar. caso se decida entrevistar familiares (ou amigos ou cuidadores), a equipa de monitorização pode escolher quais os familiares a entrevistar. deve também decidir se a entrevista aos mesmos se realiza durante a visita ou fora da mesma. todos os entrevistados – pro�ssionais, u�lizadores dos serviços e/ou programas e famílias – têm o direito de recusar par�cipar nas entrevistas, e a equipa de monitorização deve respeitar estas decisões. 26 idem, pág. 27 27 idem, pág. 28 26 a equipa de monitorização deve dirigir-se diretamente à pessoa e obter a sua permissão explícita para par�cipar numa entrevista.28 seleção de pessoas com de�ciência apoiadas pelos serviços e/ ou programas para a entrevista durante a visita, algumas pessoas apoiadas (em resposta residencial ou serviço de base comunitária) poderão dirigir-se aos elementos da equipa de monitorização para chamar sua atenção. a equipa deve também esforçar-se por estabelecer contacto com pessoas que não procurem esta interação direta (ex. sentadas em locais mais afastados). importa referir que alguns dos potenciais entrevistados poderão residir em lares residenciais, ou respostas similares, podendo sen�r-se desconfortáveis por haver estranhos a fazer perguntas sobre as suas vidas. além disso, certo �po de medicação pode prejudicar a capacidade de concentração das pessoas por longos períodos de tempo.29 s vezes, no caso de pessoas estão sujeitas a medidas de acompanhamento, no âmbito do regime do maior acompanhado30 , os pro�ssionais podem dizer que a equipa de monitorização precisa da permissão dos acompanhantes para que possam realizar a entrevista. porém, não permi�r a entrevista por este mo�vo viola a cdpd. as equipas de monitorização devem discu�r este aspeto durante a fase de preparação da visita. em outros casos, as equipas de monitorização podem ter poderes para falar com qualquer pessoa.31 seleção de pro�ssionais para entrevista na realização das visitas a equipa de monitorização deve manter uma postura colabora�va, par�ndo do pressuposto que os pro�ssionais são empenhados e dão o seu melhor no trabalho que desenvolvem. a equipa de monitorização deve solicitar à direção e, aos pro�ssionais, informações sobre uma variedade de tópicos. a direção poderá fornecer informações esta�s�cas e gerais sobre a organização. estes irão apresentar a sua visão sobre o trabalho desenvolvido pela organização, iden��cando eventuais desa�os e aspetos a melhorar. estes também deverão fornecer informações sobre os procedimentos e metodologias de trabalho internas rela�vas às alegações de maus-tratos, ou como a organização trata as situações nas quais as pessoas apoiadas pretendem apresentar queixas, entre outros.32 poderão também ser solicitadas informações sobre a situação �nanceira da organização (ex. orçamento, gastos com pessoal, custos operacionais, entre outros). considere entrevistar diferentes pro�ssionais, incluindo, pro�ssionais de saúde e da área social, tais como médicos, psicólogos, assistentes sociais, terapeutas ocupacionais e terapeutas da fala, assim como pro�ssionais de ação direta, monitores, motoristas, entre outros. estes poderão ter informações importantes para par�lhar. os voluntários também poderão ser fontes de informação relevantes. nas ins�tuições psiquiátricas, o pessoal auxiliar e de segurança é normalmente chamado para conter os pacientes, e a equipa de monitorização pode pedir que descrevam o que acontece quando alguém se torna violento, bem como quais as pessoas apoiadas que podem deixar a ins�tuição, quando e como.33 28 kit de ferramentas da oms para avaliar e melhorar a qualidade e os direitos humanos em instalações de saúde mental e assistência social (2012), p. 33 29 kit de ferramentas ithaka, p. 29 30 lei n.º 49/2018, de 14 de agosto – regime jurídico do maior acompanhado 31 kit de ferramentas ithaka, p. 32 32 kit de ferramentas ithaka, p. 28 33 kit de ferramentas ithaka, p. 29 27 durante a entrevista disponibilização de adaptações devem ser realizados todos os esforços para ultrapassar quaisquer barreiras na comunicação entre o entrevistador e o entrevistado. por exemplo, se o entrevistado e o entrevistador falarem línguas diferentes ou se o entrevistado �ver uma de�ciência que prejudique a sua capacidade de comunicação (por exemplo, di�culdade na fala ou na audição), devem ser mobilizados intérpretes (independentes) ou intérpretes de linguagem gestual. para algumas pessoas, pode ser ú�l ter consigo uma pessoa de apoio no decorrer da entrevista. dependendo das necessidades iden��cadas, o entrevistador deverá fornecer as adaptações adequadas (consulte o passo 5 para obter mais informações sobre os �pos de adaptação que devem ser considerados durante a fase de preparação). orientações para a realização da entrevista antes de iniciar as entrevistas, os entrevistadores devem apresentar-se, explicar o mo�vo da mesma e responder a quaisquer questões que o entrevistado possa colocar. os entrevistados também podem fazer perguntas aos entrevistadores para os conhecerem melhor (por exemplo, de onde são e há quanto realizam aquele trabalho). esta abertura e diálogo permite que se estabeleça uma relação de con�ança entre o entrevistador e o entrevistado, permi�ndo que as pessoas se sintam confortáveis com a situação. nesta fase, os entrevistados também podem par�lhar as suas preocupações sobre a par�cipação na entrevista, bem como as medidas tomadas para proteger o seu anonimato e con�dencialidade. os entrevistadores também devem disponibilizar o consen�mento informado aos entrevistados e esclarecer quaisquer dúvidas que possam surgir, garan�ndo que eles tenham compreendido plenamente o conteúdo antes de assinar.34 como o processo de entrevista pode ser longo e exigente, os entrevistados devem ter a oportunidade de fazer pausas conforme necessário. no caso das pessoas que tomam certo �po de medicação, devem ser respeitados e ajustados os tempos de pausa.35 recomenda-se que a equipa de monitorização incen�ve os pro�ssionais e os u�lizadores do serviço a par�lhar as suas experiências pessoais. geralmente, no caso de incidentes ou problemas recorrentes, as perguntas que se seguem podem ser úteis para obter mais informações: • o que aconteceu? • a quem aconteceu? • quando aconteceu?36 • com que frequência isso aconteceu? • como outras pessoas foram/são afetadas por ele? • como aconteceu/acontece?37 • por que aconteceu/acontece? • houve alguma resposta por parte da equipa? • o que foi feito para evitar que isso volte a acontecer? 34 kit de ferramentas para os direitos de qualidade da oms, p. 34. 35 ibidem. 36 algumas pessoas podem ter um problema com o conceito de tempo. se for esse o caso, para garan�r informações mais precisas, é bom nomear um evento ou hora do dia que seja clara e fácil de iden��car (por exemplo, natal ou hora do almoço) e perguntar se aconteceu antes ou depois. 37 em alguns casos, pode ajudar as pessoas com de�ciência a ilustrar esta situação desenhando em papel. 28 se uma pessoa com de�ciência apoiada está a explicar algo que lhe aconteceu, podem ser úteis algumas perguntas para solicitar mais detalhes: • o que aconteceu? • poderia descrever como foi? • pode falar-me um pouco mais sobre…? • como se sen�u? • já ouvi outras pessoas dizerem […] o que pensa sobre isso? • quais foram, ou são, as piores partes de tudo isto? • como gostaria que as coisas fossem feitas de forma diferente?38 a sugestões acima referidas são perguntas “abertas”, que permite uma grande variedade de respostas, sendo neste caso mais adequadas do que as perguntas “fechadas”. o entrevistador deve adaptar-se ao es�lo de comunicação do entrevistado, garan�ndo que a compreensão e entendimento são asseguradas. consulte o passo 6 abaixo para obter mais conselhos sobre a realização de entrevistas. entrevistas sensíveis ao género e informadas sobre traumas em primeiro lugar, a equipa de monitorização deve incluir membros do sexo feminino, com formação adequada para a realização de entrevistas com raparigas. deve haver também membros da equipa com experiência em lidar com a perturbação de stress pós-traumá�co e outros traumas sofridos por mulheres que sofreram violência, incluindo violência sexual. os membros da equipa de monitorização que sejam mulheres, de minorias étnicas e raciais, e estrangeiros poderão ser mais capazes de iden��car e discu�r os desa�os e vulnerabilidades especí�cos que as mulheres desses grupos enfrentam enquanto vivem ou frequentam este �po de serviços e/ ou programas. recomenda-se que a equipa de monitorização tenha formação para lidar com situações de violência sexual e outras questões sensíveis relacionadas com o género. a equipa de monitorização deve ser capaz de fazer as perguntas certas u�lizando uma linguagem sensível às questões de género.39 mais detalhes sobre a criação da equipa de monitorização podem ser encontrados na seção “etapa 2: criar a equipa de monitorização”. durante a entrevista, os membros da equipa de monitorização devem ter em consideração quatro princípios para que a mesma se adeque a experiências de trauma e violência:40 1. compreender o trauma e a violência e os seus impactos na vida e nos comportamentos das pessoas a violência pode ocorrer de várias formas e ter efeitos traumáticos a longo prazo na vida de alguém. o trauma é uma resposta à violência, seja violência que ocorreu no passado ou violência contínua. os membros da equipa de monitorização devem evitar julgar as pessoas devido às suas reações a experiências de violência, pois elas podem decorrer de traumas. em vez disso, o entrevistador deve fazer pausas, refletir, ouvir e validar as experiências que o entrevistado está a partilhar41. 2. criar ambientes emocionalmente e fisicamente seguros 38 ibidem. 39 penal reform interna�onal, women in deten�on: a guide to gender-sensi�ve monitoring, p.10. h�ps://www.apt.ch/knowledge-hub/publica�ons/women-deten�on-guide-gender-sensi�ve-monitoring 40 gbv learning network, “issue 32 – trauma- and violence-informed interview strategies in work with survivors of gender-based violence” h�ps://gbvlearningnetwork.ca/our-work/issuebased_newsle�ers/issue-32/index.html. 41 agência de saúde pública do canadá: “trauma and violence-informed approaches: policy and prac�ce”, h�ps://www.canada.ca/en/public-health/services/publica�ons/health-risks-safety/trauma-violence-informed-approaches-policy-prac�ce.html#s7-1 2e para criar um ambiente em que os entrevistados se sintam confortáveis, os entrevistadores devem abster-se de fazer julgamentos, permitindo que o entrevistado se sinta compreendido e aceite. fornecer informações sobre a entrevista também poderá ser importante.42 3. promova oportunidades de escolha, colaboração e empatia comunicar de forma aberta e sem julgamentos pode promover a empatia e incentivar os entrevistados a partilhar as suas experiências e sentimentos. os entrevistadores devem ouvir atentamente os entrevistados e verificar se eles entenderam tudo corretamente.43 4. fornecer uma abordagem baseada em pontos fortes e de capacitação para apoiar a resiliência finalmente, os entrevistadores podem ajudar a validar as experiências dos entrevistados e ajudá-los a compreender que as suas respostas, por exemplo, à violência, são normais. refletir sobre como as condições estruturais moldam a vida das pessoas também pode ser uma abordagem de apoio.44 orientações para a realização de entrevistas a pessoas com delírios um delírio é uma falsa crença. os delírios são, por vezes, sintomas de alguns problemas de saúde mental. a equipa de monitorização que está a realizar a entrevista não deve tentar persuadir a pessoa de que sua crença está incorreta, porque para os próprios, é verdade. a equipa de monitorização devem ter presente que as pessoas que têm delírios também podem ser ví�mas de violações de direitos humanos, e que uma pessoa que tem uma crença falsa pode não estar delirando em todas as circunstâncias.45 lidar com pessoal intrusivo o responsável pela equipa de monitorização deve explicar, no início da visita, que as entrevistas com as pessoas, incluindo os u�lizadores dos serviços, são uma parte crucial do processo de monitorização e que devem ter lugar em privado, ou seja, não permi�ndo a sua observação pelos pro�ssionais. o responsável pela equipa de monitorização deve tomar nota das preocupações do diretor e tratá-las diretamente nesse momento, caso existam. se o diretor não autorizar a realização das entrevistas, a pessoa que autorizou as visitas de monitorização deve ser contactada e chamada a explicar por que razão as entrevistas devem ser realizadas em privado. em alterna�va, em alguns casos, poderá ser su�ciente informar o responsável de que a sua recusa em colaborar terá de ser registada no relatório. os pro�ssionais devem também ser relembrados sobre estes pormenores sempre que colocarem obstáculos à realização de entrevistas privadas.46 fim da entrevista os entrevistadores devem terminar a entrevista agradecendo às pessoas pelo seu tempo. devem ser informados sobre como contactar a equipa de monitorização caso necessitem de fornecer informações adicionais após a visita, comunicar quaisquer novos problemas ou abusos, ou expressar preocupações sobre as repercussões após a entrevista. os entrevistadores também devem informar os entrevistados sobre os próximos passos da visita de monitorização, nomeadamente de que cada par�cipante será no��cado sobre os resultados, logo que o relatório da visita de monitorização es�ver concluído.47 42 ibidem 43 ibidem 44 ibidem 45 idem, pág. 32 46 ibidem. 47 kit de ferramentas para os direitos de qualidade da oms, p. 32. 30 manter-se seguro a equipa de monitorização deve tomar precauções para reduzir eventuais riscos de agressão e violência, por parte de qualquer interveniente, durante a sua visita. por exemplo, nas salas onde decorrem as entrevistas, o entrevistador pode solicitar ao entrevistado sentar-se mais longe da porta, mantendo uma mesa entre eles. estas medidas irão permi�r ao entrevistador sair da sala caso se sinta inseguro. se o entrevistador desejar terminar a entrevista por questões de segurança, o entrevistado pode ser informado de que deseja fazer uma pausa para falar com outra pessoa e que poderá voltar mais tarde. o entrevistador deve simplesmente sair e conversar com outras pessoas. uma outra questão relacionada com a segurança consiste em assegurar que os entrevistadores estão imunizados contra doenças infeciosas, conforme aplicável e adequado. na visita a uma organização, os entrevistadores devem cobrir quaisquer feridas nas mãos com toalhetes an�bacterianos ou gel. os entrevistadores devem decidir como (não se) comunicar nestas circunstâncias. os entrevistadores devem procurar aconselhamento pro�ssional de um especialista antes de decidir como proceder.48 técnica 2: observação a observação é uma técnica que implica o recurso aos sen�dos: visão, audição, olfato, paladar e tato. importa assim que os elementos da equipa de monitorização registem as suas observações, de forma detalhada, nos locais onde realizam as visitas. as observações devem ser registadas, na medida do possível, de forma obje�va e concreta, para que a informação possa ser considerada credível. por vezes, as en�dades convidam as equipas de monitorização a par�cipar numa visita guiada. embora esta abordagem seja ú�l, pode eventualmente ocultar estrategicamente certos espaços. importa assim que os elementos das equipas de monitorização ques�onem os u�lizadores dos serviços sobre se eventualmente haverá outras áreas da organização relevantes e que não foram incluídas na visita guiada. outro aspeto que importa observar nas visitas guiadas, é de que forma os u�lizadores dos serviços interagem com os pro�ssionais da organização. ou seja, tentar perceber se a relação é cordial, ou mais distante. é igualmente relevante, estar-se atento ao comportamento dos pro�ssionais em situações especí�cas. por exemplo, os pro�ssionais batem na porta dos quartos antes de entrar? relacionam-se de forma cordial e educada com os u�lizadores da resposta social e/ ou programa que está a ser visitado?49 poderá consultar mais informações sobre a técnica de observação na etapa 6 da presente metodologia. técnica 3: análise documental as equipas de monitorização podem solicitar à en�dade visitada o acesso a diversos �pos de documentos para que os mesmos possam ser analisados e fundamentar a elaboração dos relatórios. alguns documentos poderão ser públicos, e estar disponíveis online, enquanto outros poderão exigir pedidos formais para os obter. algumas destas informações podem incluir: • dados esta�s�cos sobre o número de pessoas apoiadas pela organização, desagregados por �po de de�ciência, idade, sexo, e eventualmente, se as mesmas são bene�ciárias de medidas de acompanhamento, ao abrigo do regime do maior acompanhado. 48 kit de ferramentas ithaka, p. 43 49 idem, pág. 33 31 • orientações, folhetos informa�vos, ou outro �po de documentação, entregue aos u�lizadores dos serviços e/ ou programas aquando da sua entrada nos mesmos.50 eventualmente poderá ser solicitada a consulta de processos (registos de admissão, entre outros), os quais poderão ter informações relevantes relacionadas com os direitos humanos. porém, por vezes, esta documentação pode ser con�dencial, e o seu acesso ser negado51. • dados esta�s�cos sobre o número de funcionários da en�dade, habilitações, idades, planos e orientações ao nível da formação sobre violência, entre outros͖ • orientações e procedimentos internos o�ciais (documentação sobre orientações no que respeita à formação e gestão de recursos humanos, saúde e segurança, prevenção de violência, entre outros). esses documentos poderão conter informações muito relevantes sobre a qualidade do serviço prestado, e o comprome�mento da organização com o modelo de direitos humanos. quando não existem orientações ou polí�cas internas sobre determinada temá�ca, este poderá ser um indicador de que alguns requisitos poderão não estar a ser cumpridos. • registo de ocorrências especí�cas relacionadas com violência (por exemplo, queixas registadas de situações de violência ou abusos, tratamentos involuntários, roubos, mortes, entre outros). estes dados podem ser indica�vos de situações mais problemá�cas, ou eventuais violações de direitos humanos nas en�dades, pelo que devem ser inves�gados durante as visitas de monitorização. a inexistência de queixas de situações de violência também deve ser registada, pois pode estar relacionada com a ausência de mecanismos de queixa adequados, ou que os mesmos são inacessíveis aos u�lizadores dos serviços e/ou programas. se necessário, a equipa de monitorização pode solicitar informações antes da visita à organização. este procedimento poderá permi�r uma melhor organização e planeamento da vista. registo de informações durante a visita tomar notas durante as visitas de monitorização, a equipa deve ir registando a informação através de anotações. este registo será fundamental para auxiliar a redação dos relatórios. cada elemento da equipa de monitorização deve registar a informação u�lizando o método que considere mais adequado. uma forma de assegurar que as anotações realizadas durante a visita não interferem na capacidade de escuta, nem re�ram qualidade às conversas com os diferentes interlocutores, será a organização da equipa de monitorização em pares. ou seja, ao longo da visita, um elemento da equipa de monitorização lidera a entrevista, e o outro �ca responsável pelo registo de informação, realizando as anotações. gravações visuais e áudio deve ser sempre solicitada autorização prévia para a eventual recolha de imagens, vídeos ou realização de gravações áudio, pois estes recursos permitem que o registo de informação seja mais �dedigno. porém, a privacidade e con�dencialidade dos u�lizadores dos serviços e/ ou programas deve ser sempre preservada. se os u�lizadores dos serviços não quiserem ser fotografados ou �lmados, a sua vontade deve ser sempre respeitada. mesmo que a equipa de monitorização tenha a autorização da das pessoas apoiadas pelos serviços e/ ou programas para serem fotografadas ou �lmadas, importa também pedir autorização aos pro�ssionais da en�dade, de modo a evitar eventuais con�itos. 50 ibidem. 51 idem, pág. 34 32 na fase de planeamento das visitas de monitorização, a respe�va equipa que irá par�cipar na mesma deve debater em que medida se sente confortável com o registo de imagens e/ou vídeo. mostrar o rosto de uma pessoa, e as suas expressões faciais, poderá ser uma ferramenta poderosa, no entanto, em alguns casos, pode ser decidido que a imagem não deve ser recolhida. tirar fotogra�as com as pessoas de costas, ou expor as mãos das mesmas, pode ser uma estratégia para contornar a garan�a de con�dencialidade e anonimato. no entanto, é di�cil garan�r que as pessoas não serão iden��cadas.52 em alterna�va, para mostrar histórias de vida reais, também se pode recorrer aos seus testemunhos, recorrendo a excertos, mantendo o anonimato dos mesmos. iii. dez etapas para monitorizar direitos humanos esta seção fornece um guia com a descrição detalhada de 10 etapas a seguir para a monitorização dos direitos humanos em en�dades que prestam serviços e/ ou programas para mulheres e crianças com de�ciência intelectual e/ ou psicossocial. serão fornecidas ferramentas prá�cas tanto para a equipa de gestão, como para a equipa de monitorização, sobre o processo de monitorização de direitos humanos. etapa 1: nomeação da equipa de gestão e de�nição de obje�vos o primeiro passo na realização de uma monitorização mul�disciplinar será cons�tuir uma equipa de gestão que será responsável por supervisionar todo o processo de monitorização. ao contrário da equipa de monitorização, cuja missão se relaciona diretamente com a realização de visitas de monitorização e elaboração de relatórios, a equipa de gestão será responsável pela gestão de todo o processo de monitorização, assim como pela de�nição de indicadores que permitam aferir os resultados e impacto.53 a equipa de gestão deve determinar os obje�vos gerais do processo de monitorização, assim como os obje�vos das visitas de monitorização. deve ser tomado em consideração o contexto polí�co, económico e social do país, os bene�cios do envolvimento de partes externas no processo de monitorização, o público-alvo, o calendário de monitorização e o orçamento disponível.54 se um dos obje�vos centrais da realização de visitas de monitorização for a introdução de mudanças sistémicas, poderá ser importante que a equipa de gestão seja cons�tuída por representantes do ministério da saúde e/ou do ministério do trabalho, solidariedade e segurança social, assim como outros representantes polí�cos, e partes interessadas, tais como representantes das ins�tuições nacionais de direitos humanos e representantes de organizações na área da de�ciência. alguns dos resultados genéricos que podem ser alcançados através do processo de monitorização são os seguintes: • advocacy. os resultados da monitorização podem in�uenciar governos, decisores polí�cos e a formulação ou adaptação de polí�cas nacionais. • sensibilização para o tema. uma forma importante de o fazer é através dos meios de comunicação social: imprensa, televisão, rádio e internet. 52 ibidem. 53 por favor, veri�que este link para obter mais informações sobre os obje�vos de resultado vs nível de impacto: h�ps://councilfordisabledchildren.org.uk/sites/default/�les/uploads/�les/outcomes%20explainer-%20professionals.pdf 54 kit de ferramentas de direitos de qualidade da oms, p. 37, h�ps://www.who.int/publica�ons/i/item/9789241548410 33 • reforço das capacidades, u�lizando provas credíveis sobre as lacunas e violações em matéria de direitos humanos nos serviços e programas des�nados a pessoas com de�ciência ou experiência de doença mental. • in�uenciar e mo�var outras pessoas a par�ciparem na monitorização dos direitos humanos, u�lizando relatórios que exponham claramente os problemas existentes. • contencioso. um relatório pode demonstrar um problema e apoiar um argumento. • elevar o per�l de uma organização e permi�r-lhe tomar decisões informadas sobre questões estratégicas nas quais se deve concentrar.55 o quadro abaixo poderá facilitar a sistema�zação de informação sobre os obje�vos gerais do processo de monitorização, assim como os obje�vos das visitas de monitorização e a sua exequibilidade. obje�vo(s) tipo de serviços/programa medido como? concordou com quem? realista como? até quando? etapa 2: cons�tuição da equipa de monitorização a equipa de gestão é responsável pela seleção dos membros da equipa mul�disciplinar de monitorização. esta deve incluir pelo menos três pessoas: uma pessoa com de�ciência (com experiência prévia como u�lizadora de serviços e/ ou programas), um pro�ssional da área psicossocial/ou área médica͖ e um pro�ssional com formação na área de direitos humanos. pode ser per�nente, em função da organização que vai ser alvo do processo de monitorização, incluir representantes das famílias e dos prestadores de serviços.56 na seleção dos membros da equipa de monitorização devem ser considerados os seguintes aspetos: (1) assegurar que as pessoas selecionadas são independentes do governo e das en�dades que estão a ser monitorizadas, garan�ndo que não haja con�ito de interesses͖ (2) garan�r a diversidade dos membros das equipas em função do género, etnia, ou outras caracterís�cas͖ (3) assegurar que as pessoas selecionadas para integrar a equipa estão alinhadas com os princípios da convenção das nações unidas sobre os direitos das pessoas com de�ciência (cdpd), assim como com outros instrumentos internacionais de direitos humanos. no caso de se realizar mais do que uma visita de monitorização à mesma organização, seria importante garan�r que a equipa de monitorização é cons�tuída pelas mesmas pessoas que par�ciparam na primeira visita. acautelar esta situação é importante porque já foram estabelecidos laços de con�ança com pessoas ligadas à organização. determinar as funções dos membros da equipa a equipa de gestão também poderá determinar quais as funções especí�cas e responsabilidades dos diferentes membros da equipa de monitorização, incluindo: • coordenação das reuniões da equipa, das visitas às organizações e trabalhos de acompanhamento͖ 55 conjunto de ferramentas da oms, p. 24 56 o ar�go 33.º, n.º 3, da cdpd estabelece que qualquer controlo interno da aplicação da cdpd deve envolver as pessoas com de�ciência e as suas organizações representa�vas. 34 • observação das condições dos serviços e/ou programas nas organizações visitadas͖ • revisão de documentação͖ • realização de entrevistas (consulte também a secção “entrevistas”)͖ • elaboração dos relatórios de monitorização, incluindo os contributos de todos os membros͖ • responder a questões ou esclarecimentos após a realização da visita às organizações. o quadro abaixo apresentando pode ser u�lizado como um instrumento que facilita a sistema�zação de informações sobre os potenciais membros da equipa de monitorização (competências, conhecimentos especializados e antecedentes). após o preenchimento do quadro, a equipa de gestão pode aferir se a equipa de monitorização possui as competências ou conhecimentos especí�cos para a realização das visitas de monitorização. obje�vo da visita n.º 1: a�vidade experiência necessária candidato caracterís�cas experiência do perito outras informações designação def. género idade outros57 obje�vo da visita n.º 2: embora as funções dos membros da equipa de monitorização possam ser de�nidas e clari�cadas, importa também que sejam �exíveis, estando preparados para par�cipar num conjunto de a�vidades diversi�cadas ao longo do processo de monitorização.58 etapa 3: disponibilização de formação adequada à equipa de monitorização poderá ser necessário providenciar ações de formação especí�cas (que poderão ser ministradas por en�dades externas) aos membros da equipa de monitorização assegurando que todos têm acesso à informação relevante e necessária para a realização de visitas de monitorização de direitos humanos. a equipa de monitorização deve estar familiarizada com a convenção sobre os direitos das pessoas com de�ciência, o pacto internacional sobre os direitos económicos, sociais e culturais, o pacto internacional sobre os direitos civis e polí�cos, a legislação relevante produzida no âmbito da união europeia, bem como um conjunto de documentos (mesmo que não sejam vincula�vos) que fornecem orientações úteis sobre os direitos das pessoas com de�ciência. adicionalmente, devem também estar familiarizados com as polí�cas, planos, leis e estratégias nacionais relevantes relacionados com a saúde mental, de�ciência e legislação an�discriminação. adicionalmente, importa que os conteúdos da formação incidam também sobre os princípios de monitorização de direitos humanos e respe�vas técnicas de recolha de informação – entrevistas, observação, e análise documental – para que os membros da equipa de monitorização possam obter as competências necessárias para a realização das visitas. por �m, e não menos importante, a 57 minorias étnicas, raciais e religiosas͖ povos indígenas ou estrangeiros – dependendo do contexto nacional. 58 conjunto de ferramentas de monitorização dos direitos de qualidade da oms 3d formação também deve incluir considerações é�cas, especi�camente as estratégias a considerar para lidar com situações sensíveis que possam ocorrer durante a visita. a tabela que se segue poderá ser u�lizada como um instrumento de apoio para a de�nição dos tópicos e conteúdos especí�cos a constar nas ações de formação a ministrar aos elementos da equipa responsável pelas visitas de monitorização. tópico conteúdo quem vai realizar informações principais cdpd ar�go 19.º e sua operacionalização monitorização dos direitos humanos porquê? como? quem? informações adicionais legislação nacional sobre serviços de base comunitária etapa 4: atribuição de autoridade à equipa de monitorização importa que seja atribuída autoridade e legi�midade à equipa de monitorização para a realização das visitas. desta forma, garante-se a independência da equipa, e evita-se que a mesma seja alvo de pressões externas, ou tenha receio de consequências para os próprios ou para quem com eles par�lha informações. uma vez reconhecido o papel destas equipas, as organizações visitadas deverão cooperar com as mesmas e conceder-lhes acesso total ao espaço �sico e diferentes respostas sociais/programas especí�cos, assim como permi�r que os membros da equipa possam entrevistar quaisquer pessoas relevantes, protegendo sempre o seu anonimato e con�dencialidade. a forma como esta autoridade pode ser conferida e reconhecida à equipa de monitorização depende das especi�cidades do contexto legal e polí�co de cada país. uma das formas u�lizada para conferir autoridade à equipa de monitorização poderia ser através da revisão de legislação especí�ca (por exemplo, lei de bases na área da de�ciência ou na área da saúde mental) de forma a incluir visitas de monitorização à rede de serviços e equipamentos sociais. em alterna�va, poderia envolver-se também neste processo a ins�tuição nacional de direitos humanos portuguesa. por vezes, e tendo como obje�vo aferir e melhorar a qualidade dos serviços prestados, poderá ser o governo (por exemplo, através do ministério da saúde ou do ministério do trabalho, solidariedade e segurança social) ou a própria organização na área da de�ciência, enquanto en�dade prestadora de serviços, a solicitar uma monitorização externa aos mesmos. embora este �po de situações possa contar com o envolvimento de representantes governamentais ou dos pro�ssionais destas organizações (por exemplo, na coordenação da avaliação ou na facilitação do acesso aos serviços das organizações), a monitorização (ou seja, a realização das visitas, entrevistas com interlocutores e eventual recolha de informação), assim como a análise dos dados recolhidos, deve ser assegurada por peritos independentes quer do governo, quer das en�dades que estão a ser alvo do processo de monitorização. desta forma, procura-se assegurar a não existência de quaisquer con�itos de interesses. 36 etapa 5: preparação das visitas de monitorização reunir informações relevantes antes da realização da visita, importa assegurar que a equipa de monitorização dispõe de todas as informações e conhecimentos relevantes e necessários sobre o enquadramento legal e polí�co, nacional e internacional,59 na área da de�ciência e da saúde mental. desta forma, a equipa de monitorização poderá mais facilmente compreender e determinar em que medida a legislação nacional está alinhada com as normas internacionais na área dos direitos humanos. este entendimento mais aprofundado sobre o quadro legal e polí�co nacional e internacional irá conferir credibilidade ao trabalho da equipa de monitorização, podendo também aumentar o impacto que o relatório �nal das visitas de monitorização possa vir a ter.60 adicionalmente, a equipa de monitorização também pode recorrer a outras fontes de informação (por exemplo, relatórios de en�dades o�ciais, estudos académicos, esta�s�cas governamentais, ar�gos publicados nos meios de comunicação social, entre outros) para obter informações relevantes que permitam informar a realização da visita de monitorização. igualmente importante, a equipa de monitorização, durante as visitas, irá poder conversar com as pessoas com de�ciência intelectual e psicossocial – apoiadas pelas organizações que estão a ser visitadas -, ou com outros pro�ssionais que trabalham nessas organizações, para obter informações adicionais sobre as problemá�cas que estão a ser analisadas no âmbito das visitas de monitorização. determinar o momento mais adequado para a realização da visita se possível, os elementos da equipa de monitorização devem realizar mais do que uma visita à mesma organização, e respe�vas respostas sociais, para observar as respe�vas condições de funcionamento em diferentes momentos do dia (manhã, tarde e noite). contudo, é importante que estas visitas não importunem o normal funcionamento dos serviços, bem como respeitem os períodos de descanso das pessoas apoiadas. importa considerar, no planeamento das visitas de monitorização, que as mesmas se possam também realizar após o horário o�cial de funcionamento dos serviços, uma vez que, os direitos humanos das pessoas apoiadas poderão, por vezes, ser desrespeitados durante a noite, ou após o horário regular de funcionamento dos serviços, pois poderá haver menos pro�ssionais a trabalhar.61 determinar quais e quantas pessoas entrevistar as equipas de gestão, juntamente com as equipas de monitorização, poderão de�nir quantas pessoas serão entrevistadas em cada organização visitada: pro�ssionais de apoio, pessoas apoiadas e familiares (incluindo amigos e cuidadores). todos os entrevistados poderão fornecer informações relevantes e complementares à visita de monitorização. as entrevistas devem ser realizadas a pessoas que desempenham diferentes funções em cada organização, incluindo pessoas apoiadas, tendo em conta diferentes per�s (género, idade, �po de de�ciência, origem cultural͖ pessoas apoiadas pela organização há menos tempo, ou há mais tempo͖ pessoas apoiadas que frequentam as respostas sociais voluntária ou involuntariamente.62 59 convenção das nações unidas sobre os direitos das pessoas com de�ciência, pacto internacional sobre os direitos económicos, sociais e culturais, pacto internacional sobre direitos civis e polí�cos, outro quadro jurídico relevante da ue 60 kit de ferramentas ithaka, p. 40 61 ibidem 62 qualityrights tool kit, p. 20. 37 do mesmo modo, devem ser entrevistadas diferentes categorias pro�ssionais, incluindo diretores e responsáveis pela coordenação dos serviços ou respostas sociais, che�as intermédias, técnicos da área social (assistentes sociais, psicólogos, educadores sociais, entre outros) e médica (médicos, enfermeiros, �sioterapeutas, entre outros), assim como pro�ssionais de ação direta, monitores, motoristas, entre outros entre outros. devem também ser realizadas entrevistas a funcionários mais recentes e mais an�gos, incluindo também as diferentes categorias pro�ssionais (mais informações em “técnica 1: entrevista). o número de pessoas a entrevistar será de�nido pela equipa de monitorização, em função do número de pessoas apoiadas pelos diferentes serviços prestados pela organização, e pro�ssionais afetos aos mesmos. algumas orientações e ferramentas já existentes no âmbito da promoção dos direitos humanos das pessoas com de�ciência e experiência de doença mental, tais como o qualityrights tool kit proposto pela organização mundial de saúde, propõem sugestões para a determinação do número de pessoas a entrevistar no âmbito das visitas. assim, num determinado serviço ou resposta social: • se houver seis pessoas apoiadas, todas (100%) devem ser entrevistadas. • se houver 16 pessoas apoiadas, cerca de oito (50%) devem ser entrevistadas. • se houver 40 pessoas apoiadas, pelo menos 12 (cerca de 30%) devem ser entrevistadas. • o número de familiares a entrevistar poderia ser metade do número de entrevistas planeadas com as pessoas apoiadas. • o número de pro�ssionais a entrevistar pode ser determinado tendo por base os mesmos critérios u�lizados para de�nir o número de entrevistas a realizar às pessoas apoiadas.63 o princípio orientador subjacente à realização das entrevistas, assim como da u�lização das outras técnicas de recolha de dados – análise documental e observação – é que a equipa de monitorização consiga obter informações relevantes que permitam traçar um retrato �dedigno das condições oferecidas, por determinada organização, no âmbito das respostas socias que são disponibilizadas. o cruzamento de diferentes fontes de informação pode ser ú�l e esclarecedor, pelo que pode ser desnecessário realizar entrevistas muito longas, nomeadamente em grandes organizações. importa também referir que o número de pessoas a entrevistar deve ser su�cientemente abrangente e diversi�cado, garan�ndo sempre o anonimato dos testemunhos recolhidos. quanto mais elevado for o número de pessoas entrevistadas, mais di�cil será atribuir respostas especí�cas a pessoas singulares, pessoas apoiadas, familiares e pro�ssionais, pelo que este aspeto deve ser acautelado pela equipa de monitorização. importa também, sempre que considerado adequado, que as mulheres que integrem a equipa de monitorização par�cipem nas entrevistas feitas a mulheres apoiadas pelos serviços. poderá ser necessário providenciar algum �po de adaptação para que as pessoas com de�ciência possam par�cipar de forma plena e signi�ca�va, não só nas entrevistas realizadas nas visitas de monitorização, mas também nas reuniões e debates sobre os temas em análise. assim, durante o planeamento das visitas, deve considerar-se sempre a necessidade de fornecer, quando necessário, adaptações que facilitem a par�cipação de todos e todas, eliminado assim barreiras de acessibilidade �sicas (ex. rampas de acesso) e comunicacionais (ex. linguagem simples e fácil de entender), ou outras relacionadas com a temá�ca da violência, tais como, o risco de vi�mização secundária, ou a relação com os potenciais agressores.64 63 qualityrights tool kit, p. 20. 64 voices for jus�ce toolchest for professionals – h�ps://validity.ngo/wp-content/uploads/2023/01/voices-for-jus�ce-toolchest-for-professionals-_en.pdf 38 igualmente importante, e de modo a preservar o bem-estar emocional e a e�ciência do trabalho realizado pela equipa de monitorização, será fundamental que a equipa de gestão, antes de designar as pessoas para integrar uma visita especí�ca, incen�ve os mesmos a averiguar eventuais distúrbios como fadiga por compaixão (ou seja, sensação de exaustão emocional e �sica, derivada do contacto regular com a dor e sofrimento dos outros) ou burnout.65 disponibilizar informações relevantes sobre o obje�vo das visitas de monitorização sempre que for considerado per�nente, a equipa de monitorização poderá elaborar um folheto informa�vo para distribuir durante a visita de monitorização aos pro�ssionais, pessoas apoiadas e familiares, descrevendo qual o obje�vo da visita de monitorização (por ex. melhorar as condições e funcionamento das respostas sociais ou serviços), qual o papel da equipa de monitorização, como funcionam as visitas de monitorização, o que acontece após a visita, contatos da equipa, entre outros. estas informações também devem ser disponibilizadas em leitura fácil. elaborar o consen�mento informado as pessoas apoiadas e/ou os seus familiares que sejam entrevistadas no âmbito da visita de monitorização, devem ser informadas sobre o obje�vo das visitas, e consen�r a realização das mesmas, através da assinatura prévia do consen�mento informado. este, além de garan�r o anonimato e con�dencialidade do/a entrevistado/a, deve conter informação sobre o processo de monitorização, sobre a eventual gravação da entrevista (em áudio ou vídeo), assim como informar explicitamente que o/a entrevistado/a pode recursar-se a par�cipar a qualquer momento, e a sua vontade deve ser sempre respeitada. se a equipa de monitorização quiser �rar fotogra�as de situações relacionadas com abuso �sico (por exemplo, hematomas, cortes) nas pessoas apoiadas, devem também obter o consen�mento das mesmas.66 a proteção da con�dencialidade e o anonimato das pessoas entrevistadas é crucial para garan�r que a visita de monitoração não terá resultados nega�vos. todos os documentos (ex. consen�mento informado, gravações, vídeo, fotogra�as ou outros) que possam revelar a iden�dade dos entrevistados devem ser man�dos em local seguro e acessível apenas à equipa de monitorização. obter autorização para a realização das visitas de monitorização a equipa de gestão também deve par�cipar a�vamente no planeamento das visitas de monitorização às respostas sociais e/ ou serviços. em função do modelo das visitas de monitorização a realizar e da legislação nacional, poderá ser necessário solicitar autorização a en�dades governamentais competentes antes de proceder à visita de monitorização. estas en�dades governamentais deverão reconhecer autoridade à equipa da gestão e de monitorização para se proceder à realização da visita de monitorização (consulte o passo 4: atribuir autoridade à equipa de monitorização). ao negociar a obtenção de autorização para a realização das visitas de monitorização, deve considerar-se a possibilidade de par�lhar com a organização que recebe a visita uma versão preliminar do relatório �nal da visita, permi�ndo que esta possa corrigir eventuais imprecisões. quanto maior for a abertura e diálogo constru�vo da equipa de monitorização com as organizações que recebem as visitas, maior será a probabilidade de se conseguir obter as devidas autorizações para a realização das visitas. a equipa de monitorização também deve guardar cópias de todos os documentos, tais como cartas o�ciais enviadas e recebidas, caso sejam necessárias posteriormente.67 65 bride, b. e., radey, m., & figley, c. r. (2007). measuring compassion fa�gue. clinical social work journal, 35, 155-163. h�ps://doi.org/10.1007/s10615-007-0091-7 66 conjunto de ferramentas da oms, p. 20 67 kit de ferramentas ithaka, p. 45 3e em alterna�va, o acesso a determinada resposta social ou serviço pode ser garan�do através do estabelecimento de uma parceria de colaboração, na visita de monitorização, com a ins�tuição nacional de direitos humanos (em portugal, provedor de jus�ça – mecanismo nacional de prevenção) estabelecido pelo protocolo faculta�vo da convenção da onu contra a tortura e outras penas ou tratamentos cruéis, degradantes ou desumanos (pfcat) (assinado por portugal em 2013), e que tem autoridade para realizar visitas sem aviso prévio a locais de detenção ou inspecionar as condições em que se encontram as pessoas privadas de liberdade68. designar uma pessoa para coordenar os trabalhos da equipa de monitorização é importante designar uma pessoa que seja responsável pela coordenação e liderança dos trabalhos da equipa de monitorização. por vezes, no decorrer das visitas pode ser necessário tomar decisões di�ceis, pelo que a consensualização sobre a liderança da equipa poderá ser uma medida facilitadora da tomada de decisão.69 etapa 6: realização das visitas de monitorização a realização de uma visita de monitorização poderá envolver os seguintes passos, embora estes possam não ter lugar necessariamente por esta ordem: • brie�ng interno͖ • entrevista de apresentação à direção/conselho de administração ou outros quadros superiores͖ • visita à ins�tuição organização͖ • observação direcionada e aprofundada num pequeno número de serviços / resposta social͖ • entrevistas com as pessoas apoiadas, familiares (ou amigos ou cuidadores) e pro�ssionais͖ • consulta de documentos internos e polí�cas da organização͖ • o feedback após a visita de monitorização. brie�ng interno antes da realização de cada visita, a pessoa responsável pela equipa de monitorização deve fornecer aos membros da equipa informação relevante sobre a visita a realizar. por exemplo, informação genérica sobre a organização, a duração es�mada da visita de monitorização, o papel de cada um dos membros da equipa de monitorização e o que fazer em caso de surgir alguma questão. entrevista de apresentação à direção/conselho de administração ou outros quadros superiores chegada à organização, a equipa de monitorização deve reunir-se com a direção/conselho de administração da organização e proceder às devidas apresentações. o responsável pela equipa de monitorização explicará o obje�vo da visita e descreverá o que irão fazer e o que esperam alcançar. uma introdução semelhante deve ser feita aos pro�ssionais, pessoas apoiadas e às famílias, se possível. a delegação, cons�tuída pela equipa de monitorização e pelas pessoas designadas pela organização para estarem presente na visita, devem estabelecer um trabalho de parceria e cooperação (incluindo entre os pro�ssionais, as pessoas apoiadas e os familiares). os pro�ssionais podem sen�r-se desconfortáveis com a visita de monitorização, receando que o seu trabalho esteja a ser avaliado. por sua vez, as pessoas apoiadas e familiares também podem temer eventuais represálias caso par�cipem 68 para mais informações, por favor, consultar o site h�ps://www.provedor-jus.pt/documentos/_af-folhetomnp-dip�co10x21-04nov19.pdf 69 kit de ferramentas ithaka, p. 43 40 nas entrevistas, e por esta razão poderão adotar uma postura menos colabora�va. a delegação deve, por conseguinte, esforçar-se por promover uma postura colabora�va, salientando que todos os intervenientes têm um obje�vo comum – melhorar as condições oferecidas pela organização visitada – e que tal só pode ser alcançado com o contributo e a par�cipação de todos. no entanto, a equipa de monitorização não deve criar expecta�vas desadequadas sobre os resultados da visita de monitorização. ou seja, deve deixar claro que as condições oferecidas não irão ser alteradas (caso necessário) e melhoradas de forma imediata, sendo sempre necessário tempo para que as mudanças se possam implementar. visita à organização a equipa de monitorização deve fazer uma visita rápida à organização, abrangendo (preferencialmente) todas as suas respostas/ ou serviços. mesmo sendo uma organização grande, a equipa de monitorização deve percorrer os corredores para se familiarizar com o local, e respe�vas respostas, o que poderá facilitar a análise compara�va das mesmas. posteriormente, a equipa de monitorização deve escolher quais as respostas/ ou serviços nos quais gostariam de passar mais tempo. a observação deve incidir de forma aprofundada num pequeno número de respostas/ ou serviços. no caso dos hospitais, por exemplo, as observações devem ser feitas em unidades de tratamento de doenças agudas e crónicas, enfermarias masculinas e femininas, salas onde se realizam diferentes �pos de terapias (ex. terapia ocupacional), cozinha, zona de refeições, e casas de banho. a observação não se deve restringir a uma análise das condições �sicas dos espaços͖ deve também incluir o que efe�vamente acontece na organização. por exemplo, a equipa de monitorização deve observar as interações entre os pro�ssionais e as pessoas apoiadas pelos serviços, de modo a aferir se as pessoas estão a ser tratadas com dignidade e respeito. adicionalmente, importa também aferir aspetos relacionados com a par�cipação das pessoas apoiadas em aspetos relevantes para as suas vidas (ex. as pessoas apoiadas par�cipam na de�nição do seu plano individual? estas podem expressar as suas opiniões e fazer escolhas? em que medida as suas decisões são respeitadas?). poderá também considerar-se a consulta de documentação relevante como forma complementar de recolha de dados (ver na secção ii sobre a técnica análise documental). entrevistas com pessoas apoiadas, familiares (ou amigos ou cuidadores) e pro�ssionais realizar entrevistas com pessoas apoiadas/pacientes, familiares e pro�ssionais, ouvindo as suas versões, são elementos muito importantes do processo de monitorização. há várias questões a considerar ao realizar uma entrevista. (por favor, veja a técnica 1 – entrevista para obter mais informações). 41 é fundamental que a realização da entrevista não cause danos ao entrevistado. o bem-estar do entrevistado deve ser sempre priorizado. recomendações para a realização da observação o quality rights tool kit, da oms, propõe algumas recomendações que podem ser também relevantes e aplicáveis ao contexto de realização de visitas de monitorização. sugere-se assim que ao aplicar a técnica de observação, se u�lizem os cinco sen�dos. em seguida apresentam-se alguns exemplos: visão – observe cuidadosamente as condições �sicas e avalie se são aceitáveis. por exemplo, as casas de banho estão limpas? os quartos par�lhados oferecem privacidade su�ciente? há sobrelotação? observe as interações e relações entre pro�ssionais e pessoas apoiadas ou u�lizadores dos serviços. estes são tratados com dignidade e respeito? olfato – esteja atento aos diferentes odores nos espaços que visita. por exemplo, maus odores podem indicar falta de condições higiénicas e eventuais perigos para o bem-estar das pessoas. tato – toque na roupa das camas para determinar se é adequada e apropriada tendo em conta a estação do ano ou a preferência de cada pessoa apoiada. a temperatura ambiente nas diferentes áreas visitadas é adequada? abra as torneiras para veri�car se há água quente. não basta perguntar se há roupa de cama, ou aquecedores adequados nos quartos ou água quente. estas situações devem ser veri�cadas diretamente pelas equipas de monitorização. audição – esteja atento aos sons, ou por vezes, a sua falta. veri�cam-se gritos? em caso a�rma�vo, tente perceber porquê e o que está a ser feito sobre este assunto. o volume da música ou da televisão têm em consideração as preferências das pessoas apoiadas? há demasiado silêncio? este poderá indicar uma atmosfera repressiva em que as pessoas apoiadas se mostram relutantes em comunicar entre si, com os visitantes ou com os pro�ssionais? paladar – solicite uma amostra de comida, prove e veri�que se respeita as normas de segurança alimentar. 42 recomendações para a realização de entrevistas o quality rights tool kit, desenvolvido pela oms, propõe algumas sugestões para a realização de entrevistas: realizar as entrevistas de forma respeitosa e cordial. os entrevistados não devem sen�r que estão a ser interrogados, mas sim que estão a dar um contributo valioso para a visita de monitorização. as perspe�vas de todos os entrevistados são importantes. muitas vezes, as perspe�vas das pessoas apoiadas são consideradas pouco relevantes ou ignoradas. as entrevistas devem ser conduzidas de forma que os entrevistados se sintam respeitados e as suas perspe�vas valorizadas. não interromper os momentos de silêncio. o silêncio pode ser necessário, mesmo que possam, em certos momentos, ser desconfortáveis. não interrompa esses momentos, dando espaço para a pessoa re�e�r e expressar-se. evitar interrupções. permita que as pessoas falem sem serem interrompidas. se necessitar de esclarecer alguma dúvida, espere até que a pessoa tenha terminado a frase. evitar anotações excessivas. tirar muitas notas poderá distrair os entrevistados. é importante prestar atenção e ouvir as respostas. para acautelar esta situação poderá haver duas pessoas na realização das entrevistas: uma faz as perguntas e ouve as respostas e a outra �ra as notas. fazer breves resumos do que foi dito. sinte�zar as ideias dos entrevistados usando palavras suas é uma forma ú�l de mostrar que está atento, e entendeu corretamente o que lhe está a ser transmi�do. evitar in�uenciar as respostas dos entrevistados. é importante que os entrevistadores evitem in�uenciar as respostas dos entrevistados, nunca sugerindo as respostas. fazer perguntas abertas. as perguntas abertas permitem que os entrevistados par�lhem informações que consideram relevantes, sem que se condicione a resposta em determinado sen�do. evite as perguntas fechadas, pois elas poderão impedir que os entrevistados se expressem livremente. ser �exível. as pessoas podem não responder às perguntas na ordem em que estas constam no guião da entrevista. não interrompa as respostas. mesmo que a responder vá ao encontro de perguntas que, no guião, estava planeado serem realizadas mais à frente, não interrompa as respostas, permi�ndo aos entrevistados expressarem aquilo que consideram efe�vamente mais relevante. validar se as situações par�lhadas são pontuais ou regulares. por exemplo, se alguma pessoa apoiada par�lhar que determinado pro�ssional falou com ela de forma desrespeitosa, tente validar se essa situação foi pontual ou se é uma prá�ca regular, que poderá envolver também outros pro�ssionais. controlar o volume e tom de voz. o entrevistador não deve falar muito alto, nem demasiado rápido. permita que seja o entrevistado a de�nir o ritmo da entrevista. pra�car. realizar entrevistas é uma competência que se treina e requer prá�ca. por conseguinte, é importante que conheça bem o guião, ou as questões que quer explorar, e que possa testar e aplicar as questões a colegas, ou outros, antes da realização da visita à organização. 43 o feedback após a visita de monitorização na sequência da visita de monitorização, a direção da organização poderá solicitar a disponibilização das respe�vas conclusões. recomenda-se que este feedback seja dado diretamente aos membros da direção. será fundamental que nunca se iden��quem as pessoas que falaram com a equipa de monitorização.70 denúncias de casos de abuso os membros da equipa de monitorização poderão tomar conhecimento – durante as entrevistas, observação ou análise documental -, de eventuais situações de abuso ou negligência. assim, antes da visita de monitorização, será muito importante que se decida como a equipa deverá proceder mediante situações deste �po (ex. falar com o responsável da organização ou outra autoridade relevante), priorizando a resolução da situação o mais rapidamente possível. perante eventuais alegações de violência e caso um entrevistado/a ainda tenha algum �po de evidência sobre a mesma, se o/a mesmo concordar, a equipa de monitorização poderá veri�car essa situação, sendo importante que a mesma recolha e registe o máximo de informação possível sobre a ocorrência. se a equipa de monitorização �ver algum elemento que seja médico, é importante que o mesmo lidere a recolha de informação. também poderá ser relevante a recolha de imagens, observação do local, assim como registo de informações sobre eventuais lesões causadas. caso a situação já tenha sido previamente avaliada por pro�ssionais de saúde, pode-se solicitar a consulta de documentação relacionada com o caso, ou falar com o médico que esteve envolvido na denúncia. para que as situações de abuso possam ser denunciadas, será necessário que previamente as pessoas envolvidas na situação concordem com a realização da denúncia. igualmente importante será informar a direção da organização sobre a intenção da equipa de monitorização de realizar a denúncia, apresentando e jus��cando os mo�vos da mesma. a denúncia de situações de abuso deve seguir as normas legais em vigor a nível nacional. caso se aplique, a equipa de monitorização também poderá sugerir possíveis advogados ou serviços de apoio à ví�ma que possam apoiar as ví�mas de abuso, ou fornecer às pessoas apoiadas pelos serviços contactos telefónicos que possam usar, caso desejem comunicar situações de abuso ou negligência após a visita. autocuidado a monitorização dos direitos humanos poderá ser um trabalho emocionalmente desgastante. consequentemente, será fundamental que os elementos da equipa de monitorização falem abertamente sobre a forma como se sentem e se eventualmente se confrontaram com alguma situação mais di�cil, preservando assim o seu bem-estar. preferencialmente, caso existam, estas questões devem ser par�lhadas logo após a �nalização da visita a determinada organização ou en�dade. por exemplo, se houver algum membro da equipa que já tenha também experienciado situações de abuso ou violência, pode ser di�cil “reviver” experiências visitando as organizações ou en�dades. importa assim acautelar que todos os membros da equipa de monitorização possam eventualmente necessitar de algum �po de apoio. desta forma, seria per�nente disponibilizar apoio externo aos membros da equipa de monitorização, podendo recorrer ao mesmo sempre que considerassem necessário.71 70 kit de ferramentas ithaka, p. 45 71 kit de ferramentas ithaka, p. 46 44 etapa 7: redação do relatório de monitorização após a realização das visitas, as respe�vas equipas de monitorização e de gestão deverão reunir para fazer o balanço da visita, par�lhar informações e discu�r as suas principais conclusões. nessa reunião poderão determinar-se algumas das ideias-chave a abordar no relatório, assim como o �po de recomendações que devem ser feitas, ou considerar eventuais visitas adicionais. o relatório não deve focar-se em questões pontuais ou individuais. as equipas de monitorização devem procurar iden��car padrões recorrentes e questões sistémicas. esta análise pode servir de base para a elaboração do relatório �nal, incluindo as recomendações. será recomendável e necessário que estes relatórios sejam igualmente produzidos em leitura fácil, sobretudo porque pretendem envolver as pessoas apoiadas e garan�r a qualidade e a segurança dos serviços que frequentam. a equipa de monitorização pode elaborar o relatório da visita tendo por base a seguinte estrutura: • resumo (e recomendações)͖ • método u�lizado para a avaliação͖ • resultados da avaliação͖ • discussão͖ • conclusões e recomendações͖ • apêndices para fornecer informações técnicas complementares, caso sejam relevantes. há várias formas de redigir um relatório de monitorização. algumas equipas de monitorização par�lham a redação do documento, enquanto outras designam um relator que elabora uma versão preliminar do relatório que depois poderá ser revista por toda a equipa. seja qual for a estratégia adotada, importa que a redação do relatório seja um processo célere, pois caso demore tempo a ser produzido, maior será o risco de as memórias relacionadas com a visita desvanecerem, ou perder atualidade caso as circunstâncias da organização visitada mudem. recomenda-se que a equipa de monitorização reúna quando a versão �nal do relatório es�ver pra�camente �nalizada para que possa proceder às alterações �nais e aprovar a versão �nal do documento.72 o relatório deve ser um documento pautado por critérios de rigor e precisão.73 se, por alguma razão, a equipa de monitorização não �ver a certeza sobre a �abilidade de alguma informação, será melhor não incluir a mesma no relatório. as informações apresentadas no relatório devem basear-se em factos. logo, estas poderão ser sempre veri�cadas. o relatório poderá incluir detalhes técnicos (por exemplo, aspetos relacionados com a legislação ou procedimentos internos da organização), bem como citações ou excertos de informação recolhida na visita relacionados com experiências e relatos na primeira pessoa. estes úl�mos ilustram situações reais, e a forma como as pessoas vivenciam os problemas em análise. antes de divulgar publicamente o relatório, a equipa de monitorização poderá optar por enviá-lo à organização ou en�dade visitada para obter feedback sobre o mesmo. por úl�mo, importa referir que pode optar-se por não se divulgar determinadas informações no relatório por se considerar que a pessoa que forneceu a mesma poderá correr riscos (ser punida ou retaliada), caso a informação se torne pública.74 72 conjunto de ferramentas da oms, p. 20 73 kit de ferramentas ithaka, p. 47 74 kit de ferramentas ithaka, p. 48 4d etapa 8: divulgação do relatório de monitorização os processos de monitorização de direitos humanos realizados em organizações do setor social ou em en�dades na área da saúde podem servir vários propósitos, e os resultados poderão ser u�lizados de maneiras diferentes, tais como: informar polí�cas públicas, planear e rever legislação especí�ca͖ constatar as violações dos direitos humanos e defender a importância de se promover a mudança͖ sensibilizar as autoridades competentes e as partes interessadas para as questões de direitos humanos͖ formular planos de melhoramento da qualidade dos serviços nas organizações ou en�dades que foram visitadas͖ reforço de competências em matéria de direitos humanos, entre outros. depois de ser tornado público, o relatório deve ser divulgado às autoridades competentes e organizações e ou en�dades. a equipa de gestão deve elaborar uma lista de possíveis des�natários do relatório, incluindo, na sua divulgação, uma carta de apresentação, na qual deve salientar os aspetos mais relevantes do mesmo, procurando persuadir o des�natário sobre a sua relevância. entre as partes interessadas a quem podem ser enviados relatórios contam-se as seguintes: • autoridades governamentais͖ • membros do parlamento, em par�cular aqueles que ocupam cargos relevantes em comissões ou que demonstraram um interesse prévio em questões relacionadas com a saúde mental, a de�ciência ou os direitos humanos. • organizações de e para pessoas com de�ciência intelectual e/ou psicossocial que podem u�lizar os dados de monitorização nas suas próprias campanhas de sensibilização e defesa direitos humanos. • ins�tuições nacionais de direitos humanos͖ • estabelecimentos de ensino superior, centros de inves�gação, e outras en�dades que desenvolvam a sua a�vidade em contexto académicos, especialmente interessados na promoção de direitos humanos, saúde mental e de�ciência.75 etapa 9: avaliação do processo de monitorização a penúl�ma etapa do processo de monitorização de direitos humanos consiste em realizar uma avaliação ao mesmo. várias abordagens podem ser adotadas. porém, em geral, será necessário que se procure aferir, auscultando diferentes atores chave envolvidos no processo, em que medida consideram que os obje�vos da monitorização terão sido a�ngidos. • o processo de monitorização foi bem-sucedido? • o processo de monitorização foi conduzido de forma e�ciente? • o que poderia ser feito de forma diferente no próximo ciclo de monitorização? em função do público-alvo e do resultado da monitorização, poderá valer a pena considerar avaliar também o impacto do projeto, a metodologia, a produção de relatórios, divulgação, gestão do projeto e logís�ca.76 etapa 10: planeamento de visitas futuras ao longo do presente documento, salientou-se a importância da monitorização de direitos humanos de forma con�nua e regular. além de prevenir a ocorrência de situações de violência, estes procedimentos, ao terem uma periodicidade regular permitem também o registo de progressos – ou 75 ibidem. 76 kit de ferramentas ithaka, p. 49 46 eventuais retrocessos – no que respeita à implementação dos direitos humanos num determinado país. a convenção contra a tortura e outros tratamentos ou penas cruéis, desumanos ou degradantes corrobora a relevância destes mecanismos de monitorização regulares. porém, importa que as visitas de monitorização sejam também avaliadas de forma regular, tal como previsto na etapa 9. anexos 47 48 4e1 slovensko : aetodika monitoringu 5is-chbb9ct95: prepojen? zariadenia a programy na prevenciu n?silia táciabéih ba ž9báci a 59ťhci so zdravotn?m postihnut?m 2 101049690- dis-connected prepojené zariadenia a programy na prevenciu násilia páchaného na ženách a deťoch so zdravotn?m postihnut?m (101049690 – cerv-2021-daphne) krajina: metodika monitoringu 11.12.2024 f?rum pro lidsk? pr?va (f?rum pro lidsk? pr?va, z. s) https://forumhr.eu/cs/uvod/ vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať n?zory a stanovisk? eur?pskej ?nie alebo eur?pskej komisie. eur?pska ?nia ani schvaľujúci org?n za ne nemôžu niesť zodpovednosť. 3 obsah úvh5 ……………………………………………………………………………………………………………………………………. 4 o projekte dis-connected ……………………………………………………………………………………………. 4 zistenia z monitorovacích návštev vykonaných v cieľových krajinách ………………………… 4 ciele metodiky monitorovania ………………………………………………………………………………………….. 5 metodika …………………………………………………………………………………………………………………………….. 6 trávb9 bhray a štab5ar5y ……………………………………………………………………………………………….. 7 právny rámec medzinárodnej ochrany ľudských práv …………………………………………………… 7 regionálne ľudskoprávne inštrumenty ………………………………………………………………………….. 12 tribcnty ľu5skhtrávb9ih ahbithrhvabia ……………………………………………………………………… 17 princíp 1: neubližovanie …………………………………………………………………………………………………. 17 princíp 2: prebiehajúci dialóg o reforme ……………………………………………………………………….. 17 princíp 3: nezávislosť a dôveryhodnosť ……………………………………………………………………….. 17 princíp 4: zbieranie spoľahlivých informácií …………………………………………………………………. 17 princíp 5: bezpečné uchovávanie a zdieľanie informácií …………………………………………….. 18 a9tj5y ahbithrhvabia ľu5skýci tráv …………………………………………………………………………… 19 metóda 1: rozhovory (pozri tiež kapitolu 1 monitorovacieho nástroja) ……………………… 19 metóda 2: pozorovanie ……………………………………………………………………………………………………. 24 metóda 3: preskúmanie dokumentácie ………………………………………………………………………….. 25 zaznamenávanie informácií počas návštevy …………………………………………………………………. 26 59sať krhkhv ľu5skhtrávb9ih ahbithrhvabia ……………………………………………………………… 28 krok 1: vytvorte riadiaci tím a posúdiť ciele …………………………………………………………………. 28 krok 2: vytvorte monitorovací tím ………………………………………………………………………………….. 29 krok 3: pripravte monitorovací tím ………………………………………………………………………………… 30 krok 4: stanovte právomocí tímu na vykonanie monitorovacej návštevy ………………….. 31 krok 5: pripravte návštevy ……………………………………………………………………………………………… 31 krok 6: zrealizujte návštevy ……………………………………………………………………………………………. 34 krok 7: napíšte správu ……………………………………………………………………………………………………. 39 krok 8: rozpošlite správu ………………………………………………………………………………………………. 40 krok 9: vyhodnoťte proces …………………………………………………………………………………………….. 40 krok 10: naplánujte budúce návštevy ……………………………………………………………………………. 41 4 úvh5 o projekte dis-connected projekt “prepojené zariadenia a programy na prevenciu násilia páchaného na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím (dis-connected)” sa zameriava na ženy a deti s mentálnym a psychosociálnym postihnutím, ktoré sú obeťami násilia v zariadeniach a programoch určených pre tieto osoby. v rámci projektu sa vytvorí multidisciplinárny protokol spolupráce a reakcie s orgánmi činnými v trestnom konaní, poskytovateľmi služieb a pracovníkmi na podporu obetí s cieľom umožniť prevenciu, včasnú identi�káciu a ochranu pred násilím, ktorému čelia ženy a deti s psychosociálnym acalebo mentálnym postihnutím. konkrétne sú ciele projektu nasledovné: • zlepšiť nahlasovanie násilia prostredníctvom rozšírenia vedomostnej základne a zlepšenia monitorovania týkajúceho sa násilia páchaného na ženách a deťoch s mentálnym postihnutím v zariadeniach a programoch, ktoré im slúžiaé • budovať kapacity nezávislých odborníkov na prevenciu, odhaľovanie a uľahčovanie nahlasovania a nápravy násilia páchaného na ženách a deťoch s mentálnym postihnutímé • zlepšiť priebežné medziodborové mechanizmy nahlasovania a reakcie prostredníctvom praktických protokolové • zlepšiť prístup k službám prostredníctvom vypracovania praktických protokolov a prístupných online geolokalizačných máp, ktoré by obetiam ukázali, kam majú ísť, aby získali potrebnú podporué projekt sa realizuje v bulharsku, maďarsku, iitve, portugalsku a na slovensku od marca 2023 do februára 2025. zistenia z monitorovacích návštev vykonaných v cieľových krajinách výskum v krajinách zapojených do projektu ukázal, že v systéme sociálnej starostlivosti, systéme trestného súdnictva a systéme podpory obetí existujú rôzne nedostatky týkajúce sa prevencie a oznamovania násilia páchaného na ženách a deťoch s mentálnym a psychosociálnym postihnutím a podpory obetí. ženy a deti so zdravotným postihnutím ž�úce v bulharsku, maďarsku, iitve, portugalsku a na slovensku často nerozpoznávajú násilie páchané na nich z dôvodu nedostatočného prístupu k vzdelávaniu o právach a násilí. mnohým odborníkom, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, tiež chýba primeraná odborná príprava a nástroje na riešenie násilia. medzi nedostatky v systéme trestného súdnictva a systéme podpory obetí patrí nedostatok primeraných a procesných úprav pre obete so zdravotným postihnutím a ťažkosti s prístupom k informáciám a zdrojom. na spoločenskej úrovni k nedostatočnej informovanosti prispieva aj stigmatizácia zdravotného postihnutia a rodovo podmieneného násilia a prípady násilia zostávajú neodhalené. na základe analýzy údajov bolo v národných informačných dokumentoch sformulovaných niekoľko odporúčaní týkajúcich sa týchto otázok. po prvé, pre lepšie pochopenie tejto problematiky by bol kľúčový zber dezagregovaných údajov týkajúcich sa detských a ženských obetí násilia so zdravotným postihnutím v justičnom systéme. vzdelávanie a školenia týkajúce sa prevencie násilia pre odborníkov pracujúcich s ľuďmi so zdravotným postihnutím, ako aj pre ľudí so zdravotným postihnutím by boli nevyhnutné, aby mohli rozpoznať a riešiť prípady zneužívania. potrebné je aj 5 zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o násilí páchanom na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím. pokiaľ ide o justičný systém a systém podpory obetí, je potrebné viac odbornej prípravy, lepšia spolupráca medzi aktérmi a vytvorenie jasných protokolov. odborníci v celom systéme trestného súdnictva a v systéme podpory obetí by mali mať viac vedomostí o práci s ľuďmi so zdravotným postihnutím. na lepšiu podporu obetí a zabránenie sekundárnej viktimizácii by bola dôležitá aj lepšia spolupráca medzi orgánmi a organizáciami, jasné protokoly o riešení prípadov násilia, ako aj jasné postupy pri posielaní obetí. zlepšenie monitorovania je napokon kľúčovým prvkom pri práci na znižovaní násilia páchaného na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím. zriadenie účinných monitorovacích služieb v inštitúciách a komunitných službách by mohlo zlepšiť prevenciu aj riešenie násilia. pravidelné a ad hoc monitorovacie návštevy za účasti osôb, najmä žien, so zdravotným postihnutím a nezávislých mimovládnych organizácií, riadiace sa rámcom dohovoru osn o právach osôb so zdravotným postihnutím (crpd), by vo veľkej miere prispeli k odhaleniu násilia. ciele metodiky monitorovania ako bolo uvedené vyššie, ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím sú často vystavení nekvalitnej starostlivosti a porušovaniu ich ľudských práv.1 týka sa to najmä tých, ktorí sú segregovaní od spoločnosti v dôsledku ich umiestnenia v zariadeniach, medzi ktoré patria okrem iného ústavy sociálnej starostlivosti, psychiatrické zariadenia, nemocnice s dlhodobým pobytom, opatrovateľské ústavy, chránené oddelenia pre osoby s demenciou, špeciálne internátne školy, rehabilitačné centrá iné ako komunitné centrá, domovy na polceste, skupinové domovy, domovy rodinného typu pre deti, chránené alebo chránené bývanie, súdnopsychiatrické zariadenia, tranzitné domovy, ubytovne pre albínov, kolónie pre malomocných a iné sústredené zariadenia.2 ženy a deti môžu byť obzvlášť ohrozené3 násilím a zneužívaním. aj keď štáty musia plniť svoje povinnosti pri uplatňovaní práva ľudí so zdravotným postihnutím na život v komunite, je stále veľmi dôležité posudzovať dodržiavanie ľudských práv v týchto zariadeniach, ako aj v komunitných službách. výbor osn pre práva osôb so zdravotným postihnutím v usmerneniach o deinštitucionalizácii, a to aj v núdzových situáciách, zdôraznil, že „de�nície podporných služieb v komunite vrátane domácich a iných podporných služieb a osobnej asistencie by mali zabrániť vzniku nových segregovaných služieb, ako sú skupinové bývanie – vrátane malých skupinových domovov – chránené dielne, zariadenia na poskytovanie náhradnej starostlivosti, tranzitné domovy, denné centrá alebo donucovacie opatrenia, ako sú príkazy na komunitnú liečbu, ktoré nie sú službami v komunite.“4 komplexné monitorovanie zariadení môže 1 svetová zdravotnícka organizácia (2012). quality rights tool kit, s. 1. dostupné tu: https:ccrrr.rho.intcpublicationscicitemc9789241548410, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 2 výbor crpd (2022). usmernenia o deinštitucionalizácii, vrátane núdzových situácií. crpdccc5, ods. 15. dostupné tu: https:cctbinternet.ohchr.orgc_layoutsc15ctreatybodyexternalcdornload.aspx?symbolno=crpdccc5, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 3 viac informácií nájdete v národných správach o bulharsku, maďarsku, iitve, portugalsku a slovensku z projektu dis-connected. národné dokumenty sú k dispozícii tu: https:ccvalidity.ngocprojects-2cdis-connectedcnational-reportsc, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 4 výbor crpd (č. 7), ods. 28. 6 pomôcť identi�kovať porušovanie ľudských práv a podporiť autonómiu, dôstojnosť a právo užívateľov na sebaurčenie. táto metodika monitorovania je zameraná na odhaľovanie a nahlasovanie domáceho násilia a násilia v zariadeniach a programoch zameraných na osoby s mentálnym a psychosociálnym postihnutím. obsahuje príslušné právne normy a štandardy, praktické pokyny týkajúce sa rizikových faktorov a metód monitorovania a rozpis hlavných zásad a krokov monitorovania ľudských práv. metodika podporuje školenie multidisciplinárnych monitorovacích tímov na vykonávanie monitorovania služieb a programov a mala by sa používať spolu s príručkou monitorovania. naša metodika monitorovania je určená na použitie monitorovacími tímami vytvorenými v rámci projektu dis-connectedé na vykonávanie monitorovacích návštev zameraných na prevenciu, včasnú identi�káciu a riešenie násilia páchaného na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím. metodika však môže byť prínosom pre všetky mimovládne organizácie, ktoré chcú vykonávať monitorovanie, ako aj pre vnútroštátne ľudskoprávne inštitúcie. metodika metodika vychádza z dohovoru osn o právach osôb so zdravotným postihnutím, dohovoru osn o právach dieťaťa, dohovoru osn o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, dohovoru osn proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a opiera sa o odborné znalosti a skúsenosti nadácie validity a partnerov konzorcia v oblasti monitorovania ľudských práv v psychiatrických zariadeniach a zariadeniach sociálnej starostlivosti. to zahdňa odhaľovanie zneužívania detí so zdravotným postihnutím5 a skúmanie prístupu k spravodlivosti pre deti s mentálnym a psychosociálnym postihnutím.6 metodika monitorovania bola inšpirovaná aj obsahom súboru nástrojov ithaka na monitorovanie ľudských práv a všeobecnej zdravotnej starostlivosti v zariadeniach duševného zdravia a sociálnej starostlivosti (2010),7 súboru nástrojov charm8 a súboru nástrojov svetovej zdravotníckej organizácie (who) na hodnotenie a zlepšovanie kvality a ľudských práv v zariadeniach duševného zdravia a sociálnej starostlivosti (2012). 9 5 mdac, gip, iiga, act (2017). the charm toolkit – the child human rights abuse removal monitoring toolkit. dostupné tu: https:ccrrr.mdac.orgcenccharm-toolkit, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 6 školiace materiály a ďalšie výstupy projektu innovating european iaryers to advance of the rights of children rith disabilities sú dostupné tu: https:ccrrr.mdac.orgcencinnovating-laryers, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 7 ithaca projektová skupina (2010). the ithaka toolkit for monitoring human rights and general health care in mental health and social care institutions. dostupné tu: http:ccrrr.ithacastudy.euctoolkitscenglishc2.4%20ithaca%20toolkit%20english.pdf, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 8 mdac, gip, iiga, act (č. 11). 9 who (č. 6). 7 trávb9 bhray a štab5ar5y v tejto kapitole sú uvedené právne normy a štandardy týkajúce sa žien a detí, ktoré sa stali obeťami zneužívania v zariadeniach sociálnej starostlivosti a psychiatrických zariadeniach, v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach starostlivosti o deti a v rôznych formách neštátnych služieb. je veľmi dôležité, aby odborníci pracujúci v týchto zariadeniach tieto normy poznali a dodržiavali, aby chránili práva a blaho zraniteľných osôb. právny rámec medzinárodnej ochrany ľudských práv medzinárodné zmluvy (univerzálne) • dohovor o právach dieťaťa (crc): dohovor o právach dieťaťa zdôrazňuje ochranu detí pred všetkými formami fyzického alebo psychického násilia, zranenia alebo zneužívania, zanedbávania alebo nedbanlivého zaobchádzania, zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania. články, ktoré sa najviac týkajú detí so zdravotným postihnutím a ochrany pred násilím: • článok 2: právo na nediskrimináciu • článok 12: právo byť vypočutý • článok 19: právo na ochranu pred násilím. štáty musia pr�ať vhodné opatrenia na ochranu dieťaťa pred všetkými formami násilia, zneužívania a zanedbávania • článok 23: právo detí so zdravotným postihnutím na osamostatnenie sa a účasť v spoločnosti. špeciálna bezplatná starostlivosť, prístup k vzdelaniu, odbornej príprave, zdravotnej starostlivosti, rehabilitácii a príprave na zamestnanie a rekreáciu. • dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (cedaw): predstavuje najdôležitejšiu medzinárodnú zmluvu o právach žien. zdôrazňuje dôležitosť ochrany žien pred násilím vrátane žien v inštitucionálnych zariadeniach. • dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (cat): chce zefektívniť boj proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu na celom svete. nasledujúce články sú najdôležitejšie, pokiaľ ide o násilie páchané na ženách a deťoch so zdravotným postihnutím: • článok 1 o de�nícii mučenia • článok 13 o práve podať sťažnosť • článok 14 o práve na nápravu a odškodnenie • článok 16 o de�nícii krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. • dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím: zdôrazňuje práva osôb so zdravotným postihnutím na život bez zneužívania a potrebu vhodných opatrení na predchádzanie všetkým formám vykorisťovania, násilia a zneužívania. nasledujúce ustanovenia sa týkajú najmä žien a dievčat so zdravotným postihnutím: 8 • v odseku q preambuly crpd sa uznáva, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú často vystavené väčšiemu riziku násilia, zneužívania, zanedbávania alebo vykorisťovania. • článok 3 v crpd zahdňa „rovnosť medzi mužmi a ženami“ ako jednu zo základných zásad, ktoré sa majú dodržiavať v celom crpd. • článok 6 v crpd vyzýva zmluvné štáty, aby uznali, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím zažívajú viacnásobnú diskrimináciu. vyžaduje sa v ňom, aby sa krajiny, ktoré rati�kujú crpd, usilovali o zabezpečenie toho, aby ženy so zdravotným postihnutím mohli plne využívať všetky ľudské práva a slobody. • oddiel 5 v článku 16 v crpd o slobode od vykorisťovania, násilia a zneužívania vyžaduje, aby zmluvné štáty vytvorili právne predpisy a politiky na identi�káciu, vyšetrovanie a stíhanie násilia voči osobám so zdravotným postihnutím. uvádza sa v ňom tiež, že by mali zahdňať právne predpisy a politiky zamerané na ženy a deti. • odsek b v oddiele 2 v článku 28 v crpd o primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrane vyžaduje, aby ľudia so zdravotným postihnutím, najmä ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, mali prístup k programom sociálnej ochrany a znižovania chudoby. všeobecné odporúčania a všeobecné komentáre zmluvných orgánov osn • všeobecné odporúčanie č. 18 o ženách so zdravotným postihnutím (1991). výbor pre odstránenie diskriminácie žien (výbor cedaw): výbor cedaw neobsahuje text, ktorý by sa osobitne zaoberal ženami so zdravotným postihnutím. výbor cedaw však žiada zmluvné štáty cedaw, aby vo svojich pravidelných správach poskytovali informácie o ženách so zdravotným postihnutím. výbor tiež žiada zmluvné štáty dohovoru cedaw, aby podali správu o „opatreniach, ktoré pr�ali na zabezpečenie rovnakého prístupu žien so zdravotným postihnutím k vzdelaniu a zamestnaniu, zdravotným službám a sociálnemu zabezpečeniu a na zabezpečenie ich účasti vo všetkých oblastiach spoločenského a kultúrneho života“. • všeobecné odporúčanie č. 19 o násilí páchanom na ženách (1992). výbor cedaw: požaduje pr�atie všetkých potrebných opatrení na odstránenie diskriminácie žien a odstránenie násilia páchaného na ženách vrátane pr�atia osobitných právnych predpisov o všetkých formách násilia páchaného na ženách, trestných sankcií pre páchateľov násilia, občianskoprávnych prostriedkov nápravy, preventívnych a ochranných opatrení. prax zmluvných štátov už viac ako 25 rokov podporuje výklad výboru. opinio juris a prax štátov naznačujú, že zákaz rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách sa vyvinul do zásady medzinárodného obyčajového práva. všeobecné odporúčanie č. 19 bolo kľúčovým katalyzátorom tohto procesu. • všeobecný komentár č. 9 o právach detí so zdravotným postihnutím (2006). výbor pre práva dieťaťa, crccccgcc9. uznáva, že deti so zdravotným postihnutím čelia diskriminácii v rôznych aspektoch svojho života a vývoja, a skúma, ako to súvisí s násilím. 9 • všeobecný komentár č. 13 o práve dieťaťa na slobodu od všetkých foriem násilia (2011). výbor pre práva dieťaťa, crccccgcc13. zaoberá sa právom detí na slobodu od všetkých foriem násilia – čo sa týka detí so zdravotným postihnutím. • všeobecný komentár č. 3 k článku 6 (2016) o ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím (2016). výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, crpdcccgcc3: článok 6 by mal viesť zmluvné štáty k tomu, aby si plnili svoje povinnosti súvisiace s dohovorom pri podpore, ochrane a napĺňaní ľudských práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím, a to z hľadiska prístupu založeného na ľudských právach a z hľadiska rozvoja. • všeobecné odporúčanie č. 35 o rodovo podmienenom násilí páchanom na ženách, ktorým sa aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 (2017). výbor cedaw, cedawccc9cc35: obsahuje odporúčanie pre štáty, aby zabezpečili vzdelávanie a odbornú prípravu pre členov súdnictva, právnikov a príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní vrátane súdnych lekárov, zákonodarcov a zdravotníckych pracovníkov a všetkých pracovníkov v oblasti vzdelávania, sociálnych vecí a sociálnej starostlivosti vrátane pracovníkov pracujúcich so ženami v inštitúciách, ako sú domovy dôchodcov, azylové centrá a väznice, s cieľom vybaviť ich primeraným spôsobom na predchádzanie rodovo podmienenému násiliu na ženách a jeho riešenie.10 správy • správa osobitného spravodajcu pre násilie páchané na ženách: (2012), ac67c227: cieľom je prehĺbiť zistenia štúdie ohchr (achrcc20c5 a corr.1) a ďalej skúmať prejavy, príčiny a dôsledky násilia na ženách so zdravotným postihnutím. okrem toho správa stručne skúma príslušné medzinárodné a regionálne právne rámce a poskytuje odporúčania. pokiaľ ide o inštitucionálne násilie, osobitná spravodajkyňa uviedla nasledovné: 38. v inštitucionálnych zariadeniach sú ženy so zdravotným postihnutím vystavené mnohým formám násilia vrátane núteného užívania psychotropných látok alebo inej nútenej psychiatrickej liečby. okrem toho samotná nútená inštitucionalizácia predstavuje formu násilia. ľudia s duševnými poruchami a mentálnym postihnutím sú niekedy vystavení svojvoľnému zadržiavaniu v ústavoch s dlhodobým pobytom bez práva na odvolanie, čím sú zbavení právnej spôsobilosti.18 39. ženy v ústavoch, ktoré potrebujú podporné služby, sú zvyčajne zraniteľnejšie. zraniteľnosť v zariadeniach aj v komunitnom prostredí môže siahať od rizika izolácie, nudy a nedostatku stimulácie až po riziko fyzického a sexuálneho zneužívania. dôkazy naznačujú, že ľudia so zdravotným postihnutím sú vystavení vyššiemu riziku zneužívania z rôznych dôvodov vrátane závislosti od veľkého počtu opatrovateľov a tiež kvôli prekážkam v komunikácii.19 v jednej štúdii sa zistilo, že väčšina (68 %) psychiatrických ambulantných 10 medzi ďalšie relevantné všeobecné komentáre patria: výbor crpd (2017). všeobecný komentár (2017) č. 5 o nezávislom živote a začlenení do komunity. crpdcccgcc5é výbor crpd (2018). všeobecný komentár (2018) č. 6 o rovnosti a nediskriminácii. crpdcccgcc6é výbor crc (2006). všeobecný komentár č. 8(2006) o práve dieťaťa na ochranu pred telesnými trestami a inými krutými alebo ponižujúcimi formami trestania. crccccgcc8é výbor cat (2012). všeobecný komentár č. 3 (2012) o implementácii článku 14 zmluvnými štátmi. catcccgcc3. 10 pacientov v nemocnici zažila v nej závažné fyzické acalebo sexuálne útoky, čo je vyššia frekvencia ako v bežnej populácii.20 ▪ správa osobitného spravodajcu pre práva osôb so zdravotným postihnutím: sexuálne a reprodukčné zdravie a práva dievčat a mladých žien so zdravotným postihnutím, 2017, ac72c133, 14. júla 2017: skúma výzvy, ktorým čelia dievčatá a mladé ženy so zdravotným postihnutím v súvislosti s ich sexuálnym a reprodukčným zdravím a právami, a poskytuje štátom usmernenia, ako zabezpečiť právne a politické rámce, ktoré podporujú ich autonómiu a riešia štrukturálne faktory, ktoré ich vystavujú násiliu, zneužívaniu a iným škodlivým praktikám. ▪ správa osobitného spravodajcu o násilí páchanom na ženách, jeho príčinách a dôsledkoch: a framerork for legislation on rape (model rape lar), 2021, achrcc47c26cadd.1. poskytuje štátom a ďalším zainteresovaným stranám nástroj na vykonávanie medzinárodných noriem týkajúcich sa znásilnenia, ako sú stanovené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, medzinárodnom humanitárnom práve a medzinárodnom trestnom práve vrátane ich výkladu v judikatúre príslušných tribunálov a soft lar vypracovanom expertnými mechanizmami. tieto normy sú uvedené v správe osobitného spravodajcu pre násilie páchané na ženách o znásilnení ako porušení ľudských práv a prejave rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách (achrcc47c26) a sú uplatniteľné v čase mieru aj počas kon�iktu. v dokumente sa na ženy so zdravotným postihnutím osobitne odkazuje v niekoľkých ustanoveniach vrátane: čl.12 písm. b) bod i): s detskou obeťou alebo svedkom trestného činu sa počas celého súdneho konania zaobchádza starostlivým a citlivým spôsobom, ktorý rešpektuje jej dôstojnosť, pričom sa zohľadňuje jej osobná situácia a okamžité a osobitné potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a úroveň vyspelosti. čl. 20 ods. 30 písm. f) bod iii): v prípade obetí s fyzickým, psychickým, mentálnym alebo duševným postihnutím alebo zdravotným znevýhodnením získať pred vypočutím alebo zaznamenaním výpovede obete pomoc špeciálneho pedagóga, psychológa alebo inej osoby, ktorá ovláda vhodné komunikačné techniky, napríklad braillovo písmo, posunkovú reč alebo iné elektronické a informačné technológie prístupné osobám so špeci�ckými potrebamié čl.20 (34):všetky obete musia byť podporované v prístupe k spravodlivosti prostredníctvom včasných, vhodných a rodovo citlivých lekárskych vyšetrení a vyšetrení zohľadňujúcich zdravotné postihnutie, ktoré sa vykonávajú s dobrovoľným, skutočným a informovaným súhlasom obete. obete by tiež mali mať prístup k terapeutickej a psychosociálnej starostlivosti, ktorá im pomôže pri uzdravení. mali by byť tiež podporované v prístupe k trestnému súdnictvu, ak si to želajú. čl. 20 (40) (g): administratívne a súdne údaje o obetiach a páchateľoch znásilnenia rozdelené podľa pohlavia, veku a druhu násilia, ako aj vzťahu páchateľa k obeti, geogra�ckej polohy a akýchkoľvek iných faktorov, ktoré sa považujú za relevantné, ako je rasacetnický 11 pôvodcštátna príslušnosťcimigračný statusckastacsexuálna orientáciaczdravotné postihnutiec a rodová identita.11 ďalšie zdroje ▪ usmernenia o deinštitucionalizácii vrátane núdzových situácií (2022), výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, 10. októbra 2022, crpdccc5: tieto usmernenia dopĺňajú všeobecný komentár výboru č. 5 (2017) a jeho usmernenia o práve na slobodu a bezpečnosť osôb so zdravotným postihnutím (článok 14). majú usmerňovať a podporovať zmluvné štáty v ich úsilí o realizáciu práva osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a začlenenie do komunity a majú byť základom pre plánovanie procesov deinštitucionalizácie a prevencie inštitucionalizácie. ▪ deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách (1993), valné zhromaždenie osn: uvádza opatrenia, ktoré majú štáty pr�ať na odstránenie domáceho násilia, medzi ktoré patrí vhodná trestnoprávna legislatíva, vypracovanie národných akčných plánov, poskytovanie služieb a zdrojov pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, odborná príprava a zvyšovanie rodovej citlivosti štátnych zamestnancov, ako aj vyčlenenie prostriedkov vo vládnych rozpočtoch na boj proti násiliu páchanému na ženách. ▪ pekinská deklarácia a akčná platforma (1995): v oblasti domáceho násilia odporúča ako prioritnú otázku preskúmať a revidovať právne predpisy a pr�ať ďalšie potrebné opatrenia vrátane vytvorenia vhodných mechanizmov s cieľom zabezpečiť, aby všetky ženy požívali ochranu pred domácim násilím, ktoré by malo byť považované za trestný čin sankcionovaný zákonom. v rôznych ustanoveniach sa zmieňuje o ženách so zdravotným postihnutím. dokument zostáva najkomplexnejším globálnym politickým rámcom a plánom činnosti a je aktuálnym zdrojom usmernení a inšpirácie na realizáciu rodovej rovnosti a ľudských práv žien a dievčat. ▪ rezolúcia 2003c45 o odstránení násilia páchaného na ženách, komisia osn pre ľudské práva: vyzýva vlády, aby zaviedli: „pozitívnu povinnosť podporovať a chrániť ľudské práva žien a dievčat a musia vynaložiť náležitú starostlivosť na predchádzanie, vyšetrovanie a trestanie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách.“ ▪ globálny akčný plán na posilnenie úlohy zdravotného systému v rámci národnej multisektorovej reakcie na riešenie medziľudského násilia, najmä voči ženám a dievčatám a voči deťom (2016), svetová zdravotnícka organizácia: technický dokument založený na dôkazoch, osvedčené postupy a existujúce technické usmernenia who. ponúka súbor praktických opatrení, ktoré môžu členské štáty pr�ať na posilnenie systému zdravotníctva a medziodvetvových opatrení na prevenciu a reakciu na medziľudské násilie vo 11 medzi ďalšie relevantné správy patria: juan e. méndez (2013). správa osobitného spravodajcu pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. achrcc22c53, najmä bod 48é manfred norak (2008). priebežná správa osobitného spravodajcu pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. ac63c175, najmä body 60, 68é juan e. méndez (2015). správa osobitného spravodajcu pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. achrcc28c68, najmä odsek 33. 12 všeobecnosti, a najmä na ženách a dievčatách, špeci�cky na deťoch. plán tiež načrtáva činnosti, ktoré by mal sekretariát who vykonať na podporu členských štátov. ▪ rezolúcia 2475 (2019), bezpečnostná rada organizácie spojených národov, scresc2475 (2019): chráni osoby so zdravotným postihnutím v kon�ikte. prvá samostatná rezolúcia o ochrane osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňujúca povinnosť strán v kon�ikte zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k základným službám, prístup k spravodlivosti, účinným opravným prostriedkom a prípadne k odškodneniu. uznáva, že nútená inštitucionalizácia je formou násilia, ktorá zbavuje ženy a dievčatá slobody na základe zdravotného postihnutia, a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia plnej, efektívnej a zmysluplnej účasti a začlenenia všetkých žien a dievčat so zdravotným postihnutím do rozhodovacích procesov a vedúce úlohy zapojením a podporou organizácií osôb so zdravotným postihnutím a vedených nimi. ▪ agenda 2030 sa prostredníctvom cieľa udržateľného rozvoja č. 5 snaží ukončiť všetky formy diskriminácie žien a dievčat a odstrániť všetky formy násilia voči ženám a dievčatám vo verejnej a súkromnej sfére vrátane obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania. regionálne ľudskoprávne inštrumenty rada európy medzinárodné zmluvy ▪ európsky dohovor o ľudských právach (edľp): článok 3 zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. článok 8 ochraňuje právo na súkromný a rodinný život a dáva právo uzavrieť manželstvo ľuďom vo veku schopnom uzavrieť manželstvo. článok 14 zakazuje diskrimináciu z akýchkoľvek dôvodov vo vzťahu k akýmkoľvek iným právam v dohovore. to zahdňa diskrimináciu na základe pohlavia alebo rodu. v článku 5 protokolu 7 k dohovoru sa uvádza, že manželia by mali mať v manželstve rovnaké práva. protokol 12 k dohovoru rozširuje zákaz diskriminácie v článku 14 na prípady, na ktoré sa nevzťahujú iné práva v dohovore. ▪ dohovor rady európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (istanbulský dohovor): najvýznamnejší a najkomplexnejší právne záväzný text zaoberajúci sa násilím na ženách. zameriava sa na prevenciu a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. uznáva rodovo podmienené násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv a formu diskriminácie. štáty by mali pravidelne organizovať kampane na zvyšovanie povedomia, školiť odborníkov v úzkom kontakte s obeťami, do učebných materiálov zahrnúť otázky ako rodová rovnosť a nenásilné riešenie kon�iktov v medziľudských vzťahoch, zaviesť programy liečby páchateľov domáceho násilia a sexuálnych delikventov, úzko spolupracovať s mimovládnymi organizáciami a zapojiť médiá a súkromný sektor do odstraňovania rodových stereotypov a podpory vzájomného rešpektu. ▪ dohovor rady európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (ianzarotský dohovor): zahdňa sexuálne zneužívanie v rodine dieťaťa a v 13 „kruhu dôvery“, ako aj činy vykonávané na komerčné alebo ziskové účely. rieši všetky možné druhy sexuálnych trestných činov voči deťom. ▪ európska sociálna charta (revidovaná): zahdňa právo osôb so zdravotným postihnutím – bez ohľadu na ich vek a povahu a pôvod ich postihnutia – na nezávislosť, sociálnu integráciu a účasť na živote komunity (článok 15) a právo na ochrana dieťaťa pred nedbalosťou, násilím a vykorisťovaním (článok 17). odporúčania ▪ odporúčanie 1582 (2002) o domácom násilí na ženách, parlamentné zhromaždenie rady európy: vyzýva členské štáty, aby uznali, že majú povinnosť predchádzať, vyšetrovať a trestať všetky činy domáceho násilia a poskytovať ochranu jeho obetiam. ďalej stanovuje sériu opatrení na ukončenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách. tieto opatrenia zahdňajú legislatívne a politické opatrenia na prevenciu a vyšetrovanie násilia páchaného na ženách, na pomoc obetiam, prácu s páchateľmi, zvýšenie informovanosti, vzdelávanie a odbornú prípravu a zber relevantných údajov. implementácia tohto odporúčania sa pravidelne monitoruje a členským štátom sa poskytujú informácie o dosiahnutom pokroku a akýchkoľvek existujúcich nedostatkoch. ▪ odporúčanie 1905 (2010), parlamentné zhromaždenie rady európy: navrhuje potrebu chrániť deti, ktoré sú svedkami domáceho násilia, s odvolaním sa na svoju rezolúciu 1714 (2010) o deťoch, ktoré sú svedkami domáceho násilia. ▪ odporúčanie 2227 (2022) deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím, parlamentné zhromaždenie rady európy. ▪ odporúčanie č. r (90) 2 o sociálnych opatreniach týkajúcich sa násilia v rodine, výbor ministrov rady európy: odporúča konkrétne opatrenia v oblasti informovania, včasného odhaľovania násilia, hlásenia násilia, poskytovania pomoci a terapie (tiesňové telefónne linky, krízové služby a poradne), opatrenia pre deti, opatrenia pre ženy, opatrenia pre páchateľov násilia, výchovné opatrenia (napr. vytváranie preventívnych programov pre deti v školách) atď. ▪ odporúčanie rec(2002)5 o ochrane žien pred násilím (2002), výbor ministrov rady európy: navrhuje, aby členské štáty pr�ali opatrenia proti násiliu páchanému na ženách v oblastiach médií, trestného práva, občianskeho práva, súdneho konania, intervenčné programy pre páchateľov násilia, opatrenia týkajúce sa sexuálneho násilia, sexuálneho obťažovania, násilia v rodine, mrzačenia pohlavných orgánov, násilia v kon�iktných a postkon�iktných situáciách, nedodržiavania slobody voľby v súvislosti s reprodukciou, zabíjania v mene cti a skorých manželstiev. v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa násilia v inštitucionálnom prostredí sa členským štátom odporúča: 77. trestať všetky formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia, ktorého sa dopúšťa alebo toleruje štát alebo jeho predstavitelia, bez ohľadu na to, kde k nemu dôjde, a najmä vo väzniciach alebo detenčných centrách, psychiatrických ústavoch atď.é 14 78. trestať všetky formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia páchaného alebo tolerovaného v situáciách, v ktorých možno uplatniť zodpovednosť štátu alebo tretej strany, napríklad v internátoch, domovoch dôchodcov a iných zariadeniach. ▪ odporúčanie rec(2004)10 o ochrane ľudských práv a dôstojnosti osôb s duševnou poruchou a jeho dôvodová správa (2004), výbor ministrov rady európy: zameriava sa na zvýšenie ochrany osôb s duševnou poruchou, najmä tých ktorí sú nedobrovoľne umiestnení alebo nedobrovoľne liečení. ▪ odporúčanie rec(2005)5 výboru ministrov členským štátom o právach detí ž�úcich v pobytových zariadeniach, 16. marca 2005. ▪ odporúčanie cmcrec(2010)2 výboru ministrov členským štátom o deinštitucionalizácii a komunitnom živote detí so zdravotným postihnutím, 3. februára 2010. ▪ odporúčanie cmcrec(2009)10 výboru ministrov členským štátom o integrovaných národných stratégiách na ochranu detí pred násilím, 18. novembra 2009. ▪ odporúčanie cmcrec(2011)12 výboru ministrov členským štátom o právach detí a sociálnych službách priateľských deťom a rodinám, 16. novembra 2011. ▪ odporúčanie cmcrec(2012)2 výboru ministrov členským štátom o účasti detí a mladých ľudí do 18 rokov, 28. marca 2012. ▪ odporúčanie cmcrec(2012)6 výboru ministrov členským štátom o ochrane a podpore práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím, 13. júna 2012. ▪ odporúčanie cmcrec(2013)2 výboru ministrov členským štátom o zabezpečení plného začlenenia detí a mladých ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti, 16. októbra 2013. ďalšie zdroje ▪ stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k situácii žien so zdravotným postihnutím, 2018cc 367c04: toto stanovisko vyzýva eú, aby spolu so všetkými členskými štátmi vykonávala crpdé ( 2 ), odporúčania, ktoré eú dostala od výboru crpd v súvislosti so ženami a dievčatami so zdravotným postihnutím v roku 2015, a všeobecný komentár výboru osn č. 3 k článku 6 crpd. ▪ usmernenia výboru ministrov rady európy o súdnictve priateľskom k deťom, 17. novembra 2010. ▪ rezolúcia resap(2005)1 o ochrane dospelých a detí so zdravotným postihnutím pred zneužívaním, 2. februára 2005. ▪ rezolúcia 2431 (2022) deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím (2022), parlamentné zhromaždenie rady európy. ▪ commdhcissuepaper (2012)3, právo ľudí so zdravotným postihnutím žiť nezávisle a byť súčasťou komunity (2012), rada európy, komisár pre ľudské práva. ▪ deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím (2021), parlamentné zhromaždenie rady európy (výbor pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj).12 12 dostupné tu: https:ccassembly.coe.intciiferaycsoccpdfcdocsanddecsc2021cas-soc-2021-46-en.pdf, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 15 európska únia ▪ charta základných práv európskej únie: rovnosť medzi mužmi a ženami (článok 23), právo na ochranu detí (článok 24), právo na rešpektovanie telesnej a duševnej integrity (článok 3), právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia na zabezpečenie ich integrácie a účasti na živote komunity (článok 26). ▪ smernica európskeho parlamentu a rady o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu: nedávno schválená smernica je prvým komplexným právnym nástrojom na úrovni eú na boj proti násiliu páchanému na ženách. smernica kriminalizuje fyzické násilie, ako aj psychické, ekonomické a sexuálne násilie voči ženám v celej eú, a to of�ine aj online. mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj nútené sobáše budú kriminalizované ako samostatné zločiny. navyše, najrozšírenejšie formy kybernetického násilia budú kriminalizované. stanovuje opatrenia na predchádzanie všetkým druhom násilia páchaného na ženách vrátane domáceho násilia a stanovuje nové štandardy pre ochranu obetí, ich podporu a prístup k spravodlivosti, napríklad tým, že členským štátom ukladá povinnosť zriadiť linky pomoci a krízové centrá pre znásilnenia na podporu obetí. od členských štátov sa bude vyžadovať, aby zabezpečili bezpečné, rodovo citlivé a jednoduchšie nahlasovanie trestných činov násilia páchaného na ženách a domáceho násilia – vrátane možnosti nahlasovania online. v rôznych ustanoveniach odkazuje na ženy so zdravotným postihnutím. ▪ smernica o právach obetí (smernica 2012c29ceú) stanovuje minimálne normy na ochranu všetkých obetí trestných činov vrátane obetí rodovo motivovaného násilia. vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili prístupnú komunikáciu s obeťami, berúc do úvahy akékoľvek postihnutie. ▪ smernice o rovnakom zaobchádzaní (smernica 2006c54cesé smernica 2010c41ceú a smernica 2004c113ces) zakazujú obťažovanie na základe pohlavia a sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie na základe pohlavia v kontexte zamestnania a ponuky alebo dodávky tovaru alebo služieb. ▪ smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzaní (smernica 2011c36ceú) uznáva rodovú povahu tohto trestného činu (článok 1). sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornogra�i sa venuje smernica 2011c93ceú. ▪ európska komisia v „únii rovnosti: stratégia rodovej rovnosti 2020 – 2025“ uznáva, že ženy so zdravotnými problémami a so zdravotným postihnutím častejšie zažívajú rôzne formy násilia, a zaväzuje komisiu, aby vypracovala a �nancovala opatrenia na boj proti zneužívaniu, násiliu, nútená sterilizácia a nútený potrat. ▪ európsky inštitút pre rodovú rovnosť (eige) vyvinul 13 ukazovateľov násilia zo strany intímnych partnerov (ipv), aby usmerňovali snahy polície a justície o zber údajov. ukazovatele vyvinuté inštitútom eige pomáhajú posúdiť pokrok dosiahnutý na národnej úrovni pri znižovaní ipv a domáceho násilia a zlepšujú porovnateľnosť údajov v súlade s minimálnymi požiadavkami smernice eú o právach obetí a istanbulského dohovoru rady 16 európy. táto správa poskytuje usmernenia pre vnútroštátnych poskytovateľov údajov, ktorí sa zúčastnia na zhromažďovaní údajov inštitútom eige.13 ▪ správa ad hoc expertnej skupiny o prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (2009): správu vypracovala skupina nezávislých expertov, ktorú zvolal komisár eú vladimír špidla vo februári 2009, aby sa zaoberali otázkami reformy ústavnej starostlivosti zložitosť.14 13 európsky inštitút pre rodovú rovnosť (2023) metodické usmernenie: zber administratívnych údajov o násilí páchanom na ženách a domácom násilí. dostupné tu: https:cceige.europa.eucpublications-resourcescpublicationscmethodological-guidance-administrative-data-collection-violence-against-romen-and-domestic-violence-0, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 14 generálne riaditeľstvo európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti (2009). správa ad hoc expertnej skupiny o prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť. dostupné tu: https:ccec.europa.eucsocialcblobservlet?docid=3992&langid=en, naposledy navštívené 10. septembra 2024. 17 tribcnty ľu5skhtrávb9ih ahbithrhvabia monitorovanie ľudských práv sa riadi základnými princípmi, ktoré zaisťujú bezpečnosť, integritu a efektívnosť procesu. v tejto časti sú zhrnuté niektoré z týchto princípov, vrátane minimalizácie škôd, podpory prebiehajúceho dialógu, udržiavania nezávislosti, zhromažďovania spoľahlivých informácií a bezpečnej správy údajov. princíp 1: neubližovanie monitorujúce osoby musia pr�ať všetky potrebné opatrenia na ochranu opýtaných pred odvetou alebo trestom za rozhovor s nimi. monitorujúce osoby by si mali dávať pozor, aby počas diskusií alebo v správe neodhalili osobné údaje. okrem toho, že sa neuvedie meno alebo iniciály osoby, môže byť najlepšie neuviesť o nej osobné informácie, aj keď na to dá súhlas. v dôsledku toho je dôležité uskutočniť viacero rozhovorov, aby orgány nemohli určiť, kto čo povedal. monitorujúce osoby by sa mali pýtať opýtaných, či sa domnievajú, že sú ohrození, a zanechať svoje kontaktné informácie, aby v prípade uloženia akýchkoľvek trestov v dôsledku monitorovacej návštevy mohli monitorujúce osoby reagovať.15 princíp 2: prebiehajúci dialóg o reforme monitorovanie ľudských práv zahdňa pravidelné alebo priebežné monitorovanie, v rámci ktorého dochádza k opakovaným návštevám a pravidelným a systematickým následným opatreniam na zabezpečenie zlepšenia v oblasti ľudských práv. komunikácia s orgánmi zodpovednými za hodnotené oblasticinštitúcie by teda mala byť pri zachovaní nezávislosti koncipovaná ako dlhodobý a trvalý konštruktívny dialóg zameraný na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v týchto zariadeniach a zároveň presadzovanie zmysluplnej integrácie užívateľov služieb v komunite. princíp 3: nezávislosť a dôveryhodnosť je nevyhnutné, aby ľudia zapojení do riadenia, organizácie a vykonávania monitorovania ľudských práv boli nezávislí od vlády a monitorovaného zariadenia.16 dôveryhodný tím je tím vyškolený na vykonávanie monitorovacích návštev, ktorý si je vedomý štandardov, podľa ktorých budú tieto zariadenia monitorované. pri výbere členov do monitorovacieho tímu sa odporúča vybudovať multidisciplinárny tím, ktorý by pozostával z užívateľov alebo bývalých užívateľov služieb, zdravotníckych pracovníkov s relevantnými skúsenosťami a ľudí so skúsenosťami v oblasti ľudských práv. princíp 4: zbieranie spoľahlivých informácií monitorujúce osoby sa nesmú spoliehať len na názor jednej osoby, ale musia vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov. potvrdzujúce dôkazy sú v tejto oblasti monitorovania obzvlášť dôležité, pretože ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím čelia silnej stigme, pokiaľ ide o dôveryhodnosť 15 ithaca projektová skupina (č. 13). 16 ibid., s. 26. 18 ich vyhlásení, a to aj od predstaviteľov orgánov poverených vyšetrovaním obvinení zo zlého zaobchádzania a nesprávnej praxe v zariadeniach.17 princíp 5: bezpečné uchovávanie a zdieľanie informácií na ochranu dôvernosti by mali monitorujúce osoby zabezpečiť, aby sa zhromaždené informácie, ako aj všetky záznamy a poznámky urobené počas návštevy uchovávali na bezpečnom mieste. zvážte šifrovanie súborov pri zdieľaní týchto informácií s ostatnými členmi tímu a odosielaní hesiel telefonicky.18 toto nie je taxatívny zoznam zásad monitorovania ľudských právé ďalšie princípy boli identi�kované inými monitorovacími nástrojmi, vrátane ithaca toolkit,19 charm toolkit,20 ohchr manuál o monitorovaní ľudských práv.21 monitorujúce osoby sa vyzývajú, aby sa s týmito zásadami oboznámili. 17 ibid., s. 26. 18 ibid., s. 27. 19 ibid., ss. 25-27. 20 mdac, gip, iiga, act (č. 11)., ss. 55-61. 21 úrad vysokého komisára osn pre ľudské práva (2011). manuál o monitorovaní ľudských práv. kapitola 02 o základných princípoch monitorovania ľudských práv. dostupné tu: https:ccrrr.ohchr.orgcsitescdefaultc�lescdocumentscpublicationscchapter02-mhrm.pdf, naposledy navštívené 13. septembra 2024. 19 a9tj5y ahbithrhvabia ľu5skýci tráv rozhovory, pozorovania a preskúmanie dokumentácie sú tri najbežnejšie metódy zhromažďovania informácií počas monitorovania. táto časť poskytne stručný prehľad týchto techník a rozoberie, ako zaznamenávať zhromaždené údaje. (pozri tiež s. 32-41 tréningovej príručky & monitorovacieho nástroja.) metóda 1: rozhovory (pozri tiež kapitolu 1 monitorovacieho nástroja) iokalita veľa z toho, o čom sa bude diskutovať, bude osobné a citlivé, potenciálne ohrozujúce opýtanú osobu, takže dôvernosť je kritická. monitorujúci by mali viesť rozhovory v súkromnom a príjemnom prostredí. nie je to vždy možné, ale treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa ostatní nedostali do dosahu zraku a sluchu. niektorí užívatelia služieb môžu požiadať, aby ich počas pohovoru sprevádzala dôveryhodná osoba (nie však zamestnanec), čo by malo byť akceptované. anonymita a dôvernosť akékoľvek informácie obsiahnuté v monitorovacej správe, ktoré môžu byť spojené s konkrétnou osobou, môžu viesť k odplate voči menovanej osobe. v dôsledku toho môžu monitorujúce osoby diskutovať o obsahu rozhovoru iba s ostatnými členmi monitorovacieho tímu. autori tejto metodiky monitorovania odporúčajú, aby sa monitorujúce osoby zdržali pomenovania človeka, ktorému hrozí akékoľvek zastrašovanie alebo nátlak. môže byť užitočné diskutovať o vnímaní potenciálnych rizík užívateľmi služby a o tom, či sa domnievajú, že monitorovacie orgány môžu urobiť niečo na zníženie týchto rizík.22 výber opýtaných monitorovací tím by sa mal pri výbere ľudí na rozhovor riadiť rozsahom užívateľov služieb a personálu, ako aj veľkosťou vzorky určenou počas prípravy návštevy. (pozri tiež krok 5 pre viac informácií o určovaní, s ktorými a koľkými ľuďmi sa má uskutočniť pohovor z každého zariadenia.) aby sa zabezpečilo, že proces je nestranný, musí si užívateľov služieb a zamestnancov, s ktorými sa bude viesť rozhovor, vybrať monitorovací tím, a nie personál zariadenia. ak sa rozhodne o rozhovoroch s rodinnými príslušníkmi (alebo priateľmi či opatrovateľmi), monitorovací tím si môže vybrať, s ktorými rodinnými príslušníkmi bude viesť rozhovor, alebo sa pri výbere nechať riadiť užívateľmi služieb a musia sa rozhodnúť, či si ich vypočujú počas alebo mimo návštevy zariadenia. zamestnanci, užívatelia služieb a rodinní príslušníci majú právo odmietnuť rozhovory a monitorovací tím musí rešpektovať ich rozhodnutia. monitorujúce osoby musia osloviť priamo jednotlivca a získať jeho povolenie zapojiť sa do diskusie.23 22 ithaca projektová skupina (č. 13), s. 28. 23 who (č. 6), s. 33. 20 výber užívateľov služby na rozhovor počas návštevy sa niekoľko užívateľov často ponáhľa k monitorujúcim osobám, aby upútali ich pozornosť. pri rozhovore s nimi by monitorujúci mali hľadať aj ľudí, ktorí sú ticho, sedia v kúte a nie sú súčasťou skupiny. existuje mnoho dôvodov, prečo je niekto tichý alebo sa necíti dobre v skupinovom prostredí.24 prosím, majte na pamäti, že opýtaní, ktorí ž�ú v inštitúciách, môžu byť nervózni z toho, že im cudzinci dávajú otázky o ich živote. okrem toho niektoré lieky môžu zhoršiť schopnosť ľudí sústrediť sa dlhší čas.25 niekedy v prípade dospelých, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, personál môže povedať, že monitorujúci potrebujú povolenie zákonných zástupcov pacientovcrezidentovcužívateľov predtým, ako s nimi môžu hovoriť. často je to jednoducho spôsob, ako môžu zamestnanci zastaviť rozhovory monitorujúcich s užívateľmi. odmietnutie rozhovoru z týchto dôvodov je v rozpore s crpd, ale stále môže byť považované za legálne podľa národnej legislatívy štátu. tímy musia tento aspekt prediskutovať počas prípravnej fázy návštevy. v iných prípadoch môžu mať monitorujúce osoby zákonné právomoci hovoriť s akoukoľvek osobou vo väzbe a môžu využiť svoje zákonné právomoci na potlačenie pokusu personálu blokovať pokusy monitorujúcich hovoriť s obyvateľmi. 26 ak monitorujúci nemajú povolené hovoriť s užívateľmi pod opatrovníctvom, malo by to byť výslovne uvedené v monitorovacej správe spolu s dôvodom odmietnutia uskutočniť rozhovory. výber zamestnancov na rozhovor monitorujúce osoby by mali vstúpiť do zariadenia so zmýšľaním založeným na spolupráci, pričom by mali mať na pamäti, že zamestnanci budú pravdepodobne nadšení pre svoju prácu a budú sa snažiť vydať zo seba to najlepšie. monitorujúci by si mali od manažmentu a zamestnancov vyžiadať informácie o rôznych témach. vedenie bude môcť poskytovať štatistické a všeobecné informácie o zariadení. poskytnú prehľad o hlavných problémoch, ako ich vidia, ako aj o veľkých incidentoch a spôsobe ich vyriešenia. zároveň by mali byť schopní poskytnúť odpovede napr. na také otázky, ako zariadenie rieši obvinenia zo zlého zaobchádzania, ako sa zariadenie správa k niekomu, kto chce podať sťažnosť atď.27 finančný personál môže byť schopný poskytnúť informácie o rozpočte zariadenia vrátane percenta vynaloženého na bežné kategórie, ako sú platy zamestnancov, terapie (ak sú k dispozícii), rehabilitácia, jedlo a prevádzkové náklady, ako je vykurovanie a voda. môžu byť tiež schopní poskytnúť informácie o �nančných obmedzeniach zariadenia. zatiaľ čo starší zdravotnícky personál bude schopný poskytnúť informácie o nábore zdravotníckeho personálu, o jeho školení, o zmenách, o dodávkach liekov a o tom, ako klinický personál rieši problémy, ako je náročné správanie, tým mladší môže byť otvorenejší podeliť sa s vami o svoje obavy 24 napríklad deti a ženy so zdravotným postihnutím, ktoré sa zdajú byť príliš uzavreté alebo letargické, môžu zažívať nútené lieky alebo emocionálne zneužívanie. 25 ithaca projektová skupina (č. 13), s. 29. 26 ibid., s. 32. 27 ibid., s. 28. 21 z toho, ako je zariadenie riadené. monitorujúce osoby by sa mohli pýtať na celkový zdravotný stav svojich užívateľov vrátane skríningu a liečby somatických stavov. budú vedieť opísať množstvo a kvalitu dostupných liekov, ako aj osvetliť právne problémy, ktoré môžu v týchto typoch zariadení nastať. zvážte rozhovory s psychológmi, sociálnymi pracovníkmi, pracovnými terapeutmi a rečovými a jazykovými terapeutmi, pretože môžu mať cenné informácie, o ktoré sa s vami môžu podeliť. dobrovoľníci môžu tiež poskytnúť dôležité poznatky. pomocný a bezpečnostný personál je zvyčajne vyzvaný, aby obmedzil pacientov, a monitorujúce osoby môžu požiadať, aby preukázali, čo sa stane, keď sa niekto stane násilným, ako aj to, ktorí pacienticobyvateliacužívatelia môžu opustiť zariadenie, kedy a ako.28 počas rozhovoru poskytovanie pomoci je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na prekonanie akýchkoľvek bariér v komunikácii medzi monitorujúcim a opýtanou osobou. ak napríklad obaja hovoria rôznymi jazykmi alebo má opýtaný narušenú komunikáciu (napríklad ťažkosti s rečou alebo sluchom), mali by byť prítomní tlmočníci vhodného jazyka vrátane jednoduchého jazyka alebo ľahko zrozumiteľného jazyka alebo posunkovej reči (nezávislí). niektorým ľuďom môže pomôcť, ak je pri nich niekto, kto ich pozná, trávi s nimi čas počas dlhého obdobia as kým si vytvorili dôverný vzťah. pre iných môže byť jednoduchšie komunikovať s cudzincom alebo anonymnejším spôsobom. v závislosti od zistených potrieb monitorujúci zabezpečí vhodný typ pomoci. (pozrite si tiež „krok 5: príprava návštev“ nižšie, kde nájdete ďalšie informácie o tom, aké typy pomoci by sa mali zvážiť počas prípravnej fázy.) čo povedať opýtaným pred začatím rozhovoru by sa mali monitorujúci predstaviť, vysvetliť dôvod rozhovoru a odpovedať na všetky otázky, ktoré môže mať opýtaný. mali by tiež klásť otázky, aby sa dozvedeli viac o opýtaných (napríklad odkiaľ sú a ako dlho sú v zariadení). tento úvod vytvára vzťah medzi opýtaným a monitorujúcim, čo ľudí upokojuje. otázky na prelomenie ľadu pre deti so zdravotným postihnutím môžu zahdňať: – aké boli dnes raňajkycobed? – s kým sa rád hráš? – aká je tvoja obľúbená hra? otázky na prelomenie ľadu pre ženy so zdravotným postihnutím môžu zahdňať: – čo rada robíš, keď máš voľný čas? – kto sú tu tvoji najlepší priatelia? – aký je tvoj obľúbený nápoj? 28 ibid., s. 29. 22 môže byť tiež užitočné prediskutovať akékoľvek obavy, ktoré môžu mať opýtaní v súvislosti s možnými následkami ich účasti na rozhovore, ako aj o krokoch pr�atých na ochranu ich anonymity a dôvernosti. účastníci rozhovoru môžu potrebovať prestávku počas rozhovorué monitorujúci by mali venovať pozornosť individuálnym potrebám. odporúča sa, aby monitorujúce osoby povzbudzovali zamestnancov a užívateľov služieb, aby pri podávaní svedectva diskutovali o osobných skúsenostiach vlastnými slovami, pretože to pravdepodobne prinesie presnejšie informácie. počas zhromažďovania informácií o udalosti alebo okolnosti by sa monitorujúci mali zdržať kladenia hlavných otázok.29 vo všeobecnosti v prípade incidentov alebo pretrvávajúcich problémov môžu byť užitočné nasledujúce otázky, ktoré vám pomôžu získať ďalšie informácie: • čo sa stalo? • komu sa to stalo? • kedy sa to stalo?30 • ako často sa to stávacstávalo? • ako to ovplyvňujecovplyvnilo iných ľudia? • ako sa to stalo?31 • prečo sa to stalocstáva? • aká bola reakcia personálu? • čo sa urobilo, aby sa to neopakovalo? ak užívateľ vysvetľuje niečo, čo sa stalo, niektoré užitočné otázky, na ktoré by ste sa mali opýtať, môžu byť: • čo sa stalo potom? • mohli by ste opísať, aké to bolo? • môžete mi povedať niečo viac o…? • ako ste sa cítili? • počul som iných ľudí hovoriť […ľ čo si o tom myslíte? • aké boli alebo sú najhoršie časti tohto všetkého? • ako by ste chceli, aby sa veci robili inak?32 všetko sú to „otvorené“ otázky so širokou škálou potenciálnych odpovedí. v porovnaní s „uzavretými“ otázkami sú tieto zvyčajne oveľa efektívnejšie. osoba vedúca pohovor by mala byť v komunikácii veľmi proaktívna a mala by hľadať spôsoby, ako dosiahnuť efektívnu komunikáciu. zároveň by si mal monitorujúci dávať pozor na náznaky, že sa daná osoba snaží vyhovieť jemu alebo 29 ibid., s. 30. 30 niektorí ľudia môžu mať problém s pojmom čas. ak je to tak, na zabezpečenie presnejších informácií je dobré pomenovať udalosť alebo čas dňa, ktorý je jasný a ľahko identi�kovateľný (napríklad vianoce alebo obed) a opýtať sa, či sa to stalo predtým alebo potom. 31 v niektorých prípadoch môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím znázorniť to nakreslením na papier. 32 ithaca projektová skupina (č. 13), s. 30. 23 personálu, alebo sa ich bojí. (pozrite si tiež „krok 6: zrealizujte návštevy“ nižšie, kde nájdete ďalšie rady týkajúce sa vedenia rozhovorov.) rodovo citlivé a traumatizované rozhovory monitorovací tím by mal v prvom rade zahdňať členky, prednostne lekárky a psychologičky, vrátane tých, ktoré majú znalosti z detskej psychológie, aby sa zabezpečilo, že pohovory s dievčatami budú vedené spôsobom citlivým na deti a pohlavie. ak je to možné, v tíme by mali byť aj členky so skúsenosťami s riešením posttraumatickej stresovej poruchy a iných tráum, ktoré zažili ženy, ktoré zažili násilie, najmä sexuálne. monitorovacie tímy by však mali byť pozorné, aby monitorovacia návšteva netraumatizovala odborníčky so skúsenosťami. členky monitorovacieho tímu z etnických a rasových menšín, pôvodné obyvateľky a cudzie štátne príslušníčky budú môcť lepšie identi�kovať a diskutovať o konkrétnych výzvach a zraniteľných situáciách, ktorým ženy v týchto skupinách čelia v zariadeniach, ktoré majú navštíviť. členovia monitorovacieho tímu by mali mať aspoň základné vedomosti o tom, ako sa vysporiadať so sexuálnym násilím a inými citlivými rodovo podmienenými problémami. monitorovací tím musí byť schopný klásť správne otázky pomocou rodovo citlivého jazyka.33 (viac podrobností o nastavení monitorovacieho tímu nájdete v časti „krok 2: zostavenie monitorovacieho tímu“ nižšie.) počas rozhovoru by členovia monitorovacieho tímu mali vziať do úvahy tieto štyri princípy rozhovorov informovaných o traume a násilí:34 1. pochopte traumu a násilie a ich vplyv na životy a správanie ľudí násilie sa môže vyskytovať v rôznych formách a môže mať traumatické dlhodobé následky na niečí život. trauma je odpoveďou na násilie, či už na násilie, ku ktorému došlo v minulosti, alebo na násilie, ktoré pretrváva. členovia monitorovacieho tímu by sa mali vyhýbať obviňovaniu a posudzovaniu ľudí za ich reakcie na skúsenosti s násilím, pretože tieto môžu pochádzať z traumy. namiesto toho je užitočné zastaviť sa a zamyslieť sa, keď má niekto neočakávanú reakciu, počúvať a overovať si skúsenosti, ktoré zdieľa.35 2. vytvorte emocionálne a fyzicky bezpečné prostredie na vytvorenie prostredia, v ktorom sa opýtaní cítia dobre, by mali monitorujúci komunikovať nehodnotiacim spôsobom, ktorý im umožní cítiť sa pochopený a pr�atý. dôležité je tiež poskytnúť informácie a očakávania týkajúce sa rozhovoru.36 3. podporujte príležitosti na výber, spoluprácu a spojenie 33 penal reform international (2015), women in detention: a guide to gender-sensitive monitoring, s.10. dostupné tu: https:ccrrr.apt.chcknorledge-hubcpublicationscromen-detention-guide-gender-sensitive-monitoring, naposledy navštívené 11. septembra 2024. 34 gbv iearning netrork (2020), issue 32 – trauma- and violence-informed intervier strategies in work rith survivors of gender-based violence. dostupné tu: https:ccgbvlearningnetrork.cacour-rorkcissuebased_nersletterscissue-32cindex.html, naposledy navštívené 11. septembra 2024. 35 public health agency of canada (2018) trauma- and violence-informed approaches: policy and practice, government of canada. dostupné tu: https:ccrrr.canada.cacencpublic-healthcservicescpublicationschealth-risks-safetyctrauma-violence-informed-approaches-policy-practice.htmlás7-1, naposledy navštívené 11. septembra 2024. 36 ibid. 24 otvorená komunikácia bez odsudzovania môže podporiť spojenie a povzbudiť opýtaných, aby sa podelili o svoje skúsenosti a pocity. monitorujúci by mali pozorne počúvať opýtaných a skontrolovať, či všetko správne pochopili. 37 4. poskytnite prístup založený na silných stránkach a budovaní kapacít na podporu zvládania a odolnosti nakoniec, monitorujúci môžu pomôcť overiť skúsenosti opýtaných a pomôcť im pochopiť, že ich reakcie, napríklad na násilie, sú normálne. podporným prístupom môže byť aj úvaha o tom, ako štrukturálne podmienky formujú životy ľudí. 38 zaobchádzanie s ľuďmi s diagnózou bludov monitorujúce osoby by mali pozorne počúvať užívateľov s diagnózou bludov, aj keď sa personál domnieva, že majú za�xované falošné presvedčenia. táto situácia a postoj spôsobujú, že títo ľudia sú viac vystavení porušovaniu ľudských práv. zaobchádzanie s dotieravým personálom vedúci monitorovacieho tímu by mal na začiatku návštevy vysvetliť, že rozhovory s jednotlivcami vrátane užívateľov služieb sú kľúčovou súčasťou procesu monitorovania a že sa musia uskutočniť v súkromí, teda mimo dohľadu zamestnancov. vedúci monitorovacej skupiny by mal vziať na vedomie obavy riaditeľa a ak nejaké existujú, priamo sa nimi zaoberať. ak riaditeľ odmietne povolenie, treba kontaktovať osobu, ktorá dala súhlas na návštevy, a požiadať ju, aby vysvetlila, prečo sa rozhovory musia viesť v súkromí. alternatívne môže v niektorých prípadoch postačovať informovať riaditeľa, že ich odmietnutie spolupráce bude musieť byť zaznamenané v správe. zamestnancom musia byť tieto podrobnosti pripomínané vždy, keď kladú prekážky pri vedení súkromného pohovoru.39 ukončenie rozhovoru monitorujúci by mali ukončiť rozhovor poďakovaním užívateľom služby za ich čas. mali by byť informovaní o tom, ako kontaktovať monitorovací tím, ak potrebujú po návšteve poskytnúť dodatočné informácie, nahlásiť akékoľvek nové problémy alebo zneužitia alebo vyjadriť akékoľvek obavy z dôsledkov po rozhovore. monitorujúci by mali tiež informovať opýtaných o ďalších krokoch návštevy a že budú informovaní o výsledkoch po dokončení správy. 40 udržiavanie bezpečia vedúci monitorovacieho tímu musí počas návštevy zabezpečiť, aby sa všetci členovia tímu mali dobre. ak má niekto nejaké problémy alebo sa necíti dobre, vedúci tímu musí okamžite konať. metóda 2: pozorovanie pozorovanie znamená používať zmysly na vnímanie všetkého, čo monitorujúci počas návštevy vidí, počuje, cíti, čoho sa dotýka a čo ochutná. znamená to navštíviť všetky priestory a zariadenia a byť 37 ibid. 38 ibid. 39 ithaca projektová skupina (č. 13)., s. 32. 40 who (č. 6)., s. 32 25 schopný starostlivo kontrolovať a zaznamenávať detaily v širokej škále miestností. pri pozorovaní poskytuje dôkaz osobná skúsenosť monitorujúceho. vyžaduje sa podrobné a objektívne zaznamenávanie, aby bolo možné jeho skúsenosti akceptovať ako dôveryhodné, nie ich odmietnuť ako nespoľahlivé. (pozrite si tiež kapitolu 2 príručky pre školenia a nástroje na monitorovanie.) zamestnanci často ponúkajú monitorujúcim o�ciálnu prehliadku zariadenia. aj keď je to užitočné, prehliadka bude pravdepodobne povrchná a neukáže monitorujúcim „najhoršie“ oblasti zariadenia. v dôsledku toho by monitorujúci mali zvážiť, čo vidia a čo sa nezobrazuje. spýtať sa užívateľov služieb, kde držia tých, ktorí sa „nesprávajú dobre“, môže byť dobrou stratégiou, ako sa dostať do oblastí zariadenia, ktoré monitorujúci nevideli. ďalšou vecou, na ktorú si treba dávať pozor na o�ciálnej prehliadke, je to, ako užívatelia služby komunikujú so zamestnancom, ktorý im ukazuje okolie. môže sa zdať, že existuje pohodlný vzťah, ale tiež nemusí existovať žiadny kontakt alebo vyhýbanie sa. podobne môže vypovedať aj postoj a správanie ostatných zamestnancov: napríklad klopú zamestnanci na dvere spálne pred vstupom? oslovujú užívateľov služieb slušne? 41 (viac informácií o technikách pozorovania nájdete v časti „krok 6: „zrealizujte návštevy“ nižšie.) metóda 3: preskúmanie dokumentácie monitorovacie tímy môžu na podporu svojich správ používať rôzne dokumenty. niektoré z nich môžu byť voľne dostupné online, zatiaľ čo na získanie iných je potrebné podať o�ciálnu žiadosť. niektoré z týchto informácií môžu zahdňať: • štatistické údaje o počte osôb zadržiavaných na základe právnych predpisov o duševnom zdraví, osôb ž�úcich v zariadeniach pre duševne chorých alebo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a osôb pod opatrovníctvom. • politiky, normy, usmernenia a iné o�ciálne smernice (napríklad o rozvoji personálu, bezpečnosti a ochrane zdravia, prevencii samovrážd a politike obmedzovania). tieto dokumenty sú cenným zdrojom informácií o záležitostiach týkajúcich sa kvality služieb, podmienok v zariadeniach a situácie v oblasti ľudských práv. ak pre určitú oblasť neexistuje žiadna politika, je to často znakom toho, že príslušné požiadavky nie sú splnené. vzhľadom na to neexistuje záruka, že zariadenie bude dodržiavať pr�até politiky, ktoré rešpektujú ľudské práva a normy kvality. • administratívne záznamy, ako sú záznamy o pr�atí a prepustení, vek a pohlavie osôb ž�úcich v zariadení, ale aj počet a typy zamestnancov. tieto dokumenty obsahujú dôležité informácie o otázkach ľudských práv. môže z nich napríklad vyplývať, že mnohé osoby sú pr�ímané a liečené proti svojej vôli, čo naznačuje systémové popieranie právnej spôsobilosti užívateľov služieb. • záznamy o špeci�ckých udalostiach (napríklad sťažnosti, odvolania proti nedobrovoľnému pr�atiu a liečbe, krádeže, zneužívanie a úmrtia). tie môžu odhaliť problémy, porušenia alebo dokonca vzorce zneužívania v zariadení, ktoré by sa mali počas monitorovacej návštevy ďalej skúmať. zdokumentovať by sa mal aj nedostatok sťažností, pretože to môže naznačovať, že neexistuje mechanizmus podávania sťažností alebo že je pre užívateľov služieb nedostupný. 41 ibid., s. 33. 26 • osobné záznamy alebo spisy užívateľov služieb, ako napríklad ošetrovateľské poznámky. tieto dokumenty sú dôverné, takže zariadenie môže oprávnene váhať, či ich ukáže monitorujúcim. v tomto prípade by monitorujúci mohli požiadať personál, aby pacientomcobyvateľom umožnil prístup k ich vlastným zdravotným záznamom.42 ak užívateľ súhlas udelí a zariadenie prístup odmietne, malo by to byť uvedené v monitorovacej správe. odmietnutie prístupu k osobným dokumentom môže byť podľa vnútroštátneho práva legálne. ak zariadenie použ�e tento argument, v monitorovacej správe by sa mal uviesť aj právny základ odmietnutia prístupu k osobnýmczdravotnýmc spisom. • politiky, plány, zmluvy, súhlasné listy, informačné brožúry atď. poskytnuté užívateľom pri príchode.43 monitorujúci si môžu pred návštevou vyžiadať informácie od navštíveného zariadenia alebo od jeho dozorného orgánu. pomôže im to zorganizovať sa a vedieť, čo približne môžu od návštevy očakávať. (pozri tiež kapitolu 3 príručky odbornej prípravy & súboru nástrojov na monitorovanie). zaznamenávanie informácií počas návštevy zapisovanie poznámok počas monitorovacích návštev je zaznamenávanie poznámok hlavným spôsobom dokumentovania informácií. monitorujúci by sa mali vždy opýtať užívateľa, či si môžu robiť poznámky. ak nie, monitorujúci by si mali po rozhovore napísať niekoľko poznámok. monitorujúci by sa tiež mali opýtať, či je možné robiť poznámky pomocou notebooku, ak chcú robiť poznámky na notebooku. niektorým ľuďom by sa nepáčilo, keby si monitorujúci robili poznámky pomocou notebooku, ale radšej pomocou poznámkového bloku a pera. poznámky pomáhajú pri rekonštrukcii návštevy a vypracovaní presných správ. rôzni monitorujúci robia poznámky rôznymi spôsobmi, preto je dôležité nájsť si metódu, ktorá vám vyhovuje. robenie poznámok by nemalo narúšať schopnosť respondentov počúvať alebo im spôsobovať nepohodlie. hladký priebeh rozhovoru možno zabezpečiť použitím rôznych techník, napríklad zhrnutím informácií po pozorovaní situácie. okrem toho môžu monitorujúci uprednostniť tímové rozhovory, pri ktorých jedna osoba vedie rozhovor a druhá si robí poznámky. vizuálne a audio-nahrávky fotogra�e, videá a zvukové nahrávky možno použiť na podporu tvrdení a pomôcť poslucháčom pochopiť situáciu. pri posudzovaní obrazových a zvukových záznamov by sa malo chrániť súkromie a dôvernosť užívateľov. ak jednotliví užívatelia služieb nechcú, aby sa ich fotogra�e vyhotovovali, nevyhotovujte ich. aj keď majú monitorujúci súhlas užívateľa služby na fotografovanie alebo �lmovanie, bolo by užitočné požiadať o súhlas aj personál. pomôže to vyhnúť sa konfrontáciám a antagonizmu. je tiež vhodné poznamenať, že vo fáze plánovania monitorovacej návštevy sa musia monitorujúci rozhodnúť, či im vyhovuje ukazovanie tvárí a identi�kačných znakov ľudí. zobrazenie tváre človeka je často silnejšie, pretože zachytáva výraz tváre človeka, avšak treba sa dôkladne rozhodnúť, 42 ibid., s. 34 43 ibid. 27 či by sa snímka mohla použiť na verejnosti. fotografovanie chrbtov ľudí alebo zobrazenie ich rúk môže tento problém vyriešiť a zároveň ukázať, že ide o skutočných ľudí.44 44 ibid. 28 59sať krhkhv ľu5skhtrávb9ih ahbithrhvabia táto časť poskytuje podrobný návod na monitorovanie ľudských práv v zariadeniach, ktoré ženám a deťom so zdravotným postihnutím poskytujú služby v oblasti duševného zdravia a sociálnej starostlivosti v súlade so zavedenými postupmi monitorovania. usmernenie načrtáva kľúčové otázky, ktoré musí hlavný tím zvážiť pri plánovaní a realizácii každého kroku. primárnym cieľom tejto časti je vysvetliť proces monitorovania ľudských práv a poskytnúť praktickú pomoc hlavnému tímu aj monitorujúcim počas celého monitorovacieho cyklu.45 krok 1: vytvorte riadiaci tím a posúdiť ciele prvým krokom pri vykonávaní multidisciplinárneho monitorovania je vytvorenie základného tímu ľudí, ktorí budú zodpovední za dohľad nad celým cyklom monitorovania. na rozdiel od monitorovacieho tímu, ktorého poslanie sa zvyčajne obmedzuje na činnosti súvisiace s monitorovaním a písaním správ, hlavný riadiaci tím bude mať na starosti riadenie celého monitorovania a, čo je dôležitejšie, stanovenie a meranie jeho cieľov na úrovni výsledkov a dopadov.46 riadiaci tím by mal určiť celkové ciele monitorovania aj rozsah každej monitorovacej návštevy. pri rozhodovaní o prvom výbere by mal riadiaci tím zvážiť najzávažnejšie problémy, rozsah monitorovania, ktorý je možné vykonať, a to, čo pravdepodobne prinesie zmenu z hľadiska zistení, cieľovej skupiny a následných činností (po zverejnení správ). okrem toho je potrebné zvážiť tieto aspekty: politický, hospodársky a sociálny kontext krajiny, prínos zapojenia externých strán do monitorovania, cieľové publikum, časový rámec monitorovania a dostupný rozpočet.47 toto sú niektoré zo všeobecných výsledkov, ktoré by mohli byť výsledkom monitorovania: – advokácia a vedenie kampaní. vlády a tvorcovia politík budú pravdepodobne reagovať na advokáciu založenú na dôkazoch. – zvyšovanie povedomia. jedným z dôležitých prostriedkov, ako to dosiahnuť, sú médiá: tlač, televízia, rozhlas a internet. – budovanie kapacít. využívanie dôveryhodných dôkazov o nedostatkoch v oblasti ľudských práv v systémoch duševného zdravia a sociálnej starostlivosti. zvyšovanie prestíže organizácie a umožnenie jej pr�ímať informované rozhodnutia o strategických otázkach, na ktoré by sa mala zamerať.48 – iitigácia. správa môže preukázať problém a podporiť argumentáciu. cieľce druh zariadenia ako merané? kým odsúhlasené? ako realistické? dokedy? 45 táto časť vychádza z časti 5 súboru nástrojov ithaca a kapitoly 3 príručky pre monitorovanie súboru nástrojov charm. porovnaj projektovú skupinu ithaca (n 13)é mdac, gip, iiga, act (n 11). 46 viac informácií o cieľoch na úrovni výsledkov a dopadov nájdete na tomto odkaze: https:cccouncilfordisabledchildren.org.ukcsitescdefaultc�lescuploadsc�lescoutcomes%20explainer-%20professionals.pdf. 47 who (č. 6)., s. 37. 48 ibid., s. 24. 29 krok 2: vytvorte monitorovací tím výber členov monitorovacieho tímu by mala uskutočniť riadiaca skupina. v monitorovacom tíme sa odporúča vytvoriť multidisciplinárny tím pozostávajúci z najmenej troch osôb: osoby s predchádzajúcou skúsenosťou užívateľa služieb, zdravotníckeho pracovníka a odborníka na ľudské právacprávnika. s cieľom poskytnúť monitorovacej návšteve ďalšie cenné poznatky a skúsenosti môže byť vhodné, v závislosti od typu navštíveného zariadenia, zahrnúť napríklad sociálnych pracovníkov.49 kľúčovou zásadou pri zostavovaní monitorovacieho tímu je, že jeho členovia musia byť nezávislí od vlády a hodnotených zariadení. členovia riadiaceho tímu teda môžu byť členmi monitorovacieho tímu, pokiaľ sú nezávislí od vyššie uvedených subjektov a nemajú kon�ikt záujmov pri vykonávaní samotného monitorovania. pri výbere členov monitorovacieho tímu by sa malo zohľadniť pohlavie, etnická skupina, rasa, zdravotné postihnutie a kultúrna rovnováha, ako aj zdieľané hodnoty, ktoré by mali byť v súlade so zásadami uvedenými v crpd a iných medzinárodných dokumentoch o ľudských právach. v prípade následnej návštevy alebo opakovanej monitorovacej návštevy v tom istom zariadení by monitorovací tím mal v ideálnom prípade pozostávať z tých istých osôb, ktoré ho navštívili predtým. to by mohlo pomôcť vybudovať dôveru u osôb so zdravotným postihnutím umiestnených v službe. určenie rôznych funkcií členov pre riadiaci tím môže byť užitočné zostaviť zoznam členov monitorovacieho tímu a prediskutovať, kto bude zodpovedný za rôzne aspekty návštevy, vrátane: – koordináciu stretnutí tímué návštevy zariadení a následnú prácu – pozorovanie podmienok v zariadeniach – preskúmanie dokumentácie. – vedenie rozhovorov (pozri tiež časť „rodovo citlivé rozhovory a rozhovory zohľadňujúce traumu“ v kapitole metodika vyššie). – vypracovanie monitorovacích správ vrátane zhromažďovania podkladov od všetkých členov – riešenie otázok, obáv alebo sťažností po návšteve zariadenia nasledujúca tabuľka môže slúžiť ako nástroj na systematizáciu informácií o kandidátoch na členov monitorovacieho tímu vrátane ich zručností, odborných znalostí a skúseností. po vyplnení tabuľky môže riadiaci tím preskúmať, či monitorovaciemu tímu nechýbajú nejaké konkrétne zručnosti alebo odborné znalosti. ak áno, možno bude chcieť prizvať odborníkov, ktorí doplnia chýbajúce zručnosti. 49 v článku 33 ods. 3 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že na každom vnútroštátnom monitorovaní vykonávania dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa musia podieľať osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie. 30 ciele návštevy č. 1: činnosť vyžadované skúsenostic expertíza kandidáť expertovo pozadie dostupné skúsenostic expertíza meno znevýh. rod vek iné50 členovia monitorovacieho tímu by sa nemali obmedzovať na konkrétne úlohyé skôr by sa mali pri rozhodovaní o rozdelení úloh a povinností riadiť ich rôznymi silnými stránkami, pričom by mali byť pripravení zapojiť sa do rôznych činností počas celej návštevy.51 krok 3: pripravte monitorovací tím možno bude potrebné uskutočniť školenia, aby sa zabezpečilo, že všetci členovia monitorovacieho tímu budú mať rovnakú úroveň porozumenia a pripravenosti na vykonávanie návštev zameraných na monitorovanie ľudských práv. môžu ich viesť jednotlivci z riadiaceho tímu. ďalšou možnosťou je, aby niektoré školenia viedli externí školitelia, ktorí majú potrebné skúsenosti. monitorovací tím by mal byť oboznámený s crpd, v ktorom sú uvedené práva osôb so zdravotným postihnutím, a mal by mať aspoň základné znalosti medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, príslušného právneho rámca eú, ako aj viacerých (nezáväzných) dokumentov, ktoré poskytujú užitočné usmernenia týkajúce sa práv osôb so zdravotným postihnutím. zároveň by mali poznať aj príslušné vnútroštátne politiky, plány a zákony týkajúce sa duševného zdravia, zdravotného postihnutia a antidiskriminačných právnych predpisov. (pozri aj vyššie uvedenú kapitolu „právne normy a štandardy“). možno bude potrebné oboznámiť sa aj so správami vnútroštátnych a medzinárodných orgánov pre monitorovanie ľudských práv, ako sú orgán pre rovnosť, európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (cpt), podvýbor osn pre zabránenie mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (spt), národný preventívny mechanizmus (npm) a ombudsman, ako aj s článkami a správami mimovládnych a iných organizácií pokiaľ ide o práva osôb so zdravotným postihnutím a podmienky v monitorovaných zariadeniach. 50 etnické, rasové a náboženské menšiny, pôvodní obyvatelia alebo cudzinci – v závislosti od vnútroštátneho kontextu. 51 who (č. 6). 31 monitorovací tím by mal byť na tomto mieste poučený aj o cieľoch, zásadách a metódach monitorovania ľudských práv. mali by absolvovať školenie o pozorovaní, dokumentácii a technikách rozhovorov zohľadňujúcich traumu. mali by tiež dostať inštrukcie o tom, ako riešiť náročné situácie, ktoré môžu počas návštevy nastať. (odporúčané pokyny v osnove odbornej prípravy nájdete aj na stranách 7 až 16 príručky odbornej prípravy a súboru nástrojov na monitorovanie). krok 4: stanovte právomocí tímu na vykonanie monitorovacej návštevy právomoc vykonávať monitorovaciu návštevu umožňuje členom monitorovacieho tímu pracovať nezávisle, bez vonkajších vplyvov a bez obáv z dôsledkov pre seba alebo pre tých, ktorí s nimi zdieľajú informácie, bez ohľadu na závery návštevy. okrem toho môže poskytnúť monitorovaciemu tímu úplný prístup do všetkých priestorov akéhokoľvek zariadenia, aby ho mohol navštíviť a pozorovať bez obmedzení a viesť rozhovory so všetkými relevantnými osobami, pričom chráni ich anonymitu a dôvernosť. toto oprávnenie môže udeliť príslušný orgán krajiny (napr. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). krok 5: pripravte návštevy zhromažďovanie základných informácií pred návštevou musí monitorovací tím získať a zabezpečiť si prehľad o právnych informáciách, ako sú právne predpisy, vyhlášky ministerstiev a iné zdroje práva, ako aj politiky v oblasti duševného zdravia a sociálnej starostlivosti. tím by mal tieto vnútroštátne ustanovenia analyzovať na základe medzinárodných právnych nástrojov, 52 aby zistil, do akej miery sú vnútroštátne právne predpisy v súlade s príslušnými medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. dôkladné pochopenie príslušných zákonov a politík zvýši presnosť, a teda aj dôveryhodnosť a pravdepodobný vplyv monitorovacej správy.53 monitorujúci môžu tiež hovoriť s osobami, ktoré prežili v inštitúciách, so zameraním na osoby s mentálnym a psychosociálnym postihnutím a príslušné organizácie, aby získali ďalšie poznatky o otázkach, ktoré budú monitorované. určite, s ktorými a koľkými osobami z každého zariadenia sa uskutočnia rozhovory rozhovory by sa mali uskutočniť s rôznorodými ľuďmi spojenými so zariadením, vrátane užívateľov služieb rôzneho pohlavia, veku, diagnóz a etnického pôvodué s ľuďmi, ktorí boli pr�atí nedávno, ako aj s tými, ktorí sú tam už nejaký časé s užívateľmi, ktorí sú tam prítomní dobrovoľne, ako aj s tými, ktorí sú tam bez svojho súhlasu.54 52 valné zhromaždenie osn (2007). dohovor osn o právach osôb so zdravotným postihnutím. acresc61c106é valné zhromaždenie osn (1966). medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právaché valné zhromaždenie osn (1966). medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a ďalšie príslušné právne opatrenia eú. 53 ithaca projektová skupina (č. 13)., s. 40. 54 who (č. 6)., s. 20. 32 podobne by sa mali uskutočniť rozhovory s rôznymi kategóriami personálu vrátane vedúceho zariadenia, asistentov, registrovaných zdravotných sestier, sociálnych pracovníkov, psychológov, psychiatrov a iných zdravotníckych pracovníkov. mali by sa uskutočniť rozhovory so zamestnancami, ktorí v zariadení pracujú už nejaký čas, ako aj s tými, ktorí sú v zariadení noví. (viac informácií nájdete aj v kapitole 1, časť „metóda 1: výber personálu na rozhovor“ vyššie). počet osôb, s ktorými sa uskutočnia rozhovory, závisí od počtu užívateľov služieb a zamestnancov spojených so zariadením, od veľkosti zariadenia a počtu jednotiek, ktoré zahdňa, a určia ho tímy v kontexte každého zariadenia. hlavnou zásadou je zhromaždiť dostatok informácií prostredníctvom preskúmania dokumentácie, pozorovania a rozhovorov, aby sa poskytol presný obraz o podmienkach v zariadení. keď tieto kombinované zdroje poskytnú jasný obraz o zariadení, môže byť zbytočné viesť ďalšie zdĺhavé rozhovory. to môže platiť najmä pre veľké pobytové zariadenia. treba tiež poznamenať, že vzorka respondentov musí byť dostatočne veľká, aby sa zabezpečila ich anonymita. čím viac je respondentov, tým ťažšie je priradiť konkrétne odpovede konkrétnym osobám, ako sú užívatelia služieb, rodinní príslušníci a zamestnanci. pri koncipovaní svojej práce pri vedení rozhovorov by mal riadiaci tím zvážiť štrukturálne faktory, ako je vek, pohlavie a zdravotné postihnutie, pretože tie môžu ovplyvniť mieru odhaleni.55 napríklad ľudia, ktorí majú skúsenosť so zdravotným postihnutím a viedli rozhovory, môžu byť efektívnejší pri vedení rozhovorov s užívateľmi služieb, pretože lepšie rozumejú niektorým problémom a môžu si získať dôveru užívateľov. zároveň by sa pri vedení rozhovorov so ženami mali zapojiť aj monitorujúce ženy. pri príprave rozhovorov s osobami so zdravotným postihnutím by mali monitorujúce osoby zohľadniť, že mnohí z nich môžu potrebovať dodatočné podporné opatrenia, aby sa mohli zmysluplne zúčastňovať na rozhovoroch. počas prípravy by sa preto mali zvážiť nasledujúce okolnosti a vypracovať plány na zabezpečenie prípadnej prístupnosti, prispôsobenia a podpory: • prekážky účasti: vrátane environmentálnych, postojových, informačných • osobné okolnosti: vrátane veku, pohlavia, zdravotného stavu, dôveryhodnej osoby, životných podmienok • komunikačné schopnosti a ťažkosti: hovorenie, čítanie, písanie, porozumenie • riziká a hrozby: predchádzajúca viktimizácia, zraniteľnosť voči opakovanej viktimizácii, riziko sekundárnej viktimizácie • vzťah k potenciálnym agresorom: osobný vzťah, závislosť, opatrovníctvo.56 55 manderson, i., bennett, e., & andajani-sutjahjo, s. (2006). the social dynamics of the intervier: age, class, and gender. qualitative health research, 16(10), 1317–1334. https:ccdoi.orgc10.1177c1049732306294512. 56 validity foundation et al (2020). súbor nástrojov pre odborníkov voices for justice (hlasy za spravodlivosť). dostupné na: https:ccvalidity.ngocrp-contentcuploadsc2023c01cvoices-for-justice-tooichest-for-professionals-_en.pdf, naposledy navštívené 11. septembra 2024. 33 napokon, v záujme zachovania emocionálnej pohody a produktivity monitorovacieho tímu by mal riadiaci tím povzbudiť vybraných členov monitorovacích tímov, aby pred pridelením na konkrétnu návštevu absolvovali testy sebahodnotenia únavy zo súcitu (známe aj ako sekundárny traumatický stres) a pracovného vyhorenia.57 pripravte príslušné informačné materiály monitorovací tím môže vytvoriť aj leták, ktorý rozdá zamestnancom, užívateľom služieb a rodinám detí a v ktorom uvedie účel návštevy, mandát monitorovacieho tímu, proces monitorovania, čo sa deje po návšteve a kontaktné informácie na riadiaci tím, npm a ombudsmana. informácie by mali byť k dispozícii aj v ľahko čitateľnom formáte. získajte ústny súhlas pred uskutočnením rozhovorov musia respondenti poskytnúť svoj ústny súhlas. bez neho nemôžu členovia monitorovacieho tímu pokračovať v rozhovoroch. ochrana dôvernosti a anonymity respondentov je kľúčová, aby sa zabezpečilo, že monitorovacia návšteva nebude mať žiadne negatívne dôsledky. všetky prípadné poznámky, magnetofónové a videozáznamy, fotogra�e a iná dokumentácia, ktorá môže odhaliť totožnosť respondentov, sa musí uchovávať na bezpečnom mieste, ktoré je prístupné len členom tímu. získanie prístupu riadiaci tím musí naplánovať aj prístup do zariadení a možno bude musieť pred vykonaním monitorovania požiadať o súhlas príslušný štátny orgán, úrad alebo samotné zariadenie. tento orgán musí uznať oprávnenie monitorovacieho tímu vykonať monitorovaciu návštevu a mal by informovať zariadenia, ktoré môžu byť navštívené. (pozri tiež „krok 4: stanovenie právomoci tímu na vykonanie monitorovacej návštevy“ vyššie). pri rokovaniach o prístupe by mali monitorujúci zvážiť, či zariadeniu sľúbia predbežnú kópiu správy na opravu prípadných faktických chýb. monitorujúci by si mali uchovať kópie všetkých odoslaných a pr�atých o�ciálnych listov pre prípad, že by ich neskôr potrebovali. monitorujúci by si mali na všetky monitorovacie návštevy vziať kópie listov s povolením.58 prípadne možno prístup do zariadenia zabezpečiť spoluprácou na návšteve s inštitúciou ombudsmana alebo národným preventívnym mechanizmom zriadeným štátom podľa opčného protokolu osn k dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (opcat), ktorý má právomoc neohlásene navštevovať zariadenia a iné miesta zadržiavania. vyberte osobu, ktorá bude zodpovedná 57 bride, b. e., radey, m., & figley, c. r. (2007). measuring compassion fatigue. clinical social work journal, 35(3), 155–163. https:ccdoi.orgc10.1007cs10615-007-0091-7. 58 ithaca projektová skupina (č. 13), s. 45. 34 určite jednu osobu, ktorá bude viesť monitorovací tím. niekedy je potrebné pr�ímať ťažké rozhodnutia a mať dohodnuté vedenie je v takýchto situáciách mimoriadne prospešné.59 krok 6: zrealizujte návštevy typická monitorovacia návšteva bude s najväčšou pravdepodobnosťou zahdňať nasledujúce činnosti, ale nie nevyhnutne v tomto poradí: • interný brí�ng • úvodný rozhovor s riaditeľom alebo iným vyšším manažmentom. • prehliadka zariadenia • cielené a hĺbkové pozorovanie malého počtu oddelenícodborovcjednotiek • rozhovory s užívateľmi služieb (rodinnými príslušníkmi, priateľmi alebo opatrovateľmi, ak sú prítomní) a personálom • preskúmanie dokumentov a zásad • spätná väzba po monitorovacej návšteve • interný debrí�ng niektoré z týchto krokov budú opísané nižšie. interný brí�ng pred každou návštevou by mal vedúci tímu uskutočniť dôkladnú inštruktáž pre všetkých členov monitorovacieho tímu. to by malo zahdňať základné fakty o zariadení, trvanie monitorovacej návštevy, úlohu každého z členov monitorovacieho tímu a čo robiť v prípade problému. úvodný rozhovor s riaditeľom alebo iným vyšším manažmentom po príchode do zariadenia by sa mal monitorovací tím stretnúť s riaditeľom zariadenia a mal by byť uvedený do jeho kancelárie. vedúci monitorovacieho tímu vysvetlí účel monitorovacej návštevy a načrtne, čo bude robiť a čo chce dosiahnuť. podobný úvod by sa mal urobiť pre zamestnancov zariadení a užívateľov služieb. zamestnanci sa môžu cítiť znepokojení monitorovacou návštevou, pretože sa obávajú, že ich práca je monitorovaná a posudzovaná. užívatelia služieb sa môžu tiež obávať monitorovania a obávať sa následkov, ak sa zúčastnia rozhovorov. členovia monitorovacieho tímu by tomu preto mali venovať pozornosť. monitorovací tím nesmie vzbudzovať nerealistické očakávania o tom, čo sa monitorovaním dosiahne. prehliadka zariadenia monitorujúci by potom mali prejsť na rýchlu prehliadku zariadenia, ktorá by zahdňala všetky oddeleniacoddeleniacjednotky. aj keď ide o veľkú inštitúciu, monitorujúce osoby by mali chodiť po chodbách a získavať pocit z miesta. po zvyšok návštevy bude oveľa jednoduchšie posúdiť, či je jedna konkrétna jednotkacoddelenie „lepšia“ ako ostatné. monitorujúci si potom môžu vybrať, v ktorých jednotkáchcoddeleniach by chceli stráviť viac času. 59 ibid., s. 43. 35 cielené a hĺbkové pozorovanie na malom počte oddelenícoddelenícjednotiek napríklad v prípade lôžkových služieb by sa mali robiť pozorovania na akútnych a chronických oddeleniach, v spacích oddeleniach na mužských aj ženských oddeleniach, v izolovaných izbách, v miestnostiach pracovnej terapie, v kuchyni, v jedálni, na toaletách a v kúpeľniach. pozorovanie by sa nemalo obmedzovať na skúmanie fyzického stavué malo by zahdňať aj to, čo sa deje v zariadení. napríklad pri návšteve lôžkových a ambulantných služieb by mal monitorovací tím sledovať interakcie medzi personálom a užívateľmi služieb, aby zistil, či sa s užívateľmi zaobchádza dôstojne a s rešpektom a či sú rešpektované ich práva a ich právna spôsobilosť. rozhovory s užívateľmi služieb (členmi rodiny alebo priateľmi alebo opatrovateľmi) a zamestnancami tipy na pozorovanie súbor nástrojov who pre práva na kvalitu ponúka nasledujúce tipy na pozorovanie, ktoré môžu byť veľmi dôležité aj pre monitorovacie návštevy uskutočnené v rámci tohto projektu. navrhuje, aby sa pozorovanie uskutočnilo prostredníctvom všetkých piatich zmyslov, a to takto: pozri – starostlivo sledujte fyzické podmienky a posúďte, či sú pr�ateľné. sú napríklad umývacie zariadenia a toalety čisté? ponúkajú priestory na spanie užívateľov služieb dostatok súkromia? je tam preľudnenie? v lôžkových aj ambulantných zariadeniach sledujte interakcie a vzťahy medzi personálom a užívateľmi služieb. hovorí sa s užívateľmi služieb a zaobchádza sa s nimi dôstojne a s rešpektom? ovoňaj – uvedomte si rôzne pachy v lôžkových zariadeniach. zapáchajú napríklad toalety? nepríjemný zápach môže naznačovať, že toalety nefungujú alebo nie sú pravidelne čistené, a preto sú nehygienické a môžu byť nebezpečné. cíť – dotknite sa lôžka, aby ste zistili, či je dostatočne kvalitná a vhodná z hľadiska teploty. posúďte sami, či je okolitá teplota v rôznych častiach zariadenia príjemná, príliš horúca alebo príliš studená. otvorte kohútiky, aby ste zistili, či tečie horúca voda. nestačí sa opýtať, či je v spálňach dostatočná posteľná bielizeň, ohrievače alebo ventilátory alebo teplá tečúca voda. musíte si to overiť sami. počúvaj – zvuky v zariadení alebo niekedy ich nedostatok môže tiež niečo prezradiť. ozývajú sa výkriky užívateľov služby? ak áno, skúste zistiť, prečo a čo sa s nimi robí. je hlasitosť hudby alebo televízie neohľaduplná voči užívateľom služby? je v zariadení ticho, a ak áno, svedčí to o represívnej atmosfére, v ktorej sa užívatelia služieb zdráhajú komunikovať medzi sebou, s návštevníkmi alebo zamestnancami? ochutnaj – niekedy jedlo podávané užívateľom služieb v zariadeniach nie je vhodné na konzumáciu. preto jedlo ochutnajte, aby ste posúdili, či je chutné a jedlé. 36 rozhovory s užívateľmi služieb, rodinnými príslušníkmi a personálom zariadenia, ako aj vypočutie si ich názorov, sú kritickými súčasťami monitorovacej návštevy. pri vedení rozhovoru je potrebné zvážiť niekoľko otázok. (viac informácií nájdete v časti „metóda 1: rozhovor“ vyššie.) 37 tipy na rozhovor súbor nástrojov who pre práva na kvalitu ponúka nasledujúce tipy na uskutočňovanie rozhovorov: monitorujúci by mali viesť rozhovory úctivým a zdvorilým spôsobom. opýtaní by nemali mať pocit, že sú podrobení krížovému výsluchu, ale skôr že poskytujú hodnotný vstup pre monitorovaciu návštevu. názory všetkých, s ktorými sa vedie rozhovor, sú dôležité. veľmi často sa názory užívateľov služby považujú za neplatné alebo sú prehliadané. rozhovory by sa mali viesť spôsobom, ktorý uznáva a rešpektuje názory a perspektívy užívateľov služieb. umožnite opýtanému ticho, aby ste mali čas na premýšľanie a neprerušujte ho. ticho môže byť potrebné dlhšie, než je obvyklé alebo pohodlné. vyhnite sa prerušeniam. umožnite ľuďom hovoriť bez toho, aby ste ich rušili. ak máte otázku o tom, čo hovoria, počkajte, kým dokončia svoju vetu. vyhnite sa nadmernému robeniu poznámok. písanie poznámok môže byť pre účastníkov rozhovoru rušivé. je dôležité počúvať odpovede. jednou z možností je mať na pohovoroch dvoch ľudí: jeden kladie otázky a počúva odpovede a druhý si robí poznámky. krátke zhrnutia, ktoré zopakujú to, čo ste počuli vlastnými slovami, môžu byť užitočnou technikou, ktorá vám dá najavo, že počúvate a overíte, či ste správne pochopili, čo daná osoba hovorí. vyhnite sa tomu, aby ste v ich odpovediach navádzali opýtaných. pýtajúci sa majú často tendenciu viesť respondentov k odpovedi, ktorú očakávajú. je dôležité si túto tendenciu uvedomiť a snažiť sa jej vyhnúť. používajte otvorené otázky. otvorené otázky (napr. „ako by ste opísali fyzický stav nehnuteľnosti?“) umožňujú opýtaným podeliť sa o informácie, ktoré považujú za dôležité. pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa uzavretým otázkam (napr. „myslíte si, že fyzický stav zariadenia je zlý?“), pretože môžu brániť opýtaným, aby vyjadrili svoje názory vlastným spôsobom. buďte �exibilní. odpovede opýtaných na jednu otázku môžu tiež poskytnúť informácie relevantné pre otázku plánovanú neskôr počas rozhovoru. nezastavujte ich tým, že máte v pláne položiť túto otázku neskôr, ale dovoľte im, aby odpovedali na otázku v plnom rozsahu. pokúste sa zistiť, či problémy, na ktoré upozornili opýtaní, sú jedinečnými udalosťami alebo postupmi, alebo či sú v zariadení bežnou a bežnou praxou. napríklad, ak niekto povie, že sa k nemu zamestnanec vyjadril neúctivo, skúste zistiť, či sa to stalo iba raz u jedného zamestnanca, alebo či ide o bežný jav u jedného alebo viacerých zamestnancov. hlasitosť, rýchlosť, tón. uvedomte si hlasitosť svojho hlasu a tiež tón a rýchlosť. nemali by ste hovoriť príliš nahlas, príliš potichu alebo príliš rýchlo. nechajte opýtaného, aby si sám určil tempo rozhovoru. cvičiť, cvičiť, cvičiť. vedenie pohovorov je skutočná zručnosť. naučiť sa techniky pohovoru si vyžaduje prax. je preto dôležité nacvičiť si ich napríklad s inými monitorujúcimi pred návštevou zariadenia. 38 je dôležité, aby proces rozhovoru nespôsobil ujmu respondentovi. v dôsledku toho musí byť vždy prioritou blaho respondenta. (pozrite si tiež „metóda 3: kontrola dokumentácie“, kde nájdete popis úloh spojených s touto aktivitou.) spätná väzba po monitorovacej návšteve po monitorovacej návšteve môže riaditeľ požiadať o spätnú väzbu k zisteniam. odporúča sa, aby spätná väzba na čokoľvek smerovala len riaditeľovi. pre monitorovací tím je zriedka vhodné pozvať na stretnutie niekoho podriadeného riaditeľovi, najmä ak je táto osoba terčom akejkoľvek kritiky, ktorú chce monitorovací tím vzniesť. je dôležité zdôrazniť, že monitorujúce osoby neidenti�kujú jednotlivcov, ktorí hovorili s monitorovacou delegáciou. je tiež dôležité postupovať mimoriadne opatrne, keď hovoríte čokoľvek, čo by mohlo odhaliť, kto čo povedal.60 nahlasovanie prípadov zneužívania členovia monitorovacieho tímu si môžu počas rozhovorov, pozorovaní alebo po preskúmaní sťažností užívateľov služby uvedomiť, že jeden alebo viacerí užívatelia služby sú vystavení zneužívaniu alebo zanedbávaniu, ktoré ohrozuje ich zdravie a pohodu. pred monitorovacou návštevou by sa preto mal monitorovací tím rozhodnúť, ako bude takéto situácie riešiť, napríklad pohovorom s vedúcim zariadenia alebo iným príslušným orgánom, aby sa situácia mohla rýchlo riešiť. ak existujú obvinenia zo zlého zaobchádzania a opýtaná osoba má stále známky takéhoto zaobchádzania a súhlasí s tým, aby ich monitorujúci skontrolovali, monitorujúci by sa mali pokúsiť zaznamenať čo najviac podrobností. ak je to možné, mal by to urobiť lekár z monitorovacieho tímu. monitorujúce osoby môžu chcieť odfotografovať miesto, veľkosť, tvar, farbu a typ poranenia. monitorujúce osoby sa môžu spýtať, či sa vykonalo nejaké lekárske posúdenie alebo liečba, a potom sa môžu pokúsiť nájsť dokumentáciu o tom acalebo sa porozprávať s lekárom, ktorý sa na tom podieľal. pred nahlásením zneužitia môže byť potrebné vyžiadať si súhlas príslušných užívateľov služby. monitorovací tím by mal zvyčajne povedať riaditeľovi, že to zamýšľa urobiť, a uviesť dôvody. ak existujú špeci�cké národné usmernenia alebo právne ustanovenia o nahlasovaní zneužívania, musia sa tieto dodržiavať. monitorovací tím by mal identi�kovať právne alebo sociálne kanály a mená právnych zástupcov alebo advokátov, ktorí môžu pomôcť obetiam zneužívania. okrem toho sa členovia monitorovacieho tímu môžu rozhodnúť poskytnúť používateľom služby telefónne číslo, na ktorom ich možno kontaktovať, ak by si používatelia želali po návšteve nahlásiť akékoľvek prípady zneužitia alebo zanedbania. vnútorný rozbor a starostlivosť o seba monitorovanie ľudských práv je vyčerpávajúce a môže byť emocionálne vyčerpávajúce. je dôležité, aby monitorovací tím otvorene hovoril o svojich pocitoch a rozprával sa o zložitých problémoch, najlepšie hneď po opustení zariadenia. ak je v monitorovacom tíme užívateľ služieb duševného 60 ibid., s. 45. 39 zdravia, môže byť ťažké „znova prežiť“ skúsenosti návštevou inštitúcie alebo nebytového zariadenia. všetci členovia monitorovacieho tímu môžu potrebovať podporu. môže byť zapojená externá osoba, s ktorou sa monitorovací tím môže porozprávať. môže to tiež znamenať udržiavanie vzájomných kontaktov po monitorovacích návštevách prostredníctvom príležitostných telefonátov.61 krok 7: napíšte správu krátko po návšteve zorganizuje monitorovací a riadiaci tím brí�ng s cieľom prediskutovať svoje zistenia. to môže pomôcť identi�kovať kľúčové problémy, ktorými sa bude správa zaoberať, typ odporúčaní, ktoré by sa mali vydať, a povahu následných opatrení. diskusie môžu odhaliť problémy so zákonom acalebo jeho implementáciou. namiesto predkladania zoznamu jednotlivých problémov by tímy mali hľadať vzory a systémové problémy. táto analýza môže slúžiť ako základ pre správu a jej odporúčania. monitorovací tím môže použiť nasledujúcu štruktúru na zdokumentovanie zistení v zariadení vo svojej monitorovacej správe. • zhrnutie (+ odporúčania) • metóda použitá na monitorovanie • výsledky monitorovacej návštevy • diskusia a • závery a odporúčania • prílohy poskytujúce ďalšie technické informácie, ak sú relevantné existuje niekoľko spôsobov, ako napísať monitorovaciu správu. niektoré monitorovacie tímy spolupracujú na písaní, zatiaľ čo iné poveria jednu osobu, aby napísala návrh, ktorý potom posúdi zvyšok tímu. bez ohľadu na to, akú stratégiu použ�ete, písanie musí byť dokončené rýchlo, pretože čím dlhšie trvá napísanie a vytvorenie správy, tým väčšie je riziko, že spomienky vyblednú a správa sa pri zmene okolností stane nepresnou. odporúča sa, aby sa skupina znovu zišla, keď sa text blíži k dokončeniu, aby vykonala potrebné zmeny a formálne pr�ala text.62 je typické, že počas fázy analýzy zistíte, že je potrebných viac údajov, rozhovorov alebo návštev na mieste. tento druh sledovania môže byť nápomocný pri dokazovaní, že závery monitorovania sú presné a aktuálne. ak si monitorujúci nie sú istí dôveryhodnosťou určitej informácie, je najlepšie ju vynechať, pretože diskreditácia jedného dôkazu v správe môže znehodnotiť všetky zistenia. vždy stojí za to pamätať, že všetky informácie je možné overiť. prezentované informácie by mali byť podložené faktami. urobte informácie čo najpresnejšie.63 správa môže obsahovať technické podrobnosti (napríklad znenie zákonov) a na zvýšenie dôveryhodnosti musí obsahovať citácie. posledné menované demonštrujú priamy kontakt s tými, ktorých sa problém týka, a dokážu oživiť suchý text. citácie sú najúčinnejšie, keď sa používajú na demonštráciu tvrdenia alebo nastolenie problému. 61 ibid., s. 46. 62 who (č. 6), s. 20. 63 ithaca projektová skupina (č. 13), s. 47. 40 pred zverejnením návrhu správy ho môžu monitorujúce osoby zaslať zariadeniu, aby získali spätnú väzbu k faktom. napokon, v priebehu vykonávania nezávislého monitorovania sa môžu pozorovatelia rozhodnúť nezverejniť určité informácie, pretože sa napríklad môžu domnievať, že osobe, ktorá poskytla určitú informáciu, vážne hrozí trest alebo odveta, ak sa informácie zverejnia. 64 krok 8: rozpošlite správu posudzovanie porušovania ľudských práv v zariadeniach duševného zdravia, starostlivosti o deti a sociálnej starostlivosti môže slúžiť niekoľkým účelom a výsledky možno použiť mnohými rôznymi spôsobmi, vrátane informovanej politiky, plánovania a reformy právaé pochopenie porušovania ľudských práv a obhajovanie zmenyé zvyšovanie povedomia o týchto otázkach medzi príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranamié vypracovanie a implementácia plánov prevencie násilia v rámci monitorovaných zariadení aj mimo niché a budovanie kapacít v oblasti ľudských práv. správa musí byť distribuovaná príslušným orgánom, organizáciám a ľuďom hneď po jej zverejnení. manažérsky tím musí zhromaždiť zoznam príjemcov a získať ich kontaktné informácie, aby to mohol vykonať. k správe je dobré pripojiť sprievodný list, ktorý zdôrazňuje dôležité body, ktoré majú presvedčiť príjemcu, aby si ho prečítal. medzi zainteresované strany, ktorým sa môžu zasielať správy, patria: • medzi vládne orgány patria ministri a iní vysokopostavení vládni úradníci, ako aj tvorcovia politík na ministerstvách a v kvázivládnych organizáciách, ako aj personál monitorovaných zariadení. • poslanci parlamentu, najmä tí, ktorí zastávajú príslušné funkcie vo výboroch alebo prejavili predchádzajúci záujem o otázky súvisiace s duševným zdravím, zdravotným postihnutím, právami žien, právami detí alebo ľudskými právami. • organizácie (pre) ľudí s psychosociálnym postihnutím a mentálnym postihnutím, organizácie žien a organizácie za práva detí, ktoré môžu použiť údaje z monitorovania vo svojich vlastných kampaniach na zvýšenie povedomia a presadzovanie zmeny. • národné inštitúcie pre ľudské práva. • akademické a univerzitné katedry, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv alebo sociálnej a zdravotnej starostlivosti.65 krok 9: vyhodnoťte proces vykonanie hodnotenia je predposledným krokom v procese monitorovania. existuje mnoho prístupov, ale vo všeobecnosti to znamená získať pohľady rôznych jednotlivcov na mieru, do akej boli splnené ciele monitorovania. • ako úspešné bolo monitorovanie? • aká bola úroveň účinnosti monitorovania? • čo by sa dalo urobiť inak v nadchádzajúcom cykle monitorovania? 64 ibid., s. 48. 65 ibid. 41 opäť platí, že v závislosti od zamýšľaného publika a výsledku monitorovania stojí za to zvážiť tieto body z hľadiska dopadu projektu, metodiky, tvorby správ, distribúcie a publicity, projektového manažmentu a logistiky.66 krok 10: naplánujte budúce návštevy potreba monitorovania ľudských práv ako nepretržitého a pravidelného procesu bola zdôraznená v celej našej metodike monitorovania. okrem predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu pomáha rutinné monitorovanie zaznamenávať pokrok – alebo jeho nedostatok – v oblasti ľudských práv v priebehu času. 66 ibid., s. 49.
